ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (siedma komora)
z 20. septembra 2017 ( *1 )
„Ochranná známka Európskej únie – Námietkové konanie – Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie BADTORO – Skoršia obrazová a slovná ochranná známka Európskej únie TORO – Relatívny dôvod zamietnutia – Pravdepodobnosť zámeny – Podobnosť označení – Podobnosť tovarov a služieb – Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 – Prerušenie správneho konania – Pravidlo 20 ods. 7 písm. c) nariadenia (ES) č. 2868/95“
Vo veci T‑386/15,
Jordi Nogues, SL, so sídlom v Barcelone (Španielsko), v zastúpení: M. J. Sanmartín Sanmartín a E. López Parés, advokátky,
žalobkyňa,
proti
Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), v zastúpení: J. Crespo Carrillo, splnomocnený zástupca,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom:
Grupo Osborne, SA, so sídlom v El Puerto de Santa María (Španielsko), v zastúpení: J. M. Iglesias Monravá, advokát,
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu EUIPO zo 17. apríla 2015 (vec R 2570/2013‑2), týkajúcemu sa námietkového konania medzi spoločnosťami Grupo Osborne a Jordi Nogues,
VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora),
v zložení: predseda komory M. van der Woude, sudcovia I. Ulloa Rubio a A. Marcoulli (spravodajkyňa),
tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 10. júla 2015,
so zreteľom na vyjadrenie EUIPO k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 30. novembra 2015,
so zreteľom na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 25. novembra 2015,
po pojednávaní z 15. decembra 2016,
so zreteľom na uznesenie z 15. februára 2017 o opätovnom začatí ústnej časti konania,
so zreteľom na písomnú otázku, ktorú Všeobecný súd položil účastníkom konania 16. februára 2017, a odpovede na túto otázku podané do kancelárie Všeobecného súdu žalobkyňou 6. marca 2017, EUIPO 1. marca 2017 a vedľajším účastníkom konania 6. marca 2017,
so zreteľom na rozhodnutie z 8. marca 2017 o skončení ústnej časti konania,
vyhlásil tento
Rozsudok ( 1 )
[omissis]
Návrhy účastníkov konania
11
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd
–
zrušil napadnuté rozhodnutie,
–
uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.
12
EUIPO a vedľajší účastník konania navrhujú, aby Všeobecný súd:
–
zamietol žalobu,
–
uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
Právny stav
[omissis]
14
Preskúmanie otázky, či sa odvolací senát dopustil nesprávneho posúdenia, keď neprerušil konanie vedené pred ním, predchádza preskúmaniu existencie pravdepodobnosti zámeny prihlasovanej ochrannej známky a skoršej ochrannej známky [rozsudok z 25. novembra 2014, Royalton Overseas/ÚHVT – S.C. Romarose Invest (KAISERHOFF), T‑556/12, neuverejnený, EU:T:2014:985, bod 52]. Z tohto dôvodu je najskôr potrebné preskúmať prvý žalobný dôvod.
O prvom žalobnom dôvode založenom na protiprávnosti zamietnutia návrhu na prerušenie konania pred odvolacím senátom
[omissis]
16
V tomto štádiu je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa požiadala tak pred námietkovým oddelením, ako aj pred odvolacím senátom o prerušenie konania až do rozhodnutia Juzgado de lo Mercantil no 1 de Alicante (Obchodný súd č. 1, Alicante, Španielsko). Na tento súd ako súd pre ochranné známky Európskej únie bol podaný vzájomný návrh na vyhlásenie neplatnosti skorších slovných ochranných známok Európskej únie TORO zapísaných v prospech vedľajšieho účastníka konania pod číslami 2844264 a 1722362. Tento vzájomný návrh podala žalobkyňa v nadväznosti na žalobu podanú vedľajším účastníkom konania o neplatnosť španielskej slovnej ochrannej známky BADTORO zapísanej pod číslom 2782026 na účely označenia tovarov a služieb patriacich do tried 25 a 35.
17
V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že vzájomný návrh na vyhlásenie neplatnosti podaný žalobkyňou sa netýka žiadnej zo skorších ochranných známok namietaných vedľajším účastníkom konania v konaní o zápise spornej ochrannej známky pre tovary patriace do triedy 32. Toto vnútroštátne konanie teda nemá žiadny vplyv na preskúmanie námietky podanej vedľajším účastníkom konania v konaní o zápise prihlasovanej ochrannej známky pre tovary patriace do triedy 32.
18
Protiprávnosť zamietnutia návrhu na prerušenie konania, ak sa preukáže, teda nemôže spôsobovať neplatnosť napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka námietky proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky pre tovary patriace do triedy 32. Tento žalobný dôvod je teda potrebné v tomto rozsahu zamietnuť ako neúčinný.
19
Naproti tomu je potrebné preskúmať jednotlivé časti žalobného dôvodu v rozsahu, v akom sa vzťahujú na rozhodnutie týkajúce sa námietky proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky pre služby patriace do triedy 35. Všeobecný súd zastáva názor, že najskôr je potrebné preskúmať štvrtú časť prvého žalobného dôvodu týkajúcu sa skutkových omylov s vplyvom na zamietnutie návrhu na prerušenie konania.
20
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že pravidlo 20 ods. 7 písm. c) nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 303, 1995, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 189), uplatniteľné na konania pred odvolacím senátom v súlade s pravidlom 50 ods. 1 uvedeného nariadenia, stanovuje, že EUIPO môže prerušiť námietkové konanie, ak je prerušenie vhodné so zreteľom na okolnosti.
21
Podľa judikatúry odvolací senát disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o prerušenie či neprerušenie odvolacieho konania. Prerušenie konania zostáva pre odvolací senát možnosťou, ku ktorej sa uchýli iba v prípade, ak to považuje za odôvodnené. Konanie pred odvolacím senátom teda nie je prerušené automaticky v nadväznosti na návrh formulovaný v tomto zmysle jedným z účastníkov konania pred uvedeným senátom (rozsudok z 25. novembra 2014, KAISERHOFF, T‑556/12, neuverejnený, EU:T:2014:985, bod 30).
22
Okolnosť, že odvolací senát disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o prerušenie konania, ktoré je pred ním vedené, však neznamená, že by jeho posúdenie bolo vyňaté z preskúmania súdom Európskej únie. Táto okolnosť však uvedené preskúmanie po vecnej stránke obmedzuje na overenie, či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu alebo zneužitiu právomoci [rozsudky z 25. novembra 2014, KAISERHOFF, T‑556/12, neuverejnený, EU:T:2014:985, bod 31, a z 21. októbra 2015, Petco Animal Supplies Stores/ÚHVT – Gutiérrez Ariza (PETCO), T‑664/13, EU:T:2015:791, bod 32].
23
V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, že aj keď bolo preukázané, že pred vnútroštátnym súdom sa koná o žalobe, v rámci ktorej sa spochybňuje skoršia ochranná známka, na ktorej je založené napadnuté rozhodnutie, uvedené preukázanie samo osebe nepostačuje na to, aby bolo zamietnutie návrhu na prerušenie konania zo strany odvolacieho senátu kvalifikované ako zjavne nesprávne posúdenie. Odvolací senát musí totiž pri výkone svojej voľnej úvahy týkajúcej sa prerušenia konania rešpektovať všeobecné zásady upravujúce spravodlivé konanie v rámci spoločenstva práva. Pri tomto výkone preto musí zohľadniť nielen záujem účastníka konania, ktorého prihláška ochrannej známky Európskej únie je napádaná, ale aj záujem ostatných účastníkov konania. Rozhodnutie o prerušení alebo neprerušení konania musí byť výsledkom vyváženia predmetných záujmov (pozri rozsudok z 25. novembra 2014, KAISERHOFF, T‑556/12, neuverejnený, EU:T:2014:985, bod 33 a citovanú judikatúru).
24
V prejednávanej veci zo znenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací senát uviedol, že námietkové oddelenie zamietlo návrh na prerušenie konania z dôvodu, že námietka bola založená na dvoch skorších ochranných známkach Európskej únie a jednej skoršej španielskej ochrannej známke, ktoré neboli na vnútroštátnej úrovni spochybňované. Okrem toho odvolací senát zastával názor, že už nebolo možné prerušiť konanie, keďže Juzgado de lo Mercantil no 1 de Alicante (Obchodný súd č. 1, Alicante) zamietol vzájomný návrh podaný žalobkyňou rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť, a to podľa tvrdení vedľajšieho účastníka konania, ktoré neboli spochybnené. Vedľajší účastník konania vo svojich pripomienkach z 30. mája 2014 informoval odvolací senát o existencii tohto rozsudku, pričom uviedol, že mu neskôr predloží dôkaz o jeho právoplatnosti.
25
Aj keď je pravda, že rozsudkom z 15. mája 2014 Juzgado de lo Mercantil no 1 de Alicante (Obchodný súd č. 1, Alicante) zamietol tak návrh na vyhlásenie neplatnosti španielskej slovnej ochrannej známky BADTORO zapísanej pod číslom 2782026, ako aj vzájomný návrh podaný žalobkyňou, tento rozsudok bol napadnutý odvolaním. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Audiencia Provincial de Alicante (Provinčný súd Alicante, Španielsko) z 15. januára 2015, proti ktorému podal každý účastník konania dovolanie na Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko), o ktorom v čase vydania napadnutého rozhodnutia stále prebiehalo konanie.
26
Z toho vyplýva, že odvolací senát založil svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania na skutočnosti, že rozsudok Juzgado de lo Mercantil no 1 de Alicante (Obchodný súd č. 1, Alicante) nadobudol právoplatnosť, hoci bolo proti nemu podané odvolanie.
27
Je pravda, ako to tvrdí EUIPO, že bolo dohodnuté, že žalobkyňa z dôvodu, že podala návrh na prerušenie konania, ho bude informovať o vývoji vnútroštátneho konania. Platí však, že mlčanie žalobkyne v tejto otázke, akokoľvek je poľutovaniahodné, nemôže ani spochybniť existenciu skutkového omylu s vplyvom na zamietnutie návrhu na prerušenie konania, ani charakterizovať jej pochybenie tak, že ju zbavuje možnosti dovolávať sa tejto protiprávnosti.
28
Za týchto podmienok môže žalobkyňa oprávnene tvrdiť, že rozhodnutie odvolacieho senátu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania vychádza zo skutkového omylu.
29
EUIPO a vedľajší účastník konania však tvrdia, že tento skutkový omyl nespôsobuje neplatnosť napadnutého rozhodnutia, keďže na neho nemal žiadny vplyv. Tvrdia, že vzhľadom na skutočnosť, že námietka je tiež založená na troch ďalších ochranných známkach, ktoré neboli v rámci vzájomného návrhu spochybňované, zmysel napadnutého rozhodnutia by nebol odlišný, ak by sa vyhovelo návrhu na vyhlásenie neplatnosti predmetnej ochrannej známky Európskej únie.
30
V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že z dôvodov hospodárnosti konania odvolací senát posudzoval pravdepodobnosť zámeny kolidujúcich označení služieb patriacich do triedy 35 len s ohľadom na skoršiu slovnú ochrannú známku Európskej únie č. 1722362. Táto ochranná známka bola predmetom vzájomného návrhu na vyhlásenie neplatnosti, o ktorom sa v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia stále konalo na Tribunal Supremo (Najvyšší súd). Táto okolnosť odôvodňovala, aby odvolací senát uplatnil svoju voľnú úvahu vyvážením predmetných záujmov s cieľom rozhodnúť, či využije, alebo nevyužije svoju možnosť prerušiť konanie. Keďže sa však nesprávne domnieval, že rozsudok Juzgado de lo Mercantil no 1 de Alicante (Obchodný súd č. 1, Alicante) nadobudol právoplatnosť, toto preskúmanie neuskutočnil.
31
Okrem iného, keď Všeobecný súd preskúmava zákonnosť rozhodnutí orgánov EUIPO, nemôže svojím odôvodnením nahradiť odôvodnenie príslušného orgánu EUIPO, ktorý napadnutý akt vydal [rozsudok z 9. septembra 2010, Axis/ÚHVT – Etra Investigación y Desarrollo (ETRAX), T‑70/08, EU:T:2010:375, bod 29]. Nemôže teda posudzovať existenciu pravdepodobnosti zámeny s ohľadom na ochrannú známku, na ktorú EUIPO neprihliadal.
32
Z tohto dôvodu okolnosť, že námietka, pokiaľ ide o služby patriace do triedy 35, bola tiež založená na skoršej španielskej obrazovej ochrannej známke č. 2919417, nemôže pri neexistencii preskúmania pravdepodobnosti zámeny s ohľadom na túto ochrannú známku v napadnutom rozhodnutí preukazovať, že skutkový omyl, ktorého sa dopustil odvolací senát, nemá na toto rozhodnutie konkrétny vplyv.
33
Preto bez toho, aby musel Všeobecný súd rozhodnúť o ostatných častiach prvého žalobného dôvodu, a keďže, ako to bolo uvedené v bode 14 vyššie, preskúmanie otázky prerušenia konania predchádza preskúmaniu existencie pravdepodobnosti zámeny prihlasovanej ochrannej známky a skoršej ochrannej známky, je potrebné vyhovieť prvému žalobnému dôvodu, a preto zrušiť napadnuté rozhodnutie týkajúce sa prihlasovanej ochrannej známky v rozsahu, v akom označuje služby patriace do triedy 35.
[omissis]
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora)
rozhodol a vyhlásil:
1.
Rozhodnutie druhého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) zo 17. apríla 2015 (vec R 2570/2013‑2) sa zrušuje.
2.
EUIPO znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania spoločnosti Jordi Nogues, SL.
3.
Grupo Osborne, SA, znáša svoje vlastné trovy konania.
Van der Woude
Ulloa Rubio
Marcoulli
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 20. septembra 2017.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: španielčina.
( 1 ) Uvádzajú sa len tie body rozsudku, ktorých uverejnenie považuje Všeobecný súd za užitočné.
Full & Egal Universal Law Academy