9.3.2015
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 81/26
Žaloba podaná 13. januára 2015 – Costa/Parlament
(Vec T-15/15)
(2015/C 081/34)
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Žalobca: Paolo Costa (Benátky, Taliansko) (v zastúpení: G. Orsoni a M. Romeo, advokáti)
Žalovaný: Európsky parlament
Návrhy
Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
vyhlásil rozhodnutie predsedu Európskeho parlamentu z 11. novembra 2014, oznámené 28. novembra 2014 a všetky prechádzajúce, súvisiace a nasledujúce akty za neplatné v zmysle článkov 263 a 264 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
—
zaviazal Európsky parlament na náhradu všetkých trov konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Táto žaloba smeruje proti rozhodnutiu predsedu Európskeho parlamentu č. 318189 z 11. novembra 2014, ktorého predmetom je pozastavenie žalobcovho starobného dôchodku od júna 2010 a vrátenie súm vyplatených od júla 2009 do mája 2010.
Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza dva žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod založený na porušení pravidiel práva, na porušení pravidiel o úhrade výdavkov a príspevkov poslancom Európskeho parlamentu, ako aj na porušení článku 12 Regolamento per gli assegni vitalizi dei deputati italiani (pravidlá pre poskytovanie doživotných príspevkov talianskym poslancom).
—
V tejto súvislosti sa uvádza porušenie článku 12 ods. 2a písm. v) pravidiel pre poskytovanie doživotných príspevkov talianskym poslancom, na ktorý odkazujú pravidlá o úhrade výdavkov a príspevkov poslancom Európskeho parlamentu, pretože sa naň nesprávne odkazovalo na účely pozastavenia dôchodku v súvislosti s funkciou predsedu prístavného orgánu v Benátkach.
—
Okrem toho sa uvádza, že funkcia predsedu talianskeho prístavného orgánu nepatrí do pôsobnosti článku 12 ods. 2a písm. v) týchto pravidiel, keďže táto funkcia, ako uznal Súdny dvor v rozsudku z 10. októbra 2014 (C-270/13), zahŕňa stupeň špecializácie, ktorá je založená na výlučne preukázaných profesionálnych kompetenciách uchádzača v oblasti hospodárstva a dopravy, pričom je zbavená akejkoľvek väzby na politiku, nezávisí na politickom menovaní zo strany vlády a nezahŕňa výkon politických funkcií.
2.
Druhý žalobný dôvod založený na porušení Zmlúv a pravidiel práva, na porušení článkov 4, 6 a 15 ZEÚ, na porušení článku 1 Protokolu Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vo veci ochrany vlastníctva, na porušení zásady legitímnych očakávaní a na porušení zásady dobrej viery.
—
V tejto súvislo sa uvádza porušenie článkov 4 a 13 ZEÚ, ktoré ukladajú Európskemu parlamentu, rovnako ako aj iným inštitúciám, v každom prípade chrániť situácie, ak vzniknú legitímne očakávania v rámci právneho poriadku Spoločenstva každému zo subjektov, ktoré ju tvoria.
—
Okrem toho sa uvádza porušenie zásady ochrany legitímnych očakávaní a zásady dobrej viery, t. j. všeobecných a základných zásad práva Únie, ktoré sú uznané a potvrdené judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, ktorá vždy ukladá ich dodržiavanie v prípade vrátenia vyplatených súm jednotlivcovi v dobrej viere.
—
Nakoniec sa uvádza porušenie článku 1 Protokolu Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vo veci ochrany vlastníctva, na ktorú odkazuje článok 6 ZEÚ a ktorý má rovnakú právnu silu ako Zmluvy, v časti, v ktorej ukladá ochranu legitímnych očakávaní, ktoré vznikli jednotlivcovi vo vzťahu k existencii jeho práva na uspokojenie pohľadávky a práva na jej legitímne vymáhanie.
Full & Egal Universal Law Academy