16.3.2015
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 89/40
Žaloba podaná 23. januára 2015 – Hispasat/Komisia
(Vec T-36/15)
(2015/C 089/48)
Jazyk konania: španielčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Hispasat, SA (Madrid, Španielsko) (v zastúpení: J. Buendía Sierra, A. Lamadrid de Pablo a A. Balcells Cartagena, advokáti)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil napadnuté rozhodnutie a najmä článok 1 tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom vo vzťahu k spoločnosti HISPASAT konštatuje existenciu štátnej pomoci, ktorá je nezlučiteľná so spoločným trhom,
—
v dôsledku toho zrušil príkazy na vrátenie obsiahnuté v článkoch 3 a 4 rozhodnutia, a
—
zaviazal Komisiu na náhradu trov tohto konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov.
1.
Žalobkyňa sa domnieva, že Komisia sa označením spoločnosti HISPASAT S.A. za priameho príjemcu sporného opatrenia dopustila zjavne nesprávneho skutkového posúdenia, ktoré musí viesť k zrušeniu rozhodnutia, keďže táto spoločnosť sa na opatreniach nepodieľala, a ani z nich nemala žiaden prospech. Ďalej uvádza, že Európska komisia tým, že po začatí šetrenia bez analýzy skutkových okolností a bez toho, aby žalobkyni poskytla možnosť byť v správnom konaní vypočutá, ju označila za príjemcu opatrení, porušila zásadu riadnej správy veci verejných.
2.
Subsidiárne žalobkyňa uvádza, že Komisia porušila články 106 ZFEÚ a 107 ZFEÚ, ako aj Protokol č. 26 ZFEÚ z dôvodu, že opatrenia preskúmavané v rozhodnutí nepredstavujú štátnu pomoc, keďže neexistuje hospodárska činnosť, ale ide o činnosť vlastnú orgánom verejnej moci ako správnym orgánom. Subsidiárne k vyššie uvedenému sa žalobkyňa domnieva, že v napadnutom rozhodnutí bol vykonaný nesprávny záver, a to, že sporné opatrenia nemajú súvislosť s poskytovaním verejnej služby vo všeobecnom záujme (služby všeobecného hospodárskeho záujmu) a v dôsledku toho aj nesprávne posúdenie tak uplatniteľnosti judikatúry Altmark, ako aj rozhodnutia o službách všeobecného hospodárskeho záujmu 2005/842/ES (rozhodnutie podľa článku 86 ods. 2), ktoré mohlo viesť k určeniu, že pomoc neexistuje, alebo že prípadná pomoc je zlučiteľná.
3.
Žalobkyňa sa takisto domnieva, že sporné opatrenia nie sú spôsobilé narušiť hospodársku súťaž ani obchod medzi členskými štátmi.
4.
Žalobkyňa takisto tvrdí, že Komisia dospela v napadnutom rozhodnutí ku zjavne nesprávnemu posúdení zlučiteľnosti pomoci podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, a to (i) po prvé tým, že zásadu technologickej neutrality považovala za zásadu absolútnu; (ii) po druhé tým, že dospela k záveru, že sporné opatrenia sú – napriek opačným záverom obsiahnutým v odborných správach predložených vládou autonómneho spoločenstva, ústrednými orgánmi španielskej štátnej správy a jedným súkromným subjektom – v rozpore s technologickou neutralitou; (iii) po tretie záverom, že sporné opatrenia nie sú vhodné a primerané, a (iv) po štvrté tvrdením, že dané opatrenie vedie ku zbytočnému narušovaniu hospodárskej súťaže.
5.
Subsidiárne, žalobkyňa tvrdí, že rozhodnutie je v rozpore s nariadením č. 659/1999, keďže je v ňom nesprávne posúdená existencia pomoci podľa jeho článku 1 písm. b) v).
Full & Egal Universal Law Academy