31.7.2017
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 249/8
Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 8. júna 2017 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Ordinario di Venezia – Taliansko) – Vinyls Italia SpA, v konkurze/Mediterranea di Navigazione SpA
(Vec C-54/16) (1)
((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti - Konkurzné konania - Nariadenie (ES) č. 1346/2000 - Články 4 a 13 - Právne úkony poškodzujúce všetkých veriteľov - Okolnosti, za ktorých možno odporovať dotknutému úkonu - Úkon podliehajúci právu iného členského štátu, ako je členský štát, v ktorom sa konanie začalo - Úkon, ktorému na základe tohto práva nemožno odporovať - Nariadenie (ES) č. 593/2008 - Článok 3 ods. 3 - Právo, ktoré si zvolili zmluvné strany - Lokalizácia všetkých prvkov dotknutej situácie v členskom štáte, v ktorom sa konanie začalo - Vplyv))
(2017/C 249/11)
Jazyk konania: taliančina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Tribunale Ordinario di Venezia
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Vinyls Italia SpA, v konkurze
Žalovaná: Mediterranea di Navigazione SpA
Výrok rozsudku
1.
Článok 13 nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní sa má vykladať v tom zmysle, že forma a lehota, v ktorých má osoba, ktorá mala úžitok z úkonu poškodzujúceho všetkých veriteľov, vzniesť námietku v zmysle tohto článku proti odporovacej žalobe namierenej proti tomuto úkonu podľa ustanovení lex fori concursus, ako aj otázka, či tento článok môže uplatniť aj príslušný súd ex offo prípadne po uplynutí lehoty, ktorá bola dotknutému účastníkovi konania stanovená, spadajú do pôsobnosti procesného práva členského štátu, na ktorého území sa o spore rozhoduje. Toto právo však nesmie byť nepriaznivejšie než právo, ktoré sa vzťahuje na obdobné situácie podliehajúce vnútroštátnemu právu (zásada ekvivalencie), a nesmie znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon práv, ktoré priznáva právo Únie (zásada efektivity), čo musí posúdiť vnútroštátny súd.
2.
Článok 13 nariadenia č. 1346/2000 sa má vykladať v tom zmysle, že účastník konania, ktorý nesie dôkazné bremeno, musí preukázať, že ak lex causae dovoľuje napadnúť úkon, ktorý sa považuje za poškodzujúci, podmienky, ktoré sa požadujú na to, aby sa žalobe proti tomuto úkonu mohlo vyhovieť, a ktoré sa líšia od podmienok stanovených v lex fori concursus, nie sú v konkrétnom prípade splnené.
3.
Na článok 13 nariadenia č. 1346/2000 sa možno účinne odvolať, ak zmluvné strany, ktoré majú sídlo v rovnakom členskom štáte, na ktorého území sa nachádzajú aj všetky ostatné relevantné prvky dotknutej situácie, označili ako právo uplatniteľné na túto zmluvu právo iného členského štátu, a to pod podmienkou, že si toto právo nezvolili podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom, čo musí overiť vnútroštátny súd.
(1) Ú. v. EÚ C 156, 2.5.2016.