Vec C-191/16: Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 10. apríla 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Berlin – Nemecko) – Romano Pisciotti/Spolková republika Nemecko (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Občianstvo Únie — Články 18 a 21 ZFEÚ — Vydanie štátneho príslušníka členského štátu, ktorý využil svoje právo na voľný pohyb, do Spojených štátov amerických — Dohoda o extradícii medzi Európskou úniou a týmto tretím štátom — Pôsobnosť práva Únie — Zákaz vydávania osôb vzťahujúci sa iba na vlastných štátnych príslušníkov — Obmedzenie voľného pohybu — Odôvodnenie založené na zabránení beztrestnosti — Proporcionalita — Informovanie členského štátu, z ktorého pochádza občan Únie)
C2002018SK210120180410SK00022121
Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 10. apríla 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Berlin – Nemecko) – Romano Pisciotti/Spolková republika Nemecko
(Vec C-191/16) ( 1 )
„(Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Občianstvo Únie — Články 18 a 21 ZFEÚ — Vydanie štátneho príslušníka členského štátu, ktorý využil svoje právo na voľný pohyb, do Spojených štátov amerických — Dohoda o extradícii medzi Európskou úniou a týmto tretím štátom — Pôsobnosť práva Únie — Zákaz vydávania osôb vzťahujúci sa iba na vlastných štátnych príslušníkov — Obmedzenie voľného pohybu — Odôvodnenie založené na zabránení beztrestnosti — Proporcionalita — Informovanie členského štátu, z ktorého pochádza občan Únie)“2018/C 200/02Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Landgericht Berlin
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: Romano Pisciotti
Žalovaná: Spolková republika Nemecko
Výrok rozsudku
1.
Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, akým je prípad v spore vo veci samej, keď občan Únie, na ktorého sa vzťahovala žiadosť o vydanie do Spojených štátov amerických, bol na účely prípadného vykonania tejto žiadosti zadržaný v inom členskom štáte, než je členský štát, ktorého je štátnym príslušníkom, spadá situácia tohto občana do pôsobnosti práva Únie, keďže uvedený občan využil svoje právo na voľný pohyb v Európskej únii, a uvedená žiadosť o vydanie bola podaná v rámci Dohody o extradícii medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými z 25. júna 2003.
2.
V prípade, akým je prípad v spore vo veci samej, keď občan Únie, na ktorého sa vzťahovala žiadosť o vydanie do Spojených štátov amerických na základe Dohody o extradícii medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými z 25. júna 2003, bol na účely prípadného výkonu tejto žiadosti zadržaný v inom členskom štáte, než je členský štát, ktorého je štátnym príslušníkom, sa články 18 a 21 ZFEÚ majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby dožiadaný členský štát stanovil na základe ústavnej normy rozdielne zaobchádzanie s vlastnými štátnymi príslušníkmi a so štátnymi príslušníkmi iných členských štátov a aby dovoľoval vydávanie štátnych príslušníkov iných členských štátov a súčasne zakazoval vydávanie svojich vlastných štátnych príslušníkov, pokiaľ predtým umožnil príslušným orgánom členského štátu, ktorého štátnym príslušníkom je tento občan, aby na základe európskeho zatýkacieho rozkazu požiadali o jeho vydanie a pokiaľ tento posledný štát neprijal v tomto smere žiadne opatrenia.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 270, 25.7.2016.
Full & Egal Universal Law Academy