17.9.2018
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 328/6
Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 25. júla 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administrativen săd Sofija-grad – Bulharsko) – Serin Alheto/Zamestnik-predsedatel na Dăržavna agencija za bežancite
(Vec C-585/16) (1)
((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Spoločná politika v oblasti azylu a doplnkovej ochrany - Normy pre podmienky, ktoré musia spĺňať štátni príslušníci tretích krajín alebo osoby bez štátnej príslušnosti na poskytnutie medzinárodnej ochrany - Smernica 2011/95/EÚ - Článok 12 - Vylúčenie z priznania postavenia utečenca - Osoby zaregistrované Agentúrou Organizácie Spojených národov pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA) - Existencia „prvej krajiny azylu“ pre palestínskeho utečenca v oblasti pôsobenia UNRWA - Spoločné konania o poskytovaní medzinárodnej ochrany - Smernica 2013/32/EÚ - Článok 46 - Právo na účinný opravný prostriedok - Posúdenie v plnom rozsahu a ex nunc - Rozsah právomocí prvostupňového súdu - Posúdenie potrieb medzinárodnej ochrany zo strany súdu - Posúdenie dôvodov neprípustnosti))
(2018/C 328/07)
Jazyk konania: bulharčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Administrativen săd Sofija-grad
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Serin Alheto
Žalovaný: Zamestnik-predsedatel na Dăržavna agencija za bežancite
Výrok rozsudku
1.
Článok 12 ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany v spojení s článkom 10 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany sa má vykladať v tom zmysle, že vybavovanie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej osobou, ktorá je zaregistrovaná Agentúrou Organizácie Spojených národov pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA), si vyžaduje posúdenie toho, či táto osoba požíva účinnú ochranu alebo pomoc zo strany tejto agentúry, za predpokladu, že táto žiadosť nebola predtým zamietnutá na základe dôvodu neprípustnosti alebo na základe iného dôvodu vylúčenia, než je dôvod uvedený v článku 12 ods. 1 písm. a) prvej vete smernice 2011/95.
2.
Článok 12 ods. 1 písm. a) druhá veta smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany a článok 12 ods. 1 písm. a) druhá veta smernice 2011/95 sa majú vykladať v tom zmysle, že:
—
bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá neupravuje dôvod ukončenia uplatňovania dôvodu vylúčenia z priznania postavenia utečenca, ktorý je uvedený v týchto ustanoveniach, alebo tento dôvod preberá nesprávne,
—
majú priamy účinok a
—
možno ich uplatniť aj vtedy, ak žiadateľ o medzinárodnú ochranu na ne výslovne neodkázal.
3.
Článok 46 ods. 3 smernice 2013/32 v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že súd členského štátu, ktorý rozhoduje v prvom stupni o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o žiadosti o medzinárodnú ochranu, je povinný posúdiť tak skutkové a právne okolnosti, akými je uplatniteľnosť článku 12 ods. 1 písm. a) smernice 2011/95 na situáciu žiadateľa, ktoré orgán, ktorý toto rozhodnutie prijal, zohľadnil alebo mohol zohľadniť, ako aj tie skutkové a právne okolnosti, ktoré nastali po prijatí uvedeného rozhodnutia.
4.
Článok 46 ods. 3 smernice 2013/32 v spojení s článkom 47 Charty základných práv sa má vykladať v tom zmysle, že požiadavka na posúdenie skutkových aj právnych otázok v plnom rozsahu a ex nunc sa môže vzťahovať aj na dôvody neprípustnosti žiadosti o medzinárodnú ochranu podľa článku 33 ods. 2 tejto smernice, ak to umožňuje vnútroštátne právo, a že v prípade, ak súd, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku, má v úmysle posúdiť dôvod neprípustnosti, ktorý nebol posúdený rozhodujúcim orgánom, musí vypočuť žiadateľa s cieľom umožniť mu vyjadriť osobne v jazyku, ktorý ovláda, svoj názor na uplatniteľnosť uvedeného dôvodu na jeho konkrétnu situáciu.
5.
Článok 35 prvý odsek písm. b) smernice 2013/32 sa má vykladať v tom zmysle, že ak osoba zaregistrovaná Agentúrou Organizácie Spojených národov pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA) požíva účinnú ochranu alebo pomoc zo strany tejto agentúry v tretej krajine, ktorá nezodpovedá územiu, kde má obvyklý pobyt, ale je súčasťou oblasti pôsobenia uvedenej agentúry, považuje sa za osobu, ktorá požíva dostatočnú ochranu v tejto tretej krajine v zmysle toho ustanovenia, ak táto krajina:
—
sa zaväzuje prijať dotknutú osobu späť po tom, čo táto osoba odišla z jej územia, aby požiadala o medzinárodnú ochranu v Európskej únii, a
—
uznáva uvedenú ochranu alebo pomoc zo strany UNRWA a dodržuje zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia a umožňuje tak dotknutej osobe bezpečne sa zdržiavať na jej území v dôstojných životných podmienkach tak dlho, ako to z dôvodu rizík na území jej obvyklého pobytu bude nevyhnutné.
6.
Článok 46 ods. 3 smernice 2013/32 v spojení s článkom 47 Charty základných práv sa má vykladať v tom zmysle, že nezavádza spoločné procesné normy, pokiaľ ide o právomoc prijímať nové rozhodnutie o žiadosti o medzinárodnú ochranu po tom, čo súd rozhodujúci o opravnom prostriedku zrušil pôvodné rozhodnutie o tejto žiadosti. Potreba zabezpečiť potrebný účinok článku 46 ods. 3 tejto smernice a zaručiť účinný opravný prostriedok v súlade s článkom 47 Charty základných práv však vyžaduje, aby sa v prípade vrátenia veci kvázi súdnemu alebo správnemu orgánu podľa článku 2 písm. f) uvedenej smernice v krátkom čase prijalo nové rozhodnutie, ktoré bude v súlade s posúdením obsiahnutým v rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o danom zrušení.
(1) Ú. v. EÚ C 46, 13.2.2017.
Full & Egal Universal Law Academy