NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
YVES BOT
prednesené 1. marca 2017 ( 1 )
Spojené veci C‑24/16 a C‑25/16
Nintendo Co. Ltd
proti
BigBen Interactive GmbH,
BigBen Interactive SA
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd Düsseldorf, Nemecko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Nariadenie (ES) č. 44/2001 – Súdna právomoc a výkon rozhodnutí – Nariadenie (ES) č. 6/2002 – Ochrana dizajnov Spoločenstva – Nariadenie (ES) č. 864/2007 – Rozhodné právo – Územná pôsobnosť rozhodnutí o vedľajších návrhoch pripojených k žalobe pre porušenie práv – Pojmy „iné sankcie“ a „reprodukcia pre účel citácií“
1.
Táto vec predložená Súdnemu dvoru mu dáva príležitosť určiť územnú pôsobnosť rozhodnutia prijatého súdom jedného členského štátu vo vzťahu k dvom žalovaným usadeným v dvoch rôznych členských štátoch, týkajúceho sa vedľajších návrhov pripojených k žalobe pre porušenie práv podanej na tomto vnútroštátnom súde.
2.
Súdny dvor sa má tiež vyjadriť k otázke, či pojem „iné sankcie“ v zmysle článku 89 ods. 1 písm. d) nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch spoločenstva ( 2 ) zahŕňa také vedľajšie návrhy pripojené k žalobe pre porušenie práv, ako sú návrhy na predloženie účtovných dokumentov, priznanie finančnej náhrady škody, úhradu nákladov na právne zastúpenie, zničenie tovaru predstavujúceho porušenie práv a stiahnutie tohto tovaru, ako aj na uverejnenie rozsudku. Vnútroštátny súd sa okrem toho pýta, ktoré kritériá treba vziať do úvahy na účely určenia práva uplatniteľného na tieto návrhy.
3.
Súdny dvor má napokon spresniť, či pojem „reprodukcia pre účel citácií“ v zmysle článku 20 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia zahŕňa použitie, zo strany tretej osoby, zobrazenia výrobkov obsahujúceho chránené dizajny Spoločenstva na účely obchodovania so svojimi vlastnými výrobkami.
4.
V týchto návrhoch uvediem dôvody, na základe ktorých sa domnievam, že článok 79 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 v spojení s článkom 6 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ( 3 ) treba vykladať v tom zmysle, že rozhodnutia prijaté vnútroštátnym súdom, ktorými odpovedá na také vedľajšie návrhy pripojené k žalobe pre porušenie práv voči dvom žalovaným usadeným v dvoch rôznych členských štátoch, ako sú návrhy na náhradu škody, zničenie tovaru predstavujúceho porušenie práv alebo stiahnutie tohto tovaru, na úhradu nákladov na právne zastúpenie alebo na uverejnenie rozsudku, majú právne účinky na celom území Európskej únie.
5.
Ďalej vysvetlím, prečo sa má článok 89 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 6/2002 podľa môjho názoru vykladať v tom zmysle, že pojem „iné sankcie“ sa vzťahuje na také návrhy, akými je zničenie tovaru predstavujúceho porušenie práv, stiahnutie tohto tovaru, ako aj uverejnenie rozsudku. Naproti tomu sa tento pojem nevzťahuje na návrhy týkajúce sa náhrady škody, získania informácií o účtovníctve podniku, ani úhrady nákladov na právne zastúpenie.
6.
Navrhnem tiež Súdnemu dvoru, aby rozhodol, že toto ustanovenie a článok 8 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky ( 4 ), sa majú vykladať v tom zmysle, že právom uplatniteľným na vedľajšie návrhy pripojené k žalobe pre porušenie práv týkajúce sa zničenia tovaru predstavujúceho porušenie práv, stiahnutia tohto tovaru, uverejnenia rozsudku, náhrady škody, získania informácií o účtovníctve podniku a úhrady nákladov na právne zastúpenie je právo platné na území členského štátu, v ktorom bola spáchaná udalosť, ktorá je základom údajného porušenia, alebo kde táto udalosť hrozí. V prejednávanej veci je udalosťou, ktorá je základom údajného porušenia, výroba tovaru predstavujúceho porušenie práv.
7.
Napokon uvediem dôvody, na základe ktorých sa domnievam, že článok 20 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 6/2002 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „reprodukcia pre účel citácií“ zahŕňa použitie, zo strany tretej osoby, zobrazenia výrobkov obsahujúceho chránené dizajny Spoločenstva na účely obchodovania so svojimi vlastnými výrobkami. Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, že táto reprodukcia je v súlade s poctivým obchodným stykom, že neprimerane nepoškodzuje bežné využívanie týchto dizajnov a že uvádza zdroj.
I – Právny rámec
A – Nariadenie č. 44/2001
8.
Nariadenie č. 44/2001 má za cieľ harmonizovať normy konfliktu právomoci v občianskych a obchodných veciach na účely určenia súdnej právomoci každého členského štátu, ako aj zjednodušiť formálne náležitosti na účely rýchleho uznávania a výkonu rozsudkov členských štátov.
9.
Článok 2 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje, že „ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu“.
10.
Článok 6 bod 1 tohto nariadenia stanovuje, že „[osobu s bydliskom na území členského štátu] možno tiež žalovať…, ak ide o jedného z viacerých žalovaných na súde podľa bydliska ktoréhokoľvek zo žalovaných, za predpokladu, že nároky sú navzájom tak súvisiace, že je vhodnejšie o nich konať a rozhodnúť spoločne, a tak predísť možnosti nezlučiteľných rozsudkov vydaných v samostatných konaniach“.
B – Nariadenie č. 6/2002
11.
Nariadenie č. 6/2002 má za cieľ zabezpečiť rovnakú ochranu dizajnov Spoločenstva na území Únie, ako aj zabezpečiť vymáhanie práv, ktoré priznávajú.
12.
Podľa odôvodnenia 22 tohto nariadenia, „vymáhanie týchto práv by sa malo ponechať na vnútroštátne právne predpisy. Je preto potrebné, aby sa zabezpečili isté základné jednotné sankcie vo všetkých členských štátoch. Takéto sankcie, bez ohľadu na právomoc, podľa ktorej sa vymáhanie uskutočňuje, by mali byť schopné zastaviť porušovanie“.
13.
Článok 1 ods. 3 tohto nariadenia stanovuje, že „dizajn spoločenstva má jednotný charakter. Má rovnocenný účinok v rámci celého spoločenstva. Nie je zapísaný, prevedený ani vzdaný sa, ani vymazaný, ani sa jeho využívanie nezakazuje s výnimkou prípadu celého spoločenstva. Tento princíp a jeho dopady sa uplatňujú, pokiaľ nie je inak stanovené v tomto nariadení“.
14.
Podľa znenia článku 19 ods. 1 nariadenia č. 6/2002:
„Majiteľ zapísaného dizajnu spoločenstva má výlučné právo využívať ho a brániť akejkoľvek tretej strane, ktorá nemá jeho súhlas, aby dizajn využívala. Vyššie uvedené využívanie sa vzťahuje najmä na vytvorenie, ponúkanie, uvedenie na trh, dovoz, vývoz alebo používanie výrobku, na ktorom je dizajn použitý, alebo na ktorom je dizajn stelesnený, alebo skladovanie tohto výrobku pre takéto účely.“
15.
Článok 20 ods. 1 tohto nariadenia zavádza určité obmedzenia práv vyplývajúcich z dizajnu Spoločenstva a stanovuje:
„Práva vyplývajúce z dizajnu spoločenstva, sa nevzťahujú na:
a)
činnosť vykonanú súkromne a na nekomerčné účely;
b)
činnosť vykonanú na experimentálne účely;
c)
reprodukciu pre účel citácií alebo vyučovania, ak je takáto činnosť v súlade s poctivým obchodným stykom a neprimerane nepoškodzuje bežné využívanie dizajnu, a ak je zdroj uvedený.“
16.
Podľa článku 79 ods. 1 uvedeného nariadenia:
„Pokiaľ nie je inak ustanovené v tomto nariadení, Dohovor o právomoci a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach podpísaný v Bruseli 27. septembra 1968[ ( 5 )],… sa vzťahuje aj na konania týkajúce sa dizajnov spoločenstva a prihlášok na zapísané dizajny spoločenstva rovnako ako aj na konania týkajúce sa úkonov na základe dizajnov spoločenstva a národných dizajnov, ktoré požívajú rovnakú ochranu.“
17.
Článok 82 ods. 1 a 5 nariadenia č. 6/2002 stanovuje:
„1. S výhradou ustanovení tohto nariadenia a ustanovení [tohto dohovoru], ktoré sú uplatniteľné podľa článku 79, konania v súvislosti so žalobami a návrhmi uvedenými v článku 81 sa predkladajú súdom členského štátu, kde má žalovaný trvalé bydlisko, alebo, ak nemá trvalé bydlisko v žiadnom členskom štáte, súdom v akomkoľvek členskom štáte, kde má žalovaný organizačnú zložku.
…
5. Konania v súvislosti so žalobami a návrhmi uvedenými v článku 81 písm. a) a d) sa môžu tiež začať na súdoch členského štátu, kde došlo k porušeniu alebo ohrozeniu.“
18.
Článok 83 tohto nariadenia stanovuje:
„1. Súd pre dizajn spoločenstva, ktorého právomoc je daná podľa článku 82 ods. 1, 2, 3 alebo 4, má právomoc vo vzťahu k skutkom porušenia, ku ktorým došlo, alebo hrozilo, že dôjde na území akéhokoľvek členského štátu.
2. Súd pre dizajn spoločenstva, ktorého právomoc je daná podľa článku 82 ods. 5, má právomoc iba vo vzťahu k skutkom, ku ktorým došlo, alebo hrozilo, že dôjde na území členského štátu, kde sa takýto súd nachádza.“
19.
Článok 88 ods. 2 tohto nariadenia znie takto:
„V súvislosti so všetkými záležitosťami, na ktoré sa nevzťahuje toto nariadenie, súd pre dizajn spoločenstva uplatní svoje vnútroštátne právo vrátane súkromného medzinárodného práva.“
20.
Podľa znenia článku 89 ods. 1 nariadenia č. 6/2002:
„1. Ak v prípade žaloby o porušenie alebo hroziacom porušení súd pre dizajn spoločenstva zistí, že žalovaná strana porušila alebo hrozilo, že poruší dizajn spoločenstva, nariadi, ak neexistujú zvláštne dôvody pre opak, nasledujúce opatrenia:
a)
príkaz, aby žalovaná strana nepokračovala v konaní, ktoré porušuje alebo ohrozuje dizajn spoločenstva;
b)
príkaz zabaviť výrobky, ktoré predstavujú porušenie;
c)
príkaz zabaviť materiál a súčasti, ktoré sa hlavne používali na výrobu tovaru, ktorý predstavoval porušenie, ak ich majiteľ vedel o následku, na ktorý bolo takéto používanie určené, alebo ak by bol takýto následok zrejmý za daných okolností;
d)
príkaz, ktorým sa ukladajú iné sankcie primerané za daných okolností a predpokladané zákonom členského štátu, kde došlo k porušeniu alebo ohrozeniu, vrátane medzinárodného súkromného práva.“
C – Nariadenie Rím II
21.
Cieľom nariadenia Rím II je podpora zlučiteľnosti noriem členských štátov týkajúcich sa rozhodného práva a súdnej právomoci vo veciach mimozmluvných záväzkov v občianskych a obchodných veciach vyplývajúci z porušenia práva. Toto nariadenie sa uplatňuje práve na prípady porušenia práva duševného vlastníctva.
22.
Článok 8 ods. 1 a 2 tohto nariadenia stanovuje:
„1. Mimozmluvný záväzok vyplývajúci z porušenia práva duševného vlastníctva sa spravuje právnym poriadkom krajiny, na území ktorej je toto právo chránené.
2. Mimozmluvný záväzok vyplývajúci z porušenia jednotného práva duševného vlastníctva Spoločenstva sa spravuje právnym poriadkom krajiny, na území ktorej došlo k porušeniu, pokiaľ ide o otázky, na ktoré sa nevzťahuje príslušný právny nástroj Spoločenstva.“
II – Skutkový stav
23.
Nintendo Co. Ltd., japonská spoločnosť predávajúca herné videokonzoly Wii ( 6 ), je majiteľkou viacerých dizajnov Spoločenstva týkajúcich sa príslušenstva, ako sú „Nunchuks“, „Balance Boards“ a diaľkové ovládače.
24.
BigBen Interactive SA (ďalej len „BigBen Francúzsko“), ktorá sa stala európskym lídrom vo výrobe a distribúcii príslušenstva k videohrám pre smartfóny a tablety, vlastní niekoľko dcérskych spoločností v rôznych členských štátoch v Európe. Táto spoločnosť vyrába rovnaké príslušenstvá ako tie vyššie uvedené, zlučiteľné s hernou videokonzolou Wii, ktoré predáva rôznym odberateľom v Belgicku, Francúzsku, Luxembursku a svojej nemeckej dcérskej spoločnosti BigBen Interactive GmbH (ďalej len „BigBen Nemecko“), ktorá ich dodáva na nemecký a rakúsky trh.
25.
Nintendo sa domnieva, že uvedené výrobky takto uvádzané na európsky trh porušujú práva z jej zapísaných dizajnov Spoločenstva. Z tohto dôvodu podala na Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd Düsseldorf, Nemecko) návrh, ktorým sa domáha zastavenia výroby údajne sporného tovaru, rovnako ako jeho dovozu a vývozu, ako aj zákazu zobrazovať, respektíve využívať zobrazenie výrobkov obsahujúce chránené dizajny Spoločenstva. Vedľajšími návrhmi Nintendo požaduje od BigBen Francúzsko a BigBen Nemecko predloženie účtovných dokumentov, finančné odškodnenie, úhradu nákladov na právne zastúpenie, uverejnenie rozsudku, ako aj zničenie a stiahnutie všetkých výrobkov, ktoré sú predmetom sporu.
26.
Landgericht Düsseldorf (Krajinský súd Düsseldorf, Nemecko) uznal vo svojich uzneseniach v prvostupňovom konaní porušenie dizajnov Spoločenstva spoločnosti Nintendo zo strany BigBen Francúzsko a BigBen Nemecko a zakázal im preto ich používanie. Tento súd však neodsúdil využívanie zobrazení výrobkov, ktoré zodpovedajú týmto dizajnom, na internetových stránkach.
III – Prejudiciálne otázky
27.
Keďže má Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd Düsseldorf) pochybnosti o tom, ako treba vykladať právo Únie, rozhodol prerušiť konanie a podať na Súdny dvor tieto prejudiciálne otázky:
„1.
Môže v rámci konania vo veci vymáhania práv z dizajnu Spoločenstva súd členského štátu, ktorého právomoc voči žalovanému vyplýva len z článku 79 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 v spojení s článkom 6 bodom 1 nariadenia č. 44/2001, z dôvodu, že tento žalovaný so sídlom v inom členskom štáte dodal žalovanému so sídlom v predmetnom členskom štáte tovar, ktorý pravdepodobne porušuje práva duševného vlastníctva, prijať proti uvedenému žalovanému opatrenia, ktoré platia v celej Únii a idú nad rámec právomoci založenej na dodávateľsko‑odberateľských vzťahoch?
2.
Má sa nariadenie č. 6/2002 a najmä jeho článok 20 ods. 1 písm. c) vykladať v tom zmysle, že tretia osoba môže zobraziť dizajn Spoločenstva na obchodné účely, keď chce distribuovať príslušenstvo k majiteľovmu tovaru, ktorý zodpovedá dizajnu Spoločenstva? Ak áno, aké kritériá pre to platia?
3.
Ako treba určiť krajinu „na území ktorej došlo k porušeniu“ v zmysle článku 8 ods. 2 nariadenia Rím II v prípadoch, keď tovar porušujúci chránené práva porušovateľ:
a)
ponúka prostredníctvom webovej stránky a táto sa zameriava – aj – na iné členské štáty ako na členský štát, v ktorom má porušovateľ sídlo;
b)
nechá dopraviť do iného členského štátu, než je členský štát, v ktorom má sídlo?
Má sa článok 15 písm. a) a g) uvedeného nariadenia vykladať v tom zmysle, že takto určené právo treba uplatňovať aj na úkony iných osôb poskytujúcich súčinnosť?“
IV – Analýza
A – O prvej prejudiciálnej otázke
28.
Vnútroštátny súd sa svojou prvou otázkou v podstate pýta, či sa článok 79 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 v spojení s článkom 6 bodom 1 nariadenia č. 44/2001 má vykladať v tom zmysle, že rozhodnutia prijaté vnútroštátnym súdom, ktorými rozhodne o takých vedľajších návrhoch pripojených k žalobe pre porušenie práv, ako sú návrhy na náhradu škody, na zničenie alebo stiahnutie tovaru predstavujúceho porušenie práv, na úhradu nákladov na právne zastúpenie alebo na uverejnenie rozsudku voči dvom žalovaným usadeným v dvoch rôznych členských štátoch, majú právny účinok na celom území Únie.
29.
Na úvod treba spresniť, že právomoc nemeckého súdu vo veci samej nebola spochybnená žiadnym účastníkom konania. Vnútroštátny súd v tejto súvislosti napokon výslovne žiada Súdny dvor, aby sa nevyjadroval k jeho právomoci prijať opatrenia, ktorými odpovedá na vedľajšie návrhy voči žalovaným. ( 7 ) Nepovažujem preto za užitočné rozhodnúť o právomoci vnútroštátneho súdu, ani o existencii vzťahu spojitosti medzi vedľajšími návrhmi žalobkyne voči žalovaným. V každom prípade vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť riziko nezlučiteľných rozhodnutí, pokiaľ by sa o nárokoch rozhodovalo v oddelených konaniach v zmysle článku 6 ods. 1 nariadenia č. 44/2001. ( 8 )
30.
Vnútroštátny súd sa teda pýta na dosah opatrení, ktoré má prijať, a presnejšie, či opatrenia prijaté pri uplatnení zákazu porušenia práv, teda vedľajšie návrhy pripojené k hlavným návrhom, majú účinok na celom území Únie.
31.
Treba uviesť, že územná pôsobnosť zákazu pokračovať v úkonoch, ktoré porušujú alebo hrozia porušením práv z ochrannej známky Európskej únie v zmysle článku 98 ods. 1 nariadenia č. 40/94 ( 9 ), je stanovená jednak územnou právomocou súdu pre ochranné známky Spoločenstva ukladajúceho tento zákaz a jednak územnou pôsobnosťou výlučného práva majiteľa ochrannej známky Európskej únie, ktoré bolo zasiahnuté úkonom, ktorý ho porušuje alebo hrozí jeho porušením, tak ako táto pôsobnosť vyplýva z tohto nariadenia. ( 10 ) V rámci ochrannej známky Európskej únie tak Súdny dvor už rozhodol, že zákaz pokračovania v úkonoch, ktoré porušujú alebo hrozia porušením práv z ochrannej známky, sa musí vzťahovať na celé územie Únie. ( 11 )
32.
Okrem toho, ako pripomenul Súdny dvor – ešte stále vo veci týkajúcej sa ochrannej známky Európskej únie – zákaz pokračovať v úkonoch, ktoré porušujú práva z ochrannej známky, ako aj z toho vyplývajúce vedľajšie povinnosti sa musia brať do úvahy ako celok, lebo bez donucovacích opatrení, ktoré musia prijať súdy na zabezpečenie dodržiavania rozhodnutia o zákaze prijatého súdom rozhodujúcim vo veci, by bol totiž tento zákaz úplne zbavený odradzujúceho účinku. ( 12 ) Na základe toho by bolo neodôvodnené zaobchádzať odlišným spôsobom s hlavnými a vedľajšími návrhmi.
33.
V prejednávanej veci nevidím žiaden dôvod neuplatniť vyššie citovanú judikatúru na ochranu dizajnu Spoločenstva. Pripomínam totiž, že tak ako ochranná známka Európskej únie aj dizajn Spoločenstva má jednotný charakter a je mu priznaná rovnaká ochrana ako výlučným právam, ktoré z neho vyplývajú, a že má rovnaké účinky v rámci celého územia Únie, prispievajúc tým k presadzovaniu cieľov uvedených v Zmluvách. ( 13 )
34.
Navyše jednotná ochrana dizajnov Spoločenstva na celom území Únie proti konaniam porušujúcim práva z dizajnov by bola narušená, pokiaľ by opatrenia prijaté na konkrétne zabezpečenie tejto ochrany nemali účinok na celom tomto území a obmedzovali by sa na územie, v ktorom sa nachádza súd, ktorý ich prijal. ( 14 ) Majitelia dizajnov Spoločenstva by boli nútení podať žalobu na príslušný súd každého členského štátu, čo by viedlo nielen k riziku vydania protichodných rozhodnutí, ale znamenalo by to tiež značné náklady pre osobu podliehajúcu súdnej právomoci.
35.
Toto riešenie je napokon v úplnom súlade s jedným z cieľov vytvorenia priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorým je uľahčiť prístup k spravodlivosti prostredníctvom zásady vzájomného uznávania súdnych rozhodnutí. ( 15 )
36.
V tomto smere pripomínam, že pokiaľ ide o uznávanie a výkon súdnych rozhodnutí, v súlade s ustanoveniami kapitoly III nariadenia č. 44/2001 a na účely toho, aby rozhodnutie o zákaze malo účinok na území všetkých členských štátov Únie, každý členský štát musí uznať a vykonať súdne rozhodnutia v súlade s predpismi a spôsobmi stanovenými jeho vnútroštátnym právom. ( 16 )
37.
V prípade, že niektoré opatrenia, donucovacie alebo nie, prijaté vnútroštátnym súdom jedného členského štátu nie sú stanovené v právnom poriadku iného členského štátu, tento druhý štát musí na účely výkonu rozhodnutia súdu prvého členského štátu uplatniť relevantné ustanovenia svojho vnútroštátneho práva, ktoré sú spôsobilé zabezpečiť náležité dodržiavanie predmetného zákazu. Vnútroštátny normotvorca musí prijať opatrenia spôsobilé zabezpečiť výkon práv vyplývajúcich z dizajnu Spoločenstva. ( 17 )
38.
So zreteľom na tieto skutočnosti sa preto domnievam, že článok 79 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 v spojení s článkom 6 bodom 1 nariadenia č. 44/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že rozhodnutia vnútroštátneho súdu o vedľajších návrhoch pripojených k žalobe pre porušenie práv voči dvom žalovaným usadeným v dvoch rôznych členských štátoch, akými sú návrhy na náhradu škody, na zničenie alebo stiahnutie tovaru predstavujúceho porušenie práv, na úhradu nákladov na právne zastúpenie alebo na uverejnenie rozsudku, majú právny účinok na celom území Únie.
B – O tretej prejudiciálnej otázke
39.
Vnútroštátny súd sa svojou treťou otázkou snaží získať vysvetlenia týkajúce sa práva, ktoré je uplatniteľné na vedľajšie návrhy žalobkyne. Aj keď tento súd vychádza z predpokladu, podľa ktorého sa na tieto návrhy uplatňuje nariadenie Rím II, domnievam sa, že najskôr treba preskúmať povahu týchto návrhov, aby bolo možné následne určiť právo, ktoré sa na ne uplatní. Okrem toho, tento bod bol na pojednávaní vznesený najmä v otázkach, ktoré položil sudca spravodajca. V odpovediach, ktoré na tomto pojednávaní predniesli účastníci konania vo veci samej, sa títo domnievajú, že vo vzťahu k uvedeným návrhom sa uplatní článok 89 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 6/2002, ktorý odkazuje na nariadenie Rím II.
40.
Z tohto dôvodu navrhujem preformulovať prejudiciálnu otázku vnútroštátneho súdu takto: Svojou treťou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 89 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 6/2002 má vykladať v tom zmysle, že pojem „iné sankcie“ odkazuje na také návrhy, ako je predloženie účtovných dokumentov, priznanie finančného odškodnenia, úhrada nákladov na právne zastúpenie, zničenie tovaru predstavujúceho porušenie práv, stiahnutie tohto tovaru, ako aj uverejnenie rozsudku, tým spôsobom, že právom uplatniteľným na tieto návrhy bude právo členského štátu, v ktorom došlo k porušeniu práv alebo v ktorom toto porušenie hrozilo. V prípade kladnej odpovede na túto otázku sa vnútroštátny súd pýta, aké sú kritériá, ktoré treba vziať do úvahy na účely určenia miesta, v ktorom došlo alebo kde hrozí porušenie práv.
41.
Otázka, či tieto opatrenia možno kvalifikovať ako „iné sankcie“ v zmysle tohto ustanovenia je kľúčová, pretože ak to tak nie je, na vedľajšie návrhy žalobkyne sa budú vzťahovať iné pravidlá o rozhodnom práve. Hoci totiž článok 89 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 6/2002 stanovuje, že na iné sankcie sa uplatní zákon členského štátu, kde došlo k porušeniu alebo ohrozeniu, vrátane medzinárodného súkromného práva, článok 88 ods. 2 tohto nariadenia stanovuje, že „v súvislosti so všetkými záležitosťami, na ktoré sa nevzťahuje toto nariadenie, súd pre dizajn spoločenstva uplatní svoje vnútroštátne právo vrátane súkromného medzinárodného práva“.
42.
Treba preto spresniť pojem „iné sankcie“ podľa článku 89 ods. 1 písm. d) tohto nariadenia, aby bolo možné následne určiť, ktoré právo sa uplatní na vedľajšie návrhy žalobkyne.
1. O pojme „iné sankcie“
43.
Nariadenie č. 6/2002 neuvádza žiadnu definíciu ani žiadne spresnenie pojmu „iné sankcie“. Článok 89 ods. 1 tohto nariadenia sa obmedzuje na stanovenie sankcií, ktoré by sa mohli kvalifikovať ako harmonizované, keďže členské štáty sú povinné stanoviť ich vo svojich vnútroštátnych právnych poriadkoch. Platí to pre opatrenie zakazujúce žalovanej strane pokračovať v konaní, ktoré porušuje alebo ohrozuje dizajn, alebo pre príkaz zabaviť materiál a súčasti, ktoré sa hlavne používali na výrobu tovaru, ktorý predstavoval porušenie. Z odôvodnenia 22 tohto nariadenia jasne vyplýva, že takéto sankcie, bez ohľadu na právomoc, podľa ktorej sa vymáhanie uskutočňuje, by mali byť schopné zastaviť porušovanie. ( 18 )
44.
Zdá sa mi preto, že „iné sankcie“ musia mať širší zmysel a nezahŕňať iba sankcie, ktoré sú schopné zastaviť porušovanie. Podľa môjho názoru sankcia nie je určená len na zastavenie porušovania, ale sleduje tiež zabezpečenie dodržiavania a skutočný výkon práv, v predmetnom prípade práv majiteľa dizajnu Spoločenstva. Opatrenia schopné zabezpečiť toto dodržiavanie a tento skutočný výkon môžu mať napríklad formu pokuty alebo zhabania všetkých alebo časti príjmov nadobudnutých z tohto porušenia práv.
45.
Pokiaľ ide o vedľajšie návrhy žalobkyne, konštatujem, že povaha niektorých z nich už bola určená Súdnym dvorom. Návrh na zničenie tovaru predstavujúceho porušenie práv tak patrí medzi „iné sankcie“, v súlade s článkom 89 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 6/2002. ( 19 )
46.
Pokiaľ ide o návrh na náhradu škody, Súdny dvor uviedol, odkloniac sa tým od analýzy, ktorú ponúkol generálny advokát Wathelet, že nepredstavuje sankciu v zmysle tohto ustanovenia. Súdny dvor preto rozhodol, že v súlade s článkom 88 ods. 2 tohto nariadenia právo uplatniteľné na tento návrh je vnútroštátne právo súdu pre dizajny Spoločenstva, na ktorom prebieha konanie, vrátane jeho medzinárodného práva súkromného. ( 20 )
47.
Pokiaľ ide o návrh týkajúci sa získania informácií o účtovníctve, hoci Súdny dvor nebol vyzvaný, aby rozhodol, či tento návrh patrí medzi „iné sankcie“ v zmysle článku 89 ods. 1 písm. d) tohto nariadenia, konštatujem, že v rozsudku H. Gautzch Großhandel rozhodol, že získanie informácií o činnostiach podniku nepredstavuje „iné sankcie“ v zmysle tohto ustanovenia. ( 21 ) Podľa môjho názoru informácie o činnostiach podniku, ktorý má okrem toho ekonomické zameranie, zahŕňajú tiež informácie o účtovných dokumentoch tohto podniku. Preto sa mi zdá koherentné domnievať sa, že právom uplatniteľným na návrh týkajúci sa získania informácií o účtovníctve podniku je v súlade s vyššie citovanou judikatúrou a s článkom 88 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 vnútroštátne právo súdu pre dizajny Spoločenstva, na ktorom prebieha konanie, vrátane jeho medzinárodného práva súkromného.
48.
Pokiaľ ide o návrh týkajúci sa stiahnutia výrobkov, zdá sa byť obdobný návrhu na zhabanie výrobkov, ktorého sa výslovne týka článok 89 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia. Toto stiahnutie výrobkov môže byť definované ako opatrenie sledujúce zabránenie, po distribúcii, spotrebe alebo používaniu výrobku spotrebiteľom a/alebo informovanie ho o nebezpečenstve, ktoré mu prípadne hrozí, pokiaľ tento výrobok už spotreboval, ( 22 ) zatiaľ čo zhabanie výrobkov je opatrením, ktoré bráni obchodovaniu s tovarom. Hoci sa teda tieto dve opatrenia nenachádzajú na rovnakej úrovni hospodárskeho obehu, skutočnosťou zostáva, že majú záväznú silu a obe smerujú k zabezpečeniu dodržiavania a skutočného výkonu daného práva duševného vlastníctva, zabezpečujúc, že na hospodárskom trhu nebude žiaden alebo málo tovarov predstavujúcich porušenie práv. Myslím si preto, že návrh týkajúci sa stiahnutia týchto výrobkov treba považovať za súčasť „iných sankcií“ uvedených v článku 89 ods. 1 písm. d) tohto nariadenia.
49.
Pokiaľ ide o návrh na uverejnenie rozsudku, ktorý je napokon v tomto type sporov uvádzaný pravidelne, domnievam sa, že tiež predstavuje sankciu v zmysle tohto ustanovenia. Ide totiž o donucovacie opatrenie, ktoré núti porušovateľa práv uverejniť na svoje náklady rozsudok na internete alebo v novinách na účely zastavenia využívania spojeného s porušovaním práv.
50.
Napokon v súvislosti s návrhom týkajúcim sa úhrady nákladov na právne zastúpenie sa tento návrh týka nákladov vynaložených v rámci konania a nemôže byť považovaný za súčasť „iných sankcií“ v zmysle daného ustanovenia.
51.
Z tohto dôvodu si myslím, že článok 89 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 6/2002 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „iné sankcie“ sa vzťahuje na také návrhy, ako je zničenie tovaru predstavujúceho porušenie práv, stiahnutie tohto tovaru, ako aj na uverejnenie rozsudku. Naproti tomu pod tento pojem nespadajú také návrhy, akými sú návrhy týkajúce sa náhrady škody, získania informácií o účtovníctve podniku, ani úhrady nákladov na právne zastúpenie.
52.
Keďže som spresnil pojem „iné sankcie“ v zmysle článku 89 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 6/2002, treba teraz určiť právo uplatniteľné na jednotlivé vedľajšie návrhy, ktoré uviedla Nintendo v spore vo veci samej.
2. O práve uplatniteľnom na vedľajšie návrhy
53.
Nariadenie Rím II o rozhodnom práve v článku 8 ods. 2 stanovuje, že „mimozmluvný záväzok vyplývajúci z porušenia jednotného práva duševného vlastníctva Spoločenstva sa spravuje právnym poriadkom krajiny, na území ktorej došlo k porušeniu, pokiaľ ide o otázky, na ktoré sa nevzťahuje príslušný právny nástroj Spoločenstva“. Výklad tohto ustanovenia a contrario jasne naznačuje, že pokiaľ je „otázka“ upravená osobitným nástrojom Spoločenstva, tento nástroj určí v prípade potreby rozhodné právo. V predmetnom prípade treba odkázať v prvom rade na nariadenie č. 6/2002 na účely určenia práva uplatniteľného na vedľajšie návrhy, ktoré uvádza Nintendo.
54.
V tejto súvislosti samotný článok 88 tohto nariadenia s názvom „Uplatniteľné právo“ odkazuje na osobitné ustanovenia tohto nariadenia, keďže v odseku 1 tohto ustanovenia uvádza, že „súdy pre dizajn spoločenstva uplatňujú ustanovenia tohto nariadenia“. Nuž pokiaľ ide o vedľajšie návrhy Nintendo, konštatoval som, že niektoré musia byť kvalifikované ako „iné sankcie“ v zmysle článku 89 ods. 1 písm. d) tohto nariadenia a na ostatné sa vzťahuje článok 88 ods. 2 tohto nariadenia.
55.
Pokiaľ ide o návrhy, na ktoré sa vzťahuje článok 89 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 6/2002, pojem „člensk[ý] štá[t], kde došlo k porušeniu alebo ohrozeniu“ nebol podľa mojich vedomostí nikdy predmetom výkladu Súdneho dvora v rámci sporu týkajúceho sa dizajnu Spoločenstva. Súdny dvor však už mal príležitosť spresniť tento pojem v rámci sporov o ochrannej známke Európskej únie a týkajúcich sa súdnej právomoci. ( 23 )
56.
Rovnako ako Komisia sa domnievam, že táto judikatúra sa musí uplatniť na túto vec. Súdny dvor totiž v rozsudku Coty Germany rozhodol, že pojem „[územie] členského štátu, v ktorom bol akt porušenia spáchaný alebo hrozí“ v zmysle článku 93 ods. 5 nariadenia č. 40/94 je autonómnym pojmom práva Únie. ( 24 ) Takmer identické použitie ( 25 ) rovnakých výrazov v článku 89 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 6/2002, skutočnosť, že toto druhé nariadenie upravuje rozsah ochrany práva duševného vlastníctva a skutočnosť, že ako pri ochrannej známke Európskej únie má táto ochrana jednotný charakter a účinky na celom území Únie, svedčia v prospech výkladu pojmu nachádzajúcemu sa v nariadení č. 6/2002 zhodného s výkladom pojmu uvedeného v nariadení č. 40/94.
57.
Súdny dvor vo veci Coty Germany v tomto smere rozhodol, že „z pojmu ‚[územie] členského štátu, v ktorom bol akt porušenia spáchaný‘ vyplýva, že väzba sa viaže na aktívne konanie osoby, ktorá je pôvodcom tohto porušenia. Preto väzba uvedená v tomto ustanovení zahŕňa územie členského štátu, v ktorom udalosť, ktorá je základom údajného porušenia, bola spáchaná alebo hrozí, a nie územie členského štátu, v ktorom nastali účinky tohto porušenia“ ( 26 ).
58.
Miesto aktívneho konania pôvodcu porušenia, ktoré musí byť zohľadnené na účely určenia práva uplatniteľného na vedľajšie návrhy, ktoré predniesla Nintendo, patrí do rámca pôsobnosti nariadenia č. 6/2002. V prejednávanej veci by mohol vzniknúť problém s určením tohto aktívneho konania, keďže týmto konaním porušujúcim právo je dotknutých viacero členských štátov. Domnievam sa však, že udalosť, ktorá je základom tohto porušenia, je jediná a v prejednávanej veci je situovaná na území jedného členského štátu, a síce Francúzska. Pripomínam totiž, že výrobky, o ktoré ide vo veci samej, boli vyrobené vo Francúzsku. Je zrejmé, že bez tejto výroby by porušenie práv jednoducho neexistovalo, výrobky by neboli nikdy predané na trhoch rôznych členských štátov.
59.
Domnievam sa preto, že na vedľajšie návrhy podané spoločnosťou Nintendo, ktoré patria do rámca pôsobnosti článku 89 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 6/2002, sa uplatní francúzske právo.
60.
Pokiaľ ide o ďalšie vedľajšie návrhy, na ktoré sa vzťahuje článok 88 ods. 2 tohto nariadenia, treba pripomenúť, že tento článok odkazuje na vnútroštátne právo súdu pre dizajn Spoločenstva rozhodujúceho vo veci, vrátane jeho súkromného medzinárodného práva. Ako však uvádzajú účastníci konania vo veci samej, medzinárodné právo súkromné je v oblasti mimozmluvných záväzkov vyplývajúcich z porušenia jednotného práva duševného vlastníctva Spoločenstva zjednotené článkom 8 ods. 2 nariadenia Rím II. Podľa môjho názoru sa preto na tieto návrhy uplatní dané ustanovenie.
61.
Uvedené ustanovenie uvádza, že uplatniteľným právnym poriadkom je právny poriadok „krajiny, na území ktorej došlo k porušeniu [jednotného práva duševného vlastníctva Spoločenstva]“. Súdny dvor sa ešte nezaoberal výkladom tohto pojmu. Podľa môjho názoru by sa jeho definícia nemala odlišovať od definície pojmu použitého v článku 89 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 6/2002.
62.
Hoci je pravda, že uplatnenie rôznych zákonov na ten istý spor bolo normotvorcom Únie predpokladané v článku 88 ods. 2 a článku 89 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 6/2002, myslím si, že prijatie nariadenia Rím II po tomto nariadení, zjednocujúc týmto spôsobom medzinárodné právo súkromné, ešte viac posilnilo právnu istotu v tomto type sporov, a teda predvídateľnosť rozhodného práva. To je okrem toho jedným z cieľov uvedených v tomto druhom nariadení. ( 27 )
63.
Okrem toho zo zrejmých dôvodov týkajúcich sa predvídateľnosti práva stanovilo samotné nariadenie Rím II jediný faktor väzby v krajine, na území ktorej vznikla priama škoda, a to bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny alebo krajín nastali nepriame následky. ( 28 )
64.
Preto výklad pojmu „krajina, na území ktorej došlo k porušeniu [jednotného práva duševného vlastníctva Spoločenstva]“, nachádzajúceho sa v článku 8 ods. 2 nariadenia Rím II, ktorý by sa odlišoval od výkladu pojmu „člensk[ý] štá[t], kde došlo k porušeniu alebo ohrozeniu“ uvedeného v článku 89 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 6/2002, by bol v rozpore so zásadou právnej istoty v sporoch, ktorých častá komplikovanosť a početnosť krajín, v ktorých sa môžu prejaviť následky škody súvisiacej s porušením práv, vyžadujú práve viac právnej istoty.
65.
Domnievam sa preto, že pojem uvedený v článku 8 ods. 2 nariadenia Rím II musí mať rovnaký význam ako pojem uvedený v článku 89 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 6/2002.
66.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti sa preto domnievam, že článok 89 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 6/2002 a článok 8 ods. 2 nariadenia Rím II sa majú vykladať v tom zmysle, že právom uplatniteľným na vedľajšie návrhy žalobkyne pripojené k žalobe pre porušenie práv týkajúce sa zničenia tovaru predstavujúceho porušenie práv, stiahnutia tohto tovaru, uverejnenia rozsudku, náhrady škody, získania informácií o účtovníctve podniku, ako aj úhrady nákladov na právne zastúpenie je právo členského štátu, na území ktorého bola udalosť, ktorá je základom údajného porušenia, spáchaná alebo hrozí.
67.
V prejednávanej veci je udalosťou, ktorá je základom údajného porušenia, výroba tovaru predstavujúceho porušenie práv z dizajnu.
C – O druhej prejudiciálnej otázke
68.
Vnútroštátny súd sa svojou druhou prejudiciálnou otázkou v podstate pýta, či sa článok 20 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 6/2002 má vykladať v tom zmysle, že pojem „reprodukci[a] pre účel citácií“ zahŕňa pre tretiu osobu možnosť používať zobrazenie výrobkov obsahujúce chránené dizajny Spoločenstva na účely obchodovania s vlastnými výrobkami.
69.
Na úvod pripomínam, že výlučné práva vyplývajúce z dizajnu Spoločenstva umožňujú ich majiteľovi zakázať akejkoľvek tretej strane využívanie tohto dizajnu, ako napríklad vytvorenie alebo uvedenie na trh výrobku, na ktorom je dizajn použitý. ( 29 ) Tieto práva však môžu byť výnimočne obmedzené. Článok 20 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia stanovuje, že práva vyplývajúce z dizajnu Spoločenstva sa nevzťahujú na reprodukciu pre účel citácií.
70.
Pokiaľ ide o prejednávanú vec, jedna zo žalovaných, a síce BigBen Francúzsko, používa zobrazenie výrobkov, na ktorom je použitý dizajn Spoločenstva zapísaný spoločnosťou Nintendo, s cieľom propagovať v rámci ich uvádzania na trh svoje vlastné výrobky, ktoré sú príslušenstvom a môžu slúžiť na používanie výrobkov spoločnosti Nintendo.
71.
Článok 20 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 6/2002 podmieňuje činnosti, ktoré by mohli byť považované za reprodukciu na účel citácií, splneniu viacero podmienok, ako je súlad daných úkonov s poctivým obchodným stykom, uvedenie zdroja a skutočnosť, že neprimerane nepoškodzujú bežné využívanie dizajnu.
72.
Treba teda v prvom rade určiť, či skutočnosť, že tretia osoba používa zobrazenie výrobky obsahujúce chránený dizajn Spoločenstva na účely obchodovania s vlastnými výrobkami, môže vzhľadom na svoju povahu predstavovať reprodukciu a či jej účelom je citácia.
73.
Ako uviedli Dominique Kaesmacher a Théodora Stamos, „[táto] koncepcia musí byť vykladaná čo najširšie. Týka sa predovšetkým všetkých foriem reprodukcie bez ohľadu na jej spôsob a formu, priamu alebo nepriamu (na diaľku), celkovú alebo čiastočnú, dočasnú alebo trvalú, na nosiči rovnakého alebo rozdielneho typu“ [voľný preklad] ( 30 ). Je nepochybné, že činnosť, ktorej sa týka konanie vo veci samej, je činnosťou reprodukcie, keďže pozostáva z uverejnenia zobrazení výrobkov obsahujúcich dizajny Spoločenstva zapísané spoločnosťou Nintendo na obaloch, ako aj na internetovej stránke BigBen Francúzsko.
74.
Pokiaľ ide o účel tejto činnosti, pojem „ilustrácia“ použitý vo francúzskej verzii nariadenia č. 6/2002 nie je rovnaký ako pojem použitý v anglickej verzii, ktorá používa pojem „citácia“. V prípade rozporu medzi rôznymi jazykovými zneniami textu Únie sa má predmetné ustanovenie vykladať v závislosti od všeobecnej štruktúry a účelu právnej úpravy, ktorého je súčasťou. ( 31 )
75.
So zreteľom na všeobecnú štruktúru tohto nariadenia si nemyslím, že by pojem „citácia“ mal byť vykladaný príliš reštriktívne. Sleduje totiž, prostredníctvom ochrany, ktorú priznáva dizajnom Spoločenstva, podporu inovácie a tým posilnenie konkurencieschopnosti Únie. ( 32 ) Obmedzovanie podniku, ktorý je výrobcom nových produktov, ktoré sa snažia byť kompatibilné s už existujúcimi výrobkami – ktorých dizajn vlastní iný podnik – by mohlo nepochybne odrádzať od tejto inovácie.
76.
Podľa práva ochranných známok musí byť teda cieľ účinnej ochrany dizajnov Spoločenstva vyvážený so záujmami tretích osôb obchodujúcich s príslušenstvom k výrobkom, na ktorých sú použité chránené dizajny Spoločenstva, najmä z hľadiska potrieb vnútorného trhu ( 33 ), akými sú voľný pohyb tovaru ( 34 ) a voľná hospodárska súťaž, ako aj podpora inovácie.
77.
Okrem toho sa mi zdá, že cieľom sledovaným pri reprodukcii zapísaného dizajnu Spoločenstva na účely citácie ( 35 ) je len vysvetliť spôsob použitia iného výrobku, ktorý má byť využívaný ako príslušenstvo k prvému výrobku.
78.
Z tohto dôvodu je použitie zobrazenia výrobkov zo strany tretej osoby, obsahujúceho chránené dizajny Spoločenstva, na účely obchodovania s vlastnými výrobkami činnosťou s ilustračným charakterom.
79.
Po druhé, pokiaľ ide o podmienky, ktoré musia byť splnené, aby bola tretia osoba oprávnená vykonať túto činnosť, zdá sa mi predovšetkým, že uvedenie zdroja možno ťažko spochybniť. Toto označenie totiž musí určiť obchodný pôvod zapísaného dizajnu Spoločenstva, to znamená, že informovaná verejnosť musí na prvý pohľad vedieť, s ktorou ochrannou známkou alebo s ktorým podnikom sa spája výrobok predávaný treťou osobou.
80.
Rovnako si myslím, že pozornosť treba venovať označeniu pôvodu dizajnu Spoločenstva. Súdny dvor mal možnosť spresniť, v kontexte predaja prostredníctvom internetu a pokiaľ ide o ochrannú známku Európskej únie, že k zasahovaniu do funkcie označenia pôvodu ochrannej známky dochádza, keď reklama, ktorá sa po uvedení kľúčového slova zobrazí používateľovi internetu, ktorý je bežne informovaný a primerane pozorný, mu neumožňuje alebo len ťažko umožňuje zistiť, či tovary alebo služby uvedené v reklame pochádzajú od majiteľa ochrannej známky alebo z podniku hospodársky s ním spojeného, alebo od tretej osoby. ( 36 )
81.
So zreteľom na kontext a cieľ nariadenia č. 6/2002 považujem za vhodné uplatniť túto analýzu na uvedenie zdroja pri reprodukcii dizajnu Spoločenstva. V prejednávanej veci je vnútroštátny súd príslušný určiť, či uvedenie spojenia „pre Wii“ na obaloch a v reklame na internetovej stránke týkajúcej sa výrobkov BigBen Francúzsko spĺňa túto podmienku.
82.
Pokiaľ ide ďalej o podmienku súladu reprodukcie s poctivým obchodným stykom, z článku 5 smernice 2005/29/ES ( 37 ) vyplýva, že obchodná praktika je nekalá, ak je na jednej strane v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a na druhej strane, ak podstatne narušuje alebo je spôsobilá podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je určená. Súdny dvor už v tomto smere rozhodol, že údaj o číslach výrobkov výrobcu fotokopírovacích strojov a ich náhradných dielov v katalógoch konkurenčného dodávateľa ho neoprávňoval protiprávne využiť všeobecnú známosť konkurenčnej ochrannej známky, keďže v predmetnej veci si verejnosť nespájala dobré meno ochrannej známky s výrobkami konkurenta. ( 38 ) Podľa môjho názoru preto vnútroštátny súd musí určiť, či reprodukcia zobrazenia výrobku Nintendo, akým je ovládač pre videokonzolu, na účely obchodovania s príslušenstvom k tomuto ovládaču, nevedie v mysli spotrebiteľa k zámene alebo podvodu.
83.
Napokon, pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa nepoškodzovania bežného využívania dizajnu Spoločenstva, myslím si, že prislúcha majiteľovi tohto dizajnu Spoločenstva, aby v prípade potreby preukázal takéto poškodzovanie, a vnútroštátnemu súdu, aby preskúmal tento dôkaz.
84.
So zreteľom na všetky tieto skutočnosti sa domnievam, že článok 20 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 6/2002 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „reprodukcia pre účel citácií“ zahŕňa používanie zobrazenia výrobkov obsahujúcich chránené dizajny Spoločenstva treťou osobou na účely obchodovania so svojimi vlastnými výrobkami. Vnútroštátnemu súdu prislúcha overiť, že táto reprodukcia je v súlade s poctivým obchodným stykom, že neprimerane nepoškodzuje bežné využívanie týchto dizajnov a že je na nej uvedený zdroj.
IV – Návrh
85.
Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré predložil Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd Düsseldorf, Nemecko), takto:
1.
Článok 79 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch Spoločenstva v spojení s článkom 6 bodom 1 nariadenia Rady č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že rozhodnutia vnútroštátneho súdu o vedľajších návrhoch pripojených k žalobe pre porušenie práv voči dvom žalovaným usadeným v dvoch rôznych členských štátoch, akými sú návrhy na náhradu škody, na zničenie alebo stiahnutie tovaru predstavujúceho porušenie práv, na úhradu nákladov na právne zastúpenie alebo na uverejnenie rozsudku, majú právny účinok na celom území Európskej únie.
2.
Článok 89 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 6/2002 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „iné sankcie“ sa vzťahuje na také návrhy, akými sú návrhy týkajúce sa zničenia tovaru predstavujúceho porušenie práv, stiahnutia tohto tovaru, ako aj uverejnenia rozsudku. Naproti tomu sa tento pojem nevzťahuje na návrhy týkajúce sa náhrady škody, získania informácií o účtovníctve podniku, ani úhrady nákladov na právne zastúpenie.
3.
Článok 89 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 6/2002 a článok 8 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky sa majú vykladať v tom zmysle, že právom uplatniteľným na vedľajšie návrhy žalobkyne pripojené k žalobe pre porušenie práv týkajúce sa zničenia tovaru predstavujúceho porušenie práv, stiahnutia tohto tovaru, uverejnenia rozsudku, náhrady škody, získania informácií o účtovníctve podniku, ako aj úhrady nákladov na právne zastúpenie, je právo platné na území členského štátu, v ktorom udalosť, ktorá je základom údajného porušenia, bola spáchaná alebo hrozí. V prejednávanej veci je udalosťou, ktorá je základom údajného porušenia, výroba tovaru predstavujúceho porušenie práv.
4.
Článok 20 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 6/2002 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „reprodukcia pre účel citácií“ zahŕňa používanie zobrazenia výrobkov obsahujúcich chránené dizajny Spoločenstva treťou osobou na účely obchodovania so svojimi vlastnými výrobkami. Vnútroštátnemu súdu prislúcha overiť, že táto reprodukcia je v súlade s poctivým obchodným stykom, že neprimerane nepoškodzuje bežné využívanie týchto dizajnov a že je na nej uvedený zdroj.
( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.
( 2 ) Ú. v. ES L 3, 2002, s. 1; Mim. vyd. 13/027, s. 142.
( 3 ) Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42.
( 4 ) Ú. v. EÚ L 199, 2007, s. 40, ďalej len „nariadenie Rím II“.
( 5 ) Ú. v. ES L 299, 1972, s. 32.
( 6 ) „Wii“ je ochranná známka Európskej únie, zapísaná spoločnosťou Nintendo.
( 7 ) Pozri bod 8 návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑24/16 v jazyku konania.
( 8 ) Pozri rozsudky z 1. decembra 2011, Painer (C‑145/10, EU:C:2011:798, bod 83), a z 12. júla 2012, Solvay (C‑616/10, EU:C:2012:445, bod 23).
( 9 ) Nariadenie Rady z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146).
( 10 ) Pozri rozsudok z 12. apríla 2011, DHL Express France (C‑235/09, ďalej len „rozsudok DHL Express France“, EU:C:2011:238, bod 33).
( 11 ) Pozri rozsudok DHL Express France (bod 44).
( 12 ) Pozri rozsudky zo 14. decembra 2006, Nokia (C‑316/05, EU:C:2006:789, bod 60), a DHL Express France (bod 57).
( 13 ) Pozri odôvodnenie 1 nariadenia č. 6/2002.
( 14 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok DHL Express France (bod 54).
( 15 ) Pozri článok 67 ods. 4 ZFEÚ.
( 16 ) Pozri rozsudok zo 16. júla 2015, Diageo Brands (C‑681/13, EU:C:2015:471, bod 40).
( 17 ) Pozri odôvodnenie 22 nariadenia č. 6/2002.
( 18 ) Pozri v tomto smere návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wathelet vo veci H. Gautzsch Großhandel (C‑479/12, EU:C:2013:537), s ktorého názorom úplne súhlasím.
( 19 ) Pozri rozsudok z 13. februára 2014, H. Gautzsch Großhandel (C‑479/12, ďalej len „rozsudok H. Gautzsch Großhandel“, EU:C:2014:75, bod 52).
( 20 ) Pozri rozsudok H. Gautzsch Großhandel (bod 53).
( 21 ) Pozri rozsudok H. Gautzsch Großhandel (bod 53).
( 22 ) Pozri internetovú stránku Direction générale de la concurrence, de la consommation et de la répression des fraudes (Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž, ochranu spotrebiteľa a stíhanie podvodov, Francúzsko) na tejto adrese: ‑produits.
( 23 ) Pozri rozsudok z 5. júna 2014, Coty Germany (C‑360/12, ďalej len „rozsudok Coty Germany“, EU:C:2014:1318).
( 24 ) Pozri bod 31 rozsudku Coty Germany.
( 25 ) Článok 93 ods. 5 nariadenia č. 40/94 používa výrazy „členského štátu, v ktorom“, zatiaľ čo článok 89 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 6/2002 používa výrazy „členského štátu, kde“. V nemeckom znení tohto nariadenia sa obsah týchto ustanovení zhoduje, keďže oba uvádzajú pojmy „Mitgliedstaats..., in dem“.
( 26 ) Bod 34 rozsudku Coty Germany.
( 27 ) Pozri jeho odôvodnenie 6.
( 28 ) Pozri odôvodnenia 16 a 17, ako aj článok 4 ods. 1 tohto nariadenia.
( 29 ) Pozri článok 19 ods. 1 tohto nariadenia.
( 30 ) Pozri KAESMACHER D.,STAMOS T.: Brevets, marques, droits d’auteurs…: mode d’emploi. Librairie générale de droit et de jurisprudence, Paris 2009, s. 265.
( 31 ) Pozri rozsudok zo 4. septembra 2014, Vnuk (C‑162/13, EU:C:2014:2146, bod 46).
( 32 ) Pozri odôvodnenie 7 tohto nariadenia.
( 33 ) Pozri odôvodnenie 8 nariadenia č. 6/2002.
( 34 ) Pozri rozsudok zo 17. marca 2005, Gillette Company a Gillette Group Finland (C‑228/03, EU:C:2005:177, bod 29).
( 35 ) Pojem „ilustrácia“ je definovaný v slovníku Larousse takto: „činnosť vysvetľovania prostredníctvom názorných príkladov, čo má aplikačnú, verifikačnú, ilustratívnu hodnotu“ [voľný preklad].
( 36 ) Pozri rozsudok z 23. marca 2010, Google France a Google (C‑236/08 až C‑238/08, EU:C:2010:159, bod 84).
( 37 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 149, 2005, s. 22).
( 38 ) Pozri rozsudok z 25. októbra 2001, Toshiba Europe (C‑112/99, EU:C:2001:566, bod 58).