NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
ELEANOR SHARPSTON
prednesené 7. septembra 2017 ( 1 )
Vec C‑158/16
Margarita Isabel Vega González
proti
Consejería de Hacienda y Sector Público del gobierno del Principado de Asturias
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de lo Contencioso‑Administrativo No 1 de Oviedo (Správny súd č. 1, Oviedo, Španielsko)]
„Smernica 1999/70/ES – Rámcová dohoda o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP – Doložka 4 – Význam pojmu ‚pracovnoprávne podmienky‘ – Uvoľnenie na výkon osobitnej funkcie vo verejnej správe – Zásada nediskriminácie“
1.
Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu rámcovej dohody o práci na dobu určitú uzavretej 18. marca 1999 (ďalej len „rámcová dohoda“), ktorá sa nachádza v prílohe smernice 1999/70/ES. ( 2 ) Návrh bol podaný v rámci konania, ktorého účastníkmi sú pani Margarita Isabel Vega González a Consejería de Hacienda y Sector Público del gobierno del Principado de Asturias (Regionálne ministerstvo financií a verejného sektora vlády Astúrskeho kniežatstva, Španielsko). V spore ide v podstate o to, či by pani Vegová Gonzálezová mala byť „uvoľnená na výkon osobitnej funkcie“ z pracovného pomeru na dobu určitú dočasnej štátnej úradníčky, aby mohla vykonávať funkciu volenej členky zákonodarného zhromaždenia. Keby bola úradníčkou v stálej štátnej službe, t. j. stálou zamestnankyňou v zmysle rámcovej dohody, mala by za takých okolností nárok na uvoľnenie na výkon osobitnej funkcie.
2.
Vnútroštátny súd požaduje usmernenie, pokiaľ ide o uplatňovanie zásady nediskriminácie a význam výrazu „pracovnoprávne podmienky“ uvedeného v doložke 4 rámcovej dohody. Na základe požiadavky Súdneho dvora sa v týchto návrhoch budem zaoberať len výkladom pojmu „pracovnoprávne podmienky“ uvedeného v predmetnom ustanovení.
Právny rámec
Právo EÚ
Smernica 1999/70
3.
Článok 1 smernice 1999/70 vysvetľuje, že účelom smernice je „uviesť do účinnosti rámcovú dohodu o pracovných zmluvách na dobu určitú, ktorú… uzavreli všeobecné medzirezortné organizácie (ETUC, UNICE a CEEP)“.
4.
Článok 2 prvý odsek stanovuje:
„Členské štáty… uvedú do platnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou [a musia] prija[ť] potrebné opatrenia, ktoré im umožnia kedykoľvek sa zaručiť za výsledky, ktorých dosiahnutie táto smernica ukladá. …“
5.
Doložka 1 rámcovej dohody stanovuje, že jej účelom je „zvýšiť kvalitu práce na dobu určitú zabezpečením uplatňovania zásady nediskriminácie“ a „vytvoriť rámec na zamedzovanie nezákonného počínania prameniaceho z využívania opakovaného uzatvárania pracovných zmlúv a pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú“.
6.
Doložka 2 („Pôsobnosť“) stanovuje, že rámcová dohoda sa vzťahuje na „pracovníkov na dobu určitú, ktorí majú uzavretú pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah podľa zákona, kolektívnych dohôd alebo spôsobu, ktorý je zaužívaný v jednotlivých členských štátoch“.
7.
Doložka 3 ods. 1 vymedzuje „pracovníka na dobu určitú“ ako „osobu, ktorá uzavrela pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah priamo so zamestnávateľom a ktorých koniec platnosti je vymedzený objektívnymi podmienkami, ako napríklad určitým dátumom, splnením určitej úlohy alebo určitou udalosťou“. Výraz „porovnateľný stály pracovník“ je v doložke 3 ods. 2 vymedzený ako „[pracovník], ktorý uzavrel pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah na dobu neurčitú v jednom a tom istom podniku, kde vykonáva stále rovnakú alebo podobnú prácu, resp. povolanie, pričom sa primerane zohľadňuje jeho kvalifikácia a odborná prax“.
8.
Doložka 4 zakotvuje zásadu nediskriminácie. Stanovuje:
„1. Pokiaľ ide o pracovnoprávne podmienky, pracovníci na dobu určitú nesmú byť voči porovnateľným stálym pracovníkom znevýhodňovaní len preto, že majú uzavretú pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah na dobu určitú, pokiaľ na odlišné zaobchádzanie neexistujú objektívne dôvody.
…“
Vnútroštátne právo
9.
Článok 64 ods. 1 písm. g) Ley del Principado de Asturias 3/1985, de 26 de diciembre, de Ordenación de la Función Pública de la Administración del Principado de Asturias (zákon Astúrskeho kniežatstva 3/1985 z 26. decembra 1985 o úprave verejnej služby vlády Astúrskeho kniežatstva; ďalej len „zákon č. 3/1985“) stanovuje, že úradníci v stálej štátnej službe, ktorí sú zvolení za poslancov Junta General del Principado de Asturias (regionálny parlament Astúrskeho kniežatstva), majú nepodmienené právo na „uvoľnenie na výkon osobitnej funkcie“. Dotknutý štátny úradník je uvoľnený na výkon osobitnej funkcie formou osobitného „služobného zaradenia“. Toto zaradenie je možné len v prípade úradníkov v stálej štátnej službe. ( 3 )
10.
Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania a z podkladov predložených Súdnemu dvoru vyplýva, že Ley del Estatuto básico del empleado público (španielsky zákon o služobnom poriadku úradníkov vo verejnej službe), ktorý priamo nie je predmetom prejednávanej veci, obsahuje ustanovenia, ktoré sú v podstate podobné ako ustanovenia platných regionálnych právnych predpisov. V návrhu na začatie prejudiciálneho konania nie je v tejto súvislosti uvedené nijaké konštatovanie.
Skutkový stav, konanie a prejudiciálne otázky
11.
Pani Vegová Gonzálezová tvrdí, že od 26. mája 1989 pracovala na viacerých rôznych pozíciách pre astúrske správne orgány. Vnútroštátny súd síce v tejto súvislosti výslovne neuvádza nijaké konštatovanie, ale z návrhu na začatie prejudiciálneho konania jasne vyplýva, že bola 15. apríla 2011 vymenovaná ako „interina“ (t. j. úradníčka v dočasnej štátnej službe), aby zastupovala preloženého stáleho štátneho zamestnanca. Patrila do vyššej kategórie zamestnancov štátnej správy.
12.
Dňa 24. mája 2015 bola pani Vegová Gonzálezová zvolená za poslankyňu regionálneho parlamentu Astúrskeho kniežatstva. Dňa 13. júna 2015 požiadala o uvoľnenie na výkon osobitnej funkcie alebo subsidiárne o služobné voľno z osobných dôvodov, aby mohla vykonávať funkciu poslankyne. Zdá sa, že v následnom konaní sa domáha práva vrátiť sa po ukončení poslaneckého mandátu na svoje pracovné miesto, pokiaľ v tom čase pozícia, ktorú zastávala, a) nebude zrušená a b) nebude obsadená štátnym úradníkom v stálej službe.
13.
Jej žiadosť bola zamietnutá rozhodnutím Dirección general de función pública (Generálne riaditeľstvo pre verejnú službu) z 23. júna 2015. Pani Vegová Gonzálezová požiadala o preskúmanie pôvodného rozhodnutia Consejería de Hacienda y Sector Público del gobierno del Principado de Asturias (Regionálne ministerstvo financií a verejného sektora vlády Astúrskeho kniežatstva), ktoré zamietlo jej žiadosť rozhodnutím z 22. októbra 2015. Následne podala na vnútroštátny súd žalobu, ktorou sa domáha preskúmania posledného uvedeného rozhodnutia.
14.
Vnútroštátny súd vysvetľuje, že štátny úradník v stálej službe by podľa vnútroštátneho španielskeho práva a platných regionálnych astúrskych právnych predpisov – ktoré zamestnávateľovi v tomto smere nepriznávajú nijakú mieru voľnej úvahy – mal nárok na uvoľnenie na výkon osobitnej funkcie, keby bol zvolený do regionálneho parlamentu. Pani Vegová Gonzálezová však bola zamestnaná ako úradníčka v dočasnej štátnej službe a platné právne predpisy osobám v tejto kategórii nepriznávali také právo. Z tohto dôvodu bola jej žiadosť o uvoľnenie na výkon osobitnej funkcie zamietnutá.
15.
Za týchto okolností sa vnútroštátny súd rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1.
Má sa pojem ‚pracovnoprávne podmienky‘, na ktorý odkazuje doložka 4 [rámcovej dohody], vykladať v tom zmysle, že tento pojem zahŕňa právnu situáciu, ktorá – tak ako v prípade stálych pracovníkov – dovoľuje pracovníkovi s pracovným pomerom na dobu určitú, ktorý bol zvolený do politickej funkcie ako poslanec parlamentu, dosiahnuť na základe žiadosti prerušenie jeho služobného pomeru so zamestnávateľom, aby sa tak po zániku príslušného poslaneckého mandátu mohol vrátiť na svoje pracovné miesto?
2.
Má sa zásada nediskriminácie, na ktorú odkazuje doložka 4 [rámcovej dohody], vykladať v tom zmysle, že bráni regionálnemu právnemu predpisu, akým je článok 59 ods. 2 [zákona č. 3/1985], ktorý úplne a absolútne vylučuje možnosť, aby bol ‚interino‘ [dočasný zamestnanec v štátnej službe] uvoľnený na výkon osobitnej funkcie, ak je zvolený za poslanca parlamentu, zatiaľ čo [stálemu zamestnancovi v štátnej službe] takéto právo priznáva?“
16.
Písomné pripomienky predložila pani Vegová Gonzálezová, španielska vláda a Komisia. Španielska vláda síce požiadala o pojednávanie, Súdny dvor však usúdil, že má dostatok informácií na to, aby mohol vydať rozsudok na základe podaní predložených počas písomnej časti konania, a preto v súlade s článkom 76 ods. 2 rokovacieho poriadku rozhodol, že pojednávanie sa neuskutoční.
Posúdenie
17.
Na úvod pripomínam, že spor vo veci samej sa týka žiadosti o uvoľnenie na výkon osobitnej funkcie podanej „dočasnou“ štátnou zamestnankyňou, ktorá počas predchádzajúcich štyroch rokov zastávala pozíciu, na ktorej zastupovala štátneho zamestnanca v stálej službe, ktorý bol pridelený na iné miesto, a teda bol z funkcie uvoľnený. Dôvodom žiadosti bolo zvolenie pani Vegová Gonzálezová za poslankyňu regionálneho parlamentu Astúrskeho kniežatstva. Pani Vegová Gonzálezová vo svojich písomných pripomienkach uvádza, že teoreticky by si síce mohla plniť úlohy ako demokraticky zvolená zástupkyňa na polovičný úväzok, v praxi sa však musí novej funkcii venovať na plný úväzok, ak si chce účinne plniť svoje úlohy a byť plnohodnotným hráčom v rámci činnosti regionálneho parlamentu Astúrskeho kniežatstva a jednotlivých jeho výborov. Pripomienky španielskej vlády nie sú v rozpore s týmto tvrdením a ja ho považujem za úplne presvedčivé. Súhlasím preto s tvrdením vnútroštátneho súdu, že pokiaľ úradník v dočasnej štátnej službe nemá nárok na uvoľnenie na výkon osobitnej funkcie, pani Vegová Gonzálezová (alebo iná osoba v jej postavení) nemala inú možnosť než odísť zo zamestnania bez nároku na návrat po ukončení poslaneckého mandátu, ak chcela vykonávať funkciu poslankyne na plný úväzok.
18.
Nie je ťažké pochopiť, ako by to mohlo odradiť zamestnancov v dočasnej štátnej službe od kandidovania vo voľbách. To by zas mohlo ohroziť diverzitu a reprezentatívnosť dotknutého zákonodarného orgánu.
19.
Vnútroštátny súd sa prvou otázkou v podstate pýta, či sa má pojem „pracovnoprávne podmienky“ v zmysle doložky 4 ods. 1 rámcovej dohody vykladať tak, že sa vzťahuje na také právo na uvoľnenie, aké je predmetom sporu vo veci samej, keď úradník v stálej štátnej službe má nárok na uvoľnenie na výkon osobitnej funkcie, aby mohol vykonávať funkciu voleného člena takého orgánu, akým je regionálny parlament Astúrskeho kniežatstva, a zamestnanec so zmluvou na dobu určitú na podobnom pracovnom mieste taký nárok nemá. Pokúsim sa vysvetliť, prečo – v rozpore so stanoviskom presadzovaným španielskou vládou – to tak skutočne je, a to na základe textového i teleologického výkladu uvedeného ustanovenia.
20.
Z ustálenej judikatúry vyplýva – a španielska vláda sa napokon nepokúša spochybniť túto skutočnosť –, že takí zamestnanci v dočasnej štátnej službe so zmluvami na dobu určitú, akým je aj pani Vegová Gonzálezová, patria do osobnej pôsobnosti smernice 1999/70 a rámcovej dohody. ( 4 )
21.
Vnútroštátny súd vysvetľuje, že „uvoľnenie na výkon osobitnej funkcie“ (aké požaduje pani Vegová Gonzálezová) „má za následok prerušenie služobného pomeru zamestnanca a vyhradenie jeho pracovného miesta, takže keď pominie okolnosť, pre ktorú bol zamestnanec uvoľnený na výkon osobitnej funkcie (v tomto prípade keď zanikne poslanecký mandát), môže sa vrátiť do verejnej služby“. Ďalej uvádza, že článok 64 ods. 2 zákona č. 3/1985 stanovuje, že „zamestnanci, ktorí sú uvoľnení na výkon osobitnej funkcie, majú právo na vyhradenie svojho pracovného miesta, pričom doba ich uvoľnenia na výkon osobitnej funkcie sa im započíta na účely trojročných príplatkov a osobného povýšenia“. Z tohto opisu je zrejmé, že zamestnanec v stálej štátnej službe si zachováva určité výhody príslušného pracovného pomeru, kým je uvoľnený na výkon osobitnej funkcie. Tieto výhody súvisia jednak so samotným zamestnaním (zaručené pracovné miesto) a jednak s kariérnym postupom a výškou mzdy.
22.
Mojím východiskom bude prirodzený význam slov „pracovnoprávne podmienky“. Tento výraz treba podľa môjho názoru chápať v tom zmysle, že označuje práva, nároky a povinnosti vymedzujúce príslušný pracovný pomer, t. j. podmienky, za akých určitá osoba vstúpi do pracovného pomeru. ( 5 ) Jednoznačne to zahŕňa také otázky ako mzda, pracovný čas, nárok na platenú alebo neplatenú dovolenku atď.
23.
Súdny dvor už objasnil význam pojmu „pracovnoprávne podmienky“, keďže tento výraz je v rámcovej dohode použitý mnohokrát. Vo väčšine prípadov (hoci nie výhradne) išlo o ekonomické aspekty pracovného pomeru. Súdny dvor tak konštatoval, že pojem „pracovnoprávne podmienky“ sa okrem iného vzťahuje na tieto otázky: náhrada, ktorú musí zamestnávateľ vyplatiť zamestnancovi v prípade skončenia pracovnej zmluvy na dobu určitú, ( 6 ) výpovedná lehota pri skončení pracovných zmlúv na dobu určitú, ( 7 ) náhrada škody, ktorú musí zamestnávateľ vyplatiť zamestnancovi v prípade protiprávneho stanovenia skončenia platnosti pracovnej zmluvy, ( 8 ) príplatky za odpracované roky, ( 9 ) podmienky týkajúce sa odmeňovania a dôchodkového zabezpečenia, ktoré závisia od pracovného pomeru, s výnimkou podmienok súvisiacich s dôchodkami vyplývajúcimi zo zákonného systému sociálneho zabezpečenia, ( 10 ) skrátenie pracovného času o polovicu a z toho vyplývajúce zníženie miezd ( 11 ) a nárok na zaradenie do plánu hodnotenia učiteľov a z neho vyplývajúce peňažné motivačné príplatky ( 12 ).
24.
Každá z týchto „podmienok“ sa podľa môjho názoru vyznačuje tým, že je súčasťou osobitného balíka práv, nárokov a povinností vymedzujúcich pracovné pomery, ktoré sú predmetom týchto vecí. Okrem toho je jasné, že výhody, ktoré štátny zamestnanec v stálej službe naďalej požíva počas svojho uvoľnenia na výkon osobitnej funkcie, sa týkajú aspektov pracovného pomeru, ktoré už Súdny dvor uznal ako súčasť „pracovnoprávnych podmienok“ ( 13 ).
25.
Ďalej chcem uviesť, že za osobitných okolností prejednávanej veci sa pani Vega González v dôsledku toho, že verejné orgány ju odmietli uvoľniť na výkon osobitnej funkcie, ocitla v pozícii, keď by musela ukončiť svoj pracovný pomer, aby mohla prevziať a plniť svoj demokratický mandát v regionálnom parlamente Astúrskeho kniežatstva na plný úväzok. Súdny dvor už uznal, že podmienky súvisiace so skončením zmluvy na dobu určitú patria medzi „pracovnoprávne podmienky“, na ktoré sa vzťahuje doložka 4 ods. 1 rámcovej dohody ( 14 ). Nepriamo to možno uviesť na podporu tvrdenia, že za daných okolností sa uvedený pojem vzťahuje aj na nárok na také uvoľnenie.
26.
Súdny dvor opakovane rozhodol, že „rozhodujúcim kritériom na určenie, či sa na opatrenie uplatňuje pojem ,pracovnoprávne podmienky‘…, je práve kritérium zamestnania, teda pracovnoprávneho vzťahu založeného medzi pracovníkom a jeho zamestnávateľom“. ( 15 ) Inými slovami, tento pojem sa vzťahuje na podmienky, ktoré sú súčasťou pracovného pomeru.
27.
Na práva, ktoré môžu zahŕňať pozastavenie niektorých bežných prvkov pracovného pomeru, akým je právo na uvoľnenie z osobných dôvodov alebo na rodičovskú dovolenku, sa podľa môjho názoru vzťahuje tento istý výklad rámcovej dohody. Aj ony sú súčasťou balíka práv, nárokov a povinností vymedzujúcich pracovnoprávny vzťah medzi pracovníkom a zamestnávateľom. Počas doby uvoľnenia na výkon osobitnej funkcie sú určité práva a povinnosti pozastavené (najmä právo poberať plat a povinnosť vykonávať úlohy). Ďalšie práva zamestnanca však naďalej existujú.
28.
Španielska vláda s tým nesúhlasí. Tvrdí, že v predmetnej situácii nejde o „pracovnoprávne podmienky“, keďže umožnenie pozastavenia pracovného pomeru nie je súčasťou vzťahu medzi pracovníčkou a zamestnávateľom. Poukazuje na to, že požadované pozastavenie vyplýva z premysleného a jednostranného rozhodnutia pani Vegovej Gonzálezovej kandidovať v regionálnych voľbách a nastúpiť do funkcie volenej poslankyne regionálneho parlamentu Astúrskeho kniežatstva na plný úväzok.
29.
Považujem za ťažké súhlasiť s týmito úvahami.
30.
Pani Vegová Gonzálezová sa domáha práva pokračovať v pracovnom pomere za rovnakých podmienok – alebo za čo najpodobnejších podmienok – ako tie, na ktoré má nárok zamestnanec v stálej štátnej službe. Uvedené podmienky sú jednoznačne súčasťou práv, nárokov a povinností vymedzujúcich pracovnoprávny vzťah medzi dotknutou pracovníčkou a jej zamestnávateľom, t. j. „pracovnoprávnych podmienok“. Zásadné je to, že úradník v stálej štátnej službe za podobných okolností, ako sú okolnosti prípadu pani Vegovej Gonzálezovej, naďalej požíva určité výhody plynúce z pracovného pomeru a má právo vrátiť sa do služby po uplynutí mandátu voleného člena príslušného zákonodarného zboru, zatiaľ čo pracovník na dobu určitú (v tomto prípade zamestnanec v dočasnej štátnej službe), vykonávajúci presne tú istú prácu, toto právo nemá.
31.
Skutočnosť, že pani Vegová Gonzálezová musí žiadať o uvoľnenie na výkon osobitnej funkcie v dôsledku svojho „premysleného a jednostranného rozhodnutia“ kandidovať vo voľbách, je úplne nepodstatná. Uvádzané úvahy sú podobné tvrdeniu, že keďže zamestnávateľ pracovníčky sa (prinajmenšom zvyčajne) nepodieľa na jej rozhodnutí otehotnieť, nemala by mať nárok na materskú dovolenku. Je úplne zjavné, že také tvrdenie (a jeho dôsledok v tomto prípade) je absolútne pomýlené.
32.
Právo na uvoľnenie na výkon osobitnej funkcie, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, je jednoznačne súčasťou balíka práv, nárokov a povinností vymedzujúcich pracovnoprávny vzťah medzi štátnym úradníkom a jeho zamestnávateľom. Je preto súčasťou „pracovnoprávnych podmienok“ v zmysle rámcovej dohody a smernice.
33.
Odopretie takého práva, ktoré nepodmienene požívajú zamestnanci v stálej štátnej službe, ich kolegom v dočasnej službe na základe toho, že uvedené právo nepatrí medzi „pracovnoprávne podmienky“ pracovníkov na dobu určitú, nie je len v rozpore s jasným významom predpisu. Zároveň je v priamom protiklade s účelom rámcovej dohody a smernice.
34.
Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora je pri výklade ustanovenia práva EÚ potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnymi predpismi, ktorých je súčasťou. ( 16 )
35.
Podľa doložky 1 písm. a) rámcovej dohody je účelom uvedenej dohody okrem iného „zvýšiť kvalitu práce na dobu určitú zabezpečením uplatňovania zásady nediskriminácie“. Tento účel treba chápať v kontexte cieľa stanoveného v článku 151 ZFEÚ, ktorým je podpora zamestnanosti a zlepšenie pracovných podmienok.
36.
Súdny dvor niekoľkokrát konštatoval, že účelom doložky 4 rámcovej dohody je zabezpečiť uplatňovanie zásady nediskriminácie vo vzťahu k pracovníkom na dobu určitú, aby sa zabránilo tomu, že zamestnávateľ bude pracovnoprávny vzťah takej povahy využívať na to, aby zbavil týchto pracovníkov práv, ktoré sa priznávajú stálym pracovníkom; a že doložka 4 vyjadruje „zásadu sociálneho práva Únie, ktorá nemôže byť vykladaná reštriktívne“. ( 17 )
37.
Výklad pojmu „pracovnoprávne podmienky“ uvedeného v doložke 4 ods. 1 rámcovej dohody, ktorý z pôsobnosti tohto výrazu vylučuje práva na uvoľnenie (akým je právo na uvoľnenie na výkon osobitnej funkcie, ktoré je predmetom sporu vo veci samej), by bol v rozpore s účelom smernice 1999/70 a rámcovej dohody, lebo by umožnil zbaviť pracovníkov na dobu určitú „práv, ktoré sa priznávajú pracovníkom zamestnaným na dobu neurčitú“. ( 18 ) Keby boli práva na uvoľnenie vylúčené z pôsobnosti zásady nediskriminácie, nepopierateľne by sa tým znížila, a nie zvýšila kvalita práce na dobu určitú.
38.
Z toho vyplýva, že odopretie takého práva pracovníkovi na dobu určitú je v rozpore so zásadou nediskriminácie stanovenou v doložke 4 rámcovej dohody, pokiaľ a) štátny zamestnanec v stálej službe, ktorý má nárok na také uvoľnenie na výkon osobitnej funkcie, je vo vzťahu k pracovníkovi na dobu určitú „porovnateľným stálym pracovníkom“ a b) na odlišné zaobchádzanie neexistujú objektívne dôvody.
39.
Pokiaľ ide o tieto otázky, uvediem len tri krátke pripomienky.
40.
Po prvé v podkladoch predložených Súdnemu dvoru nenachádzam nič, čo by naznačovalo, že práca, ktorú vykonáva pani Vegová Gonzálezova ako štátna zamestnankyňa v dočasnej službe (pričom ide o nepretržitú službu počas najmenej štyroch rokov), ( 19 ) je diametrálne odlišná od práce vykonávanej stálym štátnym zamestnancom, ktorého zastupovala. Skutkové okolnosti sú síce v konečnom dôsledku vecou vnútroštátneho súdu, zdá sa však byť dôvodne pravdepodobné, že pani Vegovú Gonzálezovú možno na tieto účely náležite porovnávať s jej kolegom, ktorý je v stálej štátnej službe.
41.
Po druhé Súdnemu dvoru neboli predložené nijaké podklady, ktoré by primerane odôvodňovali jasné rozdielne zaobchádzanie. Španielska vláda v podstate tvrdí, že nároky na uvoľnenie sú vzájomne prepletené so štruktúrou kariéry štátnych úradníkov v stálej službe. Podľa môjho názoru však také nároky môžu objektívne rovnako požívať zamestnanci v stálej i dočasnej štátnej službe.
42.
Nakoniec chcem pripomenúť, že pani Vegová Gonzálezová sa nedomáhala bezpodmienečnej záruky, že po skončení poslaneckého mandátu v regionálnom parlamente Astúrskeho kniežatstva bude môcť znova nastúpiť do funkcie. Naopak, domáhala sa práva vrátiť sa na svoje pracovné miesto, pokiaľ v tom čase pozícia, ktorú zastávala, a) nebude zrušená a b) nebude obsadená štátnym úradníkom v stálej službe. Prinajmenšom prima facie sa mi to javí ako požiadavka primerane zohľadňujúca všetky skutočné rozdiely, ktoré možno náležite konštatovať medzi štátnymi úradníkmi v stálej a dočasnej službe, pokiaľ ide o právo vrátiť sa do verejnej správy po dobe služby ako volený demokratický zástupca. Právo úradníka v stálej službe vrátiť sa do činnej služby je nepodmienené, zatiaľ čo právo úradníka v dočasnej službe už zo svojej podstaty nepodmienené nie je.
Návrh
43.
Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prvú otázku vnútroštátneho súdu takto:
Výraz „pracovnoprávne podmienky“ v zmysle doložky 4 ods. 1 rámcovej dohody pripojenej k smernici Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje na také právo na uvoľnenie, akým je právo, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, v situácii, keď zamestnanec v stálej štátnej službe má nárok na uvoľnenie na výkon osobitnej funkcie, aby mohol vykonávať funkciu voleného poslanca regionálneho parlamentu, a zamestnanec v pracovnom pomere na dobu určitú taký nárok nemá.
( 1 ) Jazyk prednesu: angličtina.
( 2 ) Smernica Rady z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Ú. v. ES L 175, 1999, s. 43; Mim. vyd. 05/003, s. 368). ETUC, UNICE a CEEP sú skratky francúzskych názvov Európskej konfederácie odborových zväzov, Európskeho zväzu priemyselných a zamestnávateľských konfederácií a Európskeho centra podnikov s verejnou účasťou.
( 3 ) Z písomných pripomienok, ktoré predložila Komisia a pani Vegová Gonzálezová, vyplýva, že dotknutá regionálna astúrska právna úprava (článok 59 ods. 1 zákona č. 3/1985) upravuje osem rôznych služobných zaradení úradníkov v stálej štátnej službe: a) činná služba, b) služobné voľno z osobných dôvodov, c) rodičovská dovolenka, d) neaktívna služba, e) uvoľnenie na výkon osobitnej funkcie, f) uvoľnenie na výkon funkcie v inom verejnom orgáne, g) uvoľnenie na výkon funkcie v regionálnom verejnom sektore a h) pozastavenie štátnej služby. Podľa článku 59 ods. 2 zákona č. 3/1985 verejní zamestnanci, ktorí nie sú v stálej službe, môžu mať len zaradenie a) („činná služba“) alebo zaradenie h) („pozastavenie štátnej služby“).
( 4 ) Rozsudok z 22. decembra 2010, Gavieiro Gavieiro a Iglesias Torres (C‑444/09 a C‑456/09, EU:C:2010:819, body 40 až 45 a citovaná judikatúra).
( 5 ) Pozri v podobnom zmysle návrhy, ktoré som predniesla vo veci Epitropos tou Elegktikou Sinedriou (C‑363/11, EU:C:2012:584, bod 67) a vo veci Rosado Santana (C‑177/10, EU:C:2011:301, bod 55).
( 6 ) Rozsudok zo 14. septembra 2016, de Diego Porras (C‑596/14, EU:C:2016:683).
( 7 ) Rozsudok z 13. marca 2014, Nierodzik (C‑38/13, EU:C:2014:152).
( 8 ) Rozsudok z 12. decembra 2013, Carratù (C‑361/12, EU:C:2013:830).
( 9 ) Rozsudky z 13. septembra 2007, Del Cerro Alonso (C‑307/05, EU:C:2007:509); z 22. decembra 2010, Gavieiro Gavieiro a Iglesias Torres (C‑444/09 a C‑456/09, EU:C:2010:819), a z 9. júla 2015, Regojo Dans (C‑177/14, EU:C:2015:450).
( 10 ) Rozsudok z 15. apríla 2008, Impact (C‑268/06, EU:C:2008:223).
( 11 ) Uznesenie z 9. februára 2017, Rodrigo Sanz (C‑443/16, EU:C:2017:109).
( 12 ) Uznesenie Súdneho dvora z 21. septembra 2016, Álvarez Santirso (C‑631/15, EU:C:2016:725).
( 13 ) Súdny dvor tak už výslovne zaradil trojročné príplatky za odpracované roky medzi „pracovnoprávne podmienky“: pozri rozsudky z 13. septembra 2007, Del Cerro Alonso (C‑307/05, EU:C:2007:509, body 47 a 48); z 22. decembra 2010, Gavieiro Gavieiro a Iglesias Torres (C‑444/09 a C‑456/09, EU:C:2010:819, body 50 až 58), a uznesenie z 18. marca 2011, Montoya Medina (C‑273/10, neuverejnené, EU:C:2011:167, body 32 až 34).
( 14 ) Rozsudok z 13. marca 2014, Nierodzik, (C‑38/13, EU:C:2014:152; pozri bod 23 vyššie).
( 15 ) Pokiaľ ide o novšiu judikatúru, pozri uznesenie z 9. februára 2017, Rodrigo Sanz (C‑443/16, EU:C:2017:109, bod 32 a citovanú judikatúru).
( 16 ) Pozri spomedzi mnohých rozsudky zo 17. novembra 1983, Merck/Hauptzollamt (292/82, EU:C:1983:335, bod 12), a z 10. decembra 2002, British American Tobacco (Investments) a Imperial Tobacco (C‑491/01, ECLI:EU:C:2002:741, bod 203), alebo pokiaľ ide o novšiu judikatúru, rozsudok zo 14. júna 2017, Khorassani (C‑678/15, EU:C:2017:451, bod 26).
( 17 ) Pozri rozsudky z 13. septembra 2007, Del Cerro Alonso (C‑307/05, EU:C:2007:509, bod 38); z 15. apríla 2008, Impact (C‑268/06, EU:C:2008:223, bod 114), zo 14. septembra 2016, de Diego Porras (C‑596/14, EU:C:2016:683, bod 27), a uznesenia z 21. septembra 2016, Álvarez Santirso (C‑631/15, EU:C:2016:725, bod 33) a z 9. februára 2017, Rodrigo Sanz (C‑443/16, EU:C:2017:109, bod 30).
( 18 ) Pozri okrem iných rozsudky z 13. septembra 2007, Del Cerro Alonso (C‑307/05, EU:C:2007:509, bod 37); z 22. decembra 2010, Gavieiro Gavieiro a Iglesias Torres (C‑444/09 a C‑456/09, EU:C:2010:819, bod 48); z 13. marca 2014, Nierodzik (C‑38/13, EU:C:2014:152, bod 23), a zo 14. septembra 2016, de Diego Porras (C‑596/14, EU:C:2016:683, bod 26).
( 19 ) Pripomínam, že pani Vegová Gonzálezová v skutočnosti tvrdí, že ju astúrske správne orgány zamestnávali na rôznych pozíciách od 26. mája 1989 (pozri bod 11 týchto návrhov). Ak je to pravda – čo musí overiť vnútroštátny súd – znamenalo by to, že mala za sebou takmer presne 26 rokov verejnej služby, keď bola 24. mája 2015 zvolená do regionálneho parlamentu Astúrskeho kniežatstva. Od roku 2011 zastupovala štátneho zamestnanca v stálej službe, ktorý bol preložený (pozri bod 11 týchto návrhov).