NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
MICHAL BOBEK
prednesené 5. júla 2017 ( 1 )
Vec C‑224/16
Asociacija na bălgarskite predprijatija za meždunarodni prevozi i pătištata (AEBTRI)
proti
Načalnik na Mitnica Burgas
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd, Bulharsko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Colná únia – Vonkajší tranzit – Dohovor TIR – Preprava uskutočnená na podklade karnetu TIR – Neuvoľnená operácia TIR – Zodpovednosť záručného združenia – Spoločná a nerozdielna zodpovednosť – Povinnosť príslušných orgánov žiadať o zaplatenie súm podľa možnosti od osoby alebo osôb, ktoré ich priamo dlhujú, predtým než svoj nárok uplatnia voči záručnému združeniu – Články 203 a 213 Colného kódexu Spoločenstva – Určenie dlžníkov colného dlhu – Osoby, ktoré tovar získali alebo prechovávali a ktoré si boli alebo si mali byť vedomé toho, že tovar bol odňatý spod colného dohľadu“
I. Úvod
1.
Turecká spoločnosť, ktorá prepravovala tovar do Rumunska, predložila colnému úradu vstupu na turecko‑bulharskej hranici karnet TIR. Hoci by sa zdalo, že samotný tovar bol prijatý v Rumunsku, operácia TIR nebola riadne uvoľnená na colnom úrade určenia v Rumunsku. To spôsobilo vznik colného dlhu. Pri vymáhaní splatných súm bulharské orgány najprv žiadali o zaplatenie držiteľa karnetu TIR. Neboli však úspešné. Teraz žiadajú o zaplatenie záručné združenie v rámci režimu TIR.
2.
Záručné združenie napadlo rozhodnutie o vymáhaní vydané bulharskými orgánmi. V tejto súvislosti sa Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd, Bulharsko) snaží zistiť, či príslušné vnútroštátne orgány splnili povinnosť ustanovenú Dohovorom TIR ( 2 ), ktorá spočíva v tom, že pred tým, než sa nárok uplatní voči záručnému združeniu, sú orgány povinné žiadať o zaplatenie súm osoby, ktoré ich priamo dlhujú. Vnútroštátny súd sa najmä pýta, aké opatrenia treba prijať na účely žiadosti o zaplatenie a ako možno určiť osoby, ktoré sú priamo zodpovedné za colný dlh.
3.
Okrem týchto dvoch konkrétnych otázok nastoľuje prejednávaná vec všeobecnejšie otázky, ktoré sa týkajú vzájomného pôsobenia medzi pravidlami Dohovoru TIR a ustanoveniami Colného kódexu Spoločenstva (ďalej len „Colný kódex“) ( 3 ), ako aj povahy zodpovednosti záručného združenia podľa Dohovoru TIR.
II. Právny rámec
1. Dohovor TIR
4.
Článok 1 písm. o) Dohovoru TIR definuje pojem „držiteľ“ karnetu TIR ako „osobu, ktorej bol vydaný karnet TIR v súlade s príslušnými ustanoveniami dohovoru a v ktorej mene bolo podané colné vyhlásenie na tlačive karnetu TIR prejavujúce jeho vôľu umiestniť tovar do režimu TIR na colnom úrade odoslania. Držiteľ karnetu TIR je zodpovedný za predloženie cestného vozidla, jazdnej súpravy alebo kontajnera spolu s nákladom a príslušným karnetom TIR colnému úradu odoslania, pohraničnému colnému úradu a colnému úradu určenia a za riadne dodržiavanie ostatných príslušných ustanovení dohovoru“.
5.
Podľa článku 1 písm. q) Dohovoru TIR sa pojmom „záručné združenie“ rozumie „združenie schválené colnými orgánmi zmluvnej strany s účelom ručiť za osoby používajúce režim TIR“.
6.
Článok 8 Dohovoru TIR znie nasledovne:
„1. Záručné združenie sa zaväzuje zaplatiť dovozné alebo vývozné clá a poplatky zvýšené o prípadné úroky z omeškania, ktoré by sa mali zaplatiť podľa colných zákonov a nariadení krajiny, v ktorej bol predpis týkajúci sa operácie TIR porušený. Toto združenie ručí za zaplatenie uvedených súm spoločne a nerozdielne s osobami, ktoré ich dlhujú.
2. Ak sa v prípadoch uvedených v odseku 1 tohto článku v zákonoch a nariadeniach zmluvnej strany neustanovuje platenie dovozných alebo vývozných ciel a poplatkov, záručné združenie sa zaväzuje zaplatiť za tých istých podmienok sumu rovnajúcu sa výške dovozných alebo vývozných ciel a poplatkov zvýšených o prípadné úroky z omeškania.
…
7. Pri vzniknutej splatnosti súm uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto článku príslušné orgány majú podľa možnosti žiadať o zaplatenie osobu alebo osoby, ktoré ich priamo dlhujú, predtým než svoj nárok uplatnia voči záručnému združeniu.“
7.
Článok 11 Dohovoru TIR stanovuje:
„1. Keď operácia TIR nebola uvoľnená, príslušné orgány nie sú oprávnené požadovať od záručného združenia zaplatenie súm uvedených v odsekoch 1 a 2 článku 8, pokiaľ tieto orgány do jedného roka od dátumu prijatia karnetu TIR písomne neupovedomili združenie o neuvoľnení. Toto ustanovenie platí aj v prípade, ak bolo potvrdenie o ukončení operácie TIR získané neoprávnene alebo protizákonne, ale v takom prípade je lehota dvojročná.
2. Žiadosť o zaplatenie súm uvedených v odsekoch 1 a 2 článku 8 sa zasiela záručnému združeniu najskôr tri mesiace odo dňa, keď bolo toto združenie upovedomené, že operácia nebola uvoľnená alebo že potvrdenie o ukončení operácie TIR bolo získané neoprávnene alebo protizákonne, a najneskôr do dvoch rokov od toho istého dňa. V prípadoch, ktoré sa v priebehu uvedenej dvojročnej lehoty stanú predmetom súdneho konania, sa však žiadosť o zaplatenie zasiela do jedného roka odo dňa, kedy sa súdne rozhodnutie stalo vykonateľným.
3. Na zaplatenie požadovaných súm má záručné združenie trojmesačnú lehotu odo dňa, v ktorom mu bola žiadosť o zaplatenie zaslaná. Zaplatené sumy sa združeniu vrátia, ak sa do dvoch rokov odo dňa uvedeného na žiadosti o zaplatenie k spokojnosti colných orgánov preukáže, že pri danej prepravnej operácii neboli porušené žiadne predpisy.“
2. Colný kódex
8.
Podľa článku 203 Colného kódexu:
„1. Colný dlh pri dovoze vzniká:
–
nezákonným odňatím tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu spod colného dohľadu.
2. Colný dlh vzniká v okamihu, keď je tovar odňatý spod colného dohľadu.
3. Dlžníkmi sú:
–
osoba, ktorá odňala tovar spod colného dohľadu,
–
akékoľvek osoby, ktoré sa tohto odňatia zúčastnili a ktoré si boli vedomé alebo si mali byť vedomé toho, že tovar je odnímaný spod colného dohľadu,
–
akékoľvek osoby, ktoré tovar odňatý spod colného dohľadu získali alebo prechovávali a ktoré si boli alebo si mali byť v čase získania alebo prijatia takéhoto tovaru vedomé, že tento bol odňatý spod colného dohľadu, a
–
prípadne taktiež osoba, ktorá má plniť povinnosti vyplývajúce z dočasného uskladnenia tovaru alebo z použitia colného režimu, do ktorého bol tovar prepustený.“
9.
Článok 213 Colného kódexu uvádza, že „ak je za zaplatenie jedného colného dlhu zodpovedných niekoľko osôb, považujú sa za spoločných a nerozdielnych dlžníkov tohto dlhu“.
3. Vykonávacie nariadenie
10.
Nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 ( 4 ) zakotvuje ustanovenia na vykonávanie Colného kódexu. V časti II hlave II kapitole 9 oddiele 2 (články 454 až 457b) obsahuje osobitné pravidlá „režimu TIR“. ( 5 )
11.
Podľa článku 455 vykonávacieho nariadenia:
„1. Colné orgány členského štátu určenia alebo výstupu bezodkladne, a najneskôr do jedného mesiaca od dátumu ukončenia operácie TIR, vrátia príslušnú časť dokladu č. 2 karnetu TIR colným orgánom členského štátu vstupu alebo odoslania.
2. Ak sa príslušná časť dokladu č. 2 karnetu TIR nevráti colným orgánom členského štátu vstupu alebo odoslania do dvoch mesiacov od dátumu prijatia karnetu TIR, tieto orgány o tom informujú príslušné záručné združenie, bez toho, aby bolo dotknuté oznámenie urobené v súlade s článkom 11 ods. 1 dohovoru TIR.
Taktiež informujú držiteľa karnetu TIR a vyzvú držiteľa a príslušné záručné združenie, aby poskytli dôkaz o ukončení operácie TIR.
…“
12.
Článok 455a vykonávacieho nariadenia stanovuje, že:
„1. Ak v rámci lehoty štyroch mesiacov odo dňa prijatia karnetu TIR, colné orgány členského štátu vstupu a odoslania nedostali dôkaz o ukončení operácie TIR, bezodkladne začnú pátracie konanie na účel získania informácií potrebných na uvoľnenie operácie TIR alebo ak to nie je možné, aby zistili, či colný dlh vznikol, identifikovali dlžníka a určili colné orgány zodpovedných za zaúčtovanie sumy cla.
Ak colné orgány majú podozrenie alebo dostanú informáciu o tom, že operácia TIR nebola ukončená začnú bezodkladne pátracie konanie.
…
5. Ak pátranie potvrdí, že operácia TIR bola správne ukončená, colné orgány členského štátu vstupu alebo odoslania o tom okamžite informujú záručné združenie a držiteľa karnetu TIR a prípadne colné orgány, ktoré by mohli začať postup vyberania colného dlhu v súlade s článkami 217 až 232 zákonníka.“
13.
Článok 457 vykonávacieho nariadenia stanovuje:
„1. Na účely článku 8 ods. 4 dohovoru TIR, ak sa operácia TIR realizuje na colnom území spoločenstva, akékoľvek záručné združenie so sídlom v spoločenstve sa môže stať zodpovedné za platbu zaručenej sumy colného dlhu za tovar v operácii TIR do výšky 60000 eur alebo ekvivalentnej sumy v národnej mene na jeden karnet TIR.
2. Záručné združenie so sídlom v členskom štáte, ktorý je príslušný na vybratie colného dlhu podľa článku 215 zákonníka, je zodpovedné za platbu zaručenej sumy colného dlhu.
3. Platné oznámenie o neuvoľnení operácie TIR podané colnými orgánmi jedného členského štátu určeného ako príslušného na vybratie colného dlhu podľa tretej zarážky článku 215 ods. 1 zákonníka, záručnému združeniu povolenému takýmito orgánmi je platné aj vtedy, ak colné orgány iného členského štátu určeného ako príslušného podľa prvej alebo druhej zarážky článku 215 ods. 1 zákonníka pristúpili neskôr k vybratiu colného dlhu od záručného združenia povoleného na záver týmito orgánmi.“
III. Skutkový stav, konanie a prejudiciálne otázky
14.
Dňa 11. novembra 2008 bol na turecko‑bulharskej hranici predložený karnet TIR na colnú kontrolu colnému úradu vstupu Kapitan Andrejevo. Držiteľom karnetu TIR bola spoločnosť Sargut OOD so sídlom v Turecku. Ako miesto určenia predmetného tovaru bolo uvedené Rumunsko.
15.
Bulharské orgány nedostali príslušnú časť útržkového listu č. 2 karnetu TIR v stanovenej lehote. Adresovali preto rumunským colným orgánom žiadosť o informácie vo vzťahu k uvoľneniu operácie TIR. Rumunské orgány konštatovali, že tovary prepravované na základe karnetu TIR im neboli predložené. Útržkový list č. 2 karnetu TIR, ktorý záručné združenie neskôr predložilo ako dôkaz, nebol predložený rumunskému colnému úradu určenia. Podľa vnútroštátneho súdu je tento útržkový list zrejme nesprávny alebo sfalšovaný.
16.
Vedúci colného úradu Kapitan Andrejevo 10. septembra 2009 vydal rozhodnutie, v ktorom vo vzťahu k spoločnosti Sargut OOD určuje výšku vzniknutého colného dlhu a nezaplatenej dane z pridanej hodnoty (DPH) vrátane zákonných úrokov. Toto rozhodnutie bolo oznámené spoločnosti Sargut OOD ako držiteľovi karnetu TIR, ako aj záručnému združeniu Asociacija na bălgarskite predprijatija za meždunarodni prevozi i pătištata (Združenie bulharských podnikov medzinárodnej cestnej dopravy, ďalej len „AEBTRI“). Spoločnosť Sargut OOD podala žalobu proti tomuto rozhodnutiu, ktoré však Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd) s konečnou platnosťou potvrdil vo svojom rozsudku z 2. novembra 2010.
17.
Dňa 22. novembra 2010 bolo AEBTRI oboznámené s neukončením operácie TIR a bola mu predložená výzva na zaplatenie dlhu. AEBTRI danú sumu v lehote podľa článku 11 ods. 3 Dohovoru TIR nezaplatilo.
18.
Vedúci colného úradu Svilengrad podal 7. júna 2011 na príslušné regionálne riaditeľstvo Národnej agentúry pre príjmy návrh na začatie vykonávacieho konania voči spoločnosti Sargut OOD, pokiaľ ide o sumy dlhované v zmysle rozhodnutia z 10. septembra 2009. Príslušné orgány však neskôr informovali colný úrad Svilengrad, že dlžné sumy neboli vymožené.
19.
Vedúci colného úradu v Svilengrade vydal 5. septembra 2012 rozhodnutie o vymáhaní týkajúce sa nezaplateného cla a dane z pridanej hodnoty vrátane zákonných úrokov (ďalej len „rozhodnutie o vymáhaní“). Toto rozhodnutie bolo adresované AEBTRI ako záručnému združeniu. V rozhodnutí o vymáhaní sa uvádzalo, že boli vykonané všetky dostupné kroky, aby sa predmetná pohľadávka vymohla od spoločnosti Sargut OOD, držiteľa karnetu TIR.
20.
V konaní, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia o vymáhaní, sa ako dôkaz predložilo niekoľko dokumentov: medzinárodný nákladný list, v ktorom sa uvádza, že spoločnosť Irem Corporation SRL Romania je príjemcom prepravovaného tovaru; oznámenie o medzinárodnej zásielke s podpisom a pečiatkou príjemcu; potvrdenie o prevzatí tovaru s podpisom a pečiatkou spoločnosti Irem Corporation SRL; ako aj list prepravcu (spoločnosti Sargut OOD) adresovaný colnému orgánu Svilengrad, v ktorom sa uvádza, že preprava v režime TIR sa ukončila v Rumunsku, a že „colné oddelenie v Rumunsku karnet opečiatkovalo po vykládke tovarov“.
21.
V zmysle návrhu na začatie prejudiciálneho konania možno na základe týchto dokumentov dospieť k záveru, že spoločnosť Irem Corporation SRL tovar prevzala. Neexistuje však žiadny dôkaz o tom, že tento tovar bol ohlásený colnému orgánu určenia.
22.
AEBTRI napadlo rozhodnutie o vymáhaní na Administrativen săd Chaskovo (Správny súd Chaskovo, Bulharsko). Táto žaloba bola zamietnutá. AEBTRI podalo odvolanie na Vărhoven administrativen săd (Najvyšší správny súd), ktorý je vnútroštátnym súdom.
23.
Vzhľadom na vyššie uvedené vnútroštátny súd rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1.
Má Súdny dvor s cieľom zabrániť vydávaniu protichodných súdnych rozhodnutí právomoc vykladať [Dohovor TIR] záväzným spôsobom pre všetky súdy členských štátov, ak ide o oblasť upravenú v článku 8 a článku 11 tohto dohovoru, na účely posúdenia, či sa uplatní ručiteľská povinnosť záručného združenia, ktorú upravuje aj článok 457 ods. 2 [vykonávacieho nariadenia]?
2.
Možno na základe výkladu článku 457 ods. 2 [vykonávacieho nariadenia] v spojení s článkom 8 ods. 7 (teraz článok 11 ods. 2) Dohovoru TIR a vysvetlivkami k nemu konštatovať, že v prípade, o aký ide v tejto veci, sú colné orgány po splatnosti dlhov uvedených v článku 8 ods. 1 a 2 [Dohovoru TIR] podľa možností [povinné] požadovať ich zaplatenie najskôr od držiteľa karnetu TIR, ktorý tieto sumy priamo dlží, a až následne vyzvať na ich zaplatenie záručné združenie?
3.
Je potrebné sa domnievať, že príjemca, ktorý prevzal alebo prechováva tovar, o ktorom je známe, že sa prepravoval v režime na základe karnetu TIR, a v prípade ktorého nie je zrejmé, že bol predložený a ohlásený colnému orgánu určenia, sa len na základe týchto okolností považuje za osobu, ktorá mala vedieť, že tento tovar bol odňatý spod colného dohľadu, pričom tento príjemca sa má posúdiť ako solidárny dlžník v zmysle článku 203 ods. 3 tretej zarážky v spojení s článkom 213 [Colného kódexu Spoločenstva]?
4.
V prípade kladnej odpovede na tretiu otázku: bráni nečinnosť colného orgánu spočívajúca v tom, že takéhoto príjemcu nevyzval na zaplatenie colného dlhu, tomu, aby sa uplatnila ručiteľská povinnosť záručného združenia v zmysle článku 1 [písm. q)] [Dohovoru TIR], ktorú upravuje aj článok 457 ods. 2 [vykonávacieho nariadenia]?“
24.
Bulharská vláda, vedúci colného úradu Burgas (ako nástupca colného úradu Svilengrad), AEBTRI a Európska komisia predložili písomné vyjadrenia. S výnimkou AEBTRI sa všetci uvedení zúčastnili ústneho pojednávania, ktoré sa konalo 26. apríla 2017.
IV. Analýza
25.
Tieto návrhy sa členia nasledovne: Po tom, čo stručne rozoberiem prvú otázku týkajúcu sa právomoci Súdneho dvora vykladať Dohovor TIR (A), budem pokračovať druhou otázkou, ktorá sa týka druhu opatrení, ktoré majú vnútroštátne orgány prijať na splnenie požiadaviek stanovených v článku 8 ods. 7 Dohovoru TIR (B). Následne spoločne preskúmam tretiu a štvrtú otázku, ktoré sa týkajú možnosti a dôsledkov zaradenia príjemcu tovaru medzi osoby, ktoré sú priamymi dlžníkmi v zmysle článku 8 ods. 7 Dohovoru TIR (C).
A. O prvej otázke: právomoc Súdneho dvora
26.
Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či má Súdny dvor právomoc vykladať Dohovor TIR.
27.
Komisia, bulharská vláda a vedúci colného úradu Burgas tvrdia, že odpoveď na túto otázku by mala byť kladná. Ja súhlasím.
28.
Dohovor TIR bol v mene Európskeho hospodárskeho spoločenstva schválený nariadením Rady (EHS) č. 2112/78 z 25. júla 1978 a nadobudol platnosť 20. júna 1983. ( 6 ) Stal sa teda neoddeliteľnou súčasťou právneho poriadku Únie. Súdny dvor má právomoc rozhodovať v prejudiciálnom konaní o výklade medzinárodného dohovoru, ktorý je súčasťou právneho poriadku Únie. ( 7 )
29.
Okrem toho možno pripomenúť, že v skutočnosti to nie je prvýkrát, čo sa od Súdneho dvora požaduje výklad ustanovení Dohovoru TIR. ( 8 )
B. O druhej otázke: povinnosť podľa možnosti žiadať o zaplatenie osobu alebo osoby, ktoré sú priamymi dlžníkmi
1. Úvodné poznámky
30.
Pred začatím samotnej vecnej diskusie treba v tejto súvislosti zdôrazniť štyri úvodné poznámky.
31.
Po prvé tieto návrhy neobjasňujú hĺbkovo pôsobenie Dohovoru TIR. Nie je to len z dôvodu stručnosti, ale aj preto, lebo generálny advokát Léger sa už tejto úlohy výstižne zhostil vo svojich návrhoch prednesených vo veci BGL, na ktoré sa v tejto súvislosti odvolávam. ( 9 )
32.
Po druhé treba pripomenúť, že práva a povinnosti záručných združení upravuje Dohovor TIR, colné právne predpisy Únie a príslušné dohody uzavreté týmito združeniami a vnútroštátnymi orgánmi. ( 10 ) Uvedené dohody však podliehajú vnútroštátnemu právu. ( 11 ) Tieto návrhy sa týkajú iba Dohovoru TIR a colných právnych predpisov Únie. Z tohto dôvodu v žiadnom prípade nevylučujú ani sa nedotýkajú práv a povinností záručných združení, ktoré vyplývajú z takýchto dohôd.
33.
Po tretie, na všeobecnej úrovni spoločnej pre všetky ostatné otázky položené vnútroštátnym súdom, treba uviesť, že práva a povinnosti vyplývajúce z Dohovoru TIR a práva a povinnosti vyplývajúce z práva Únie by sa mali rozlišovať. Dohovor TIR je nástrojom medzinárodného práva, ku ktorému pristúpila Únia. V dôsledku toho Únia prijala svoje vlastné pravidlá na vykonávanie Dohovoru TIR v rámci právneho poriadku Únie. Tieto pravidlá Únie budú následne prirodzene relevantné pre vnútroštátne orgány pri uplatňovaní Dohovoru TIR. Tieto pravidlá však nie sú rozhodujúce pri výklade samotného Dohovoru TIR. Inak povedané, ustanovenia práva Únie prijaté na účely vykonávania Dohovoru TIR sa musia vykladať so zreteľom na tento Dohovor. To určite neznamená a nemalo by znamenať, že Dohovor TIR sa má vykladať so zreteľom na sekundárnu právnu úpravu Únie.
34.
Po štvrté druhá otázka položená vnútroštátnym súdom sa týka predovšetkým opatrení, ktoré príslušné vnútroštátne orgány majú prijať s cieľom splniť povinnosť stanovenú v článku 8 ods. 7 Dohovoru TIR, v zmysle ktorej sú povinné „podľa možnosti“ žiadať o zaplatenie osobu alebo osoby, ktoré sú priamymi dlžníkmi, predtým než svoj nárok uplatnia voči záručnému združeniu. Je pravda, že do určitej miery sa v rámci tejto otázky skrýva aj skúmanie okruhu osôb, ktoré možno považovať za„priamych dlžníkov“. To, či príjemcu tovaru možno zaradiť medzi osoby, ktoré sú priamymi dlžníkmi v zmysle článku 8 ods. 7 Dohovoru TIR, je však osobitne cieľom tretej a štvrtej otázky. Myslím si preto, že skúmať túto otázku, teda vymedzenie „osoby alebo osôb, ktoré priamo dlhujú“, je vhodné v rámci spoločnej odpovede na tieto otázky.
2. Posúdenie druhej otázky
35.
Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd pýta na výklad článku 457 ods. 2 vykonávacieho nariadenia v spojení s článkom 8 ods. 7 Dohovoru TIR. Rád by vedel, či v prípade, o aký ide v prejednávanej veci, sú colné orgány povinné „podľa možností“ žiadať o zaplatenie osoby, ktoré sú priamymi dlžníkmi. Tento súd by touto otázkou v podstate rád zistil, či boli splnené požiadavky uvedené v článku 8 ods. 7 Dohovoru TIR. Podľa tohto ustanovenia platí, že „príslušné orgány majú podľa možnosti žiadať o zaplatenie osobu alebo osoby, ktoré ich priamo dlhujú, predtým než svoj nárok uplatnia voči záručnému združeniu“. ( 12 )
36.
Colný kódex ani vykonávacie nariadenie neobsahujú žiadne osobitné pravidlá, ktoré by sa týkali vykonávania požiadavky článku 8 ods. 7 Dohovoru TIR. Konkrétne opatrenia, ktoré sa majú prijať s cieľom žiadať o zaplatenie osobu alebo osoby, ktoré sú priamymi dlžníkmi, predtým, než sa uplatní nárok voči záručnému združeniu, nie sú ustanovené. Ustanovením práva Únie, ktoré odkazuje na povinnosti záručných združení v tranzitnom režime TIR, je článok 457 vykonávacieho nariadenia. Toto ustanovenie vo svojom prvom odseku uvádza len toľko, že ak sa operácia TIR realizuje na colnom území Únie, akékoľvek záručné združenie so sídlom v Únii sa môže stať zodpovedné za zaručenú sumu colného dlhu za tovar do stanovenej výšky.
37.
Táto otázka sa preto obmedzuje na to, či samotný článok 8 ods. 7 Dohovoru TIR vyžaduje, aby príslušné orgány (len) požiadali o zaplatenie osobu alebo osoby, ktoré sú priamymi dlžníkmi, alebo či vyžaduje aj to, aby sa voči týmto osobám prijali (všetky ostatné) možné vymáhacie opatrenia predtým, než o zaplatenie požiadajú záručné združenie.
38.
Názory účastníkov konania sa v tejto súvislosti líšia. AEBTRI tvrdí, že je nevyhnutné vyčerpať všetky možné prostriedky vymáhania vo vzťahu k osobám, ktoré sú priamymi dlžníkmi, predtým, než sa obrátia na záručné združenie. Bulharská vláda a vedúci colného úradu Burgas tvrdia, že v prejednávanej veci príslušné orgány urobili všetko, čo bolo v ich silách, aby získali platbu od držiteľa karnetu TIR. Komisia na pojednávaní potvrdila, že podľa jej názoru článok 8 ods. 7 Dohovoru TIR nepožaduje uplatnenie vymáhacích opatrení voči osobe (osobám), ktorá je priamym dlžníkom.
39.
Ja súhlasím s názorom, ktorý vyjadrila Komisia, bulharská vláda a colný úrad Burgas. Doslovný, kontextový, ako aj teleologický výklad článku 8 ods. 7 Dohovoru TIR podľa môjho názoru vedie k záveru, že príslušné orgány sú jednoducho povinné požiadať o zaplatenie (oznámiť a požadovať). Nevyžaduje sa, aby vyčerpali všetky možnosti vymáhania prostredníctvom donucovacích opatrení, aby o zaplatenie mohli požiadať záručné združenie.
40.
Pokiaľ ide o znenie tohto ustanovenia, článok 8 ods. 7 Dohovoru TIR ustanovuje len povinnosť žiadať o zaplatenie osoby, ktoré sú priamymi dlžníkmi. ( 13 )
41.
Vysvetlivky prijaté na výklad Dohovoru TIR obsahujú v tejto súvislosti jednoznačnejšie usmernenia. ( 14 ) Vysvetlivka k článku 8 ods. 7 Dohovoru TIR osobitne uvádza, že „opatrenia vykonávané príslušnými orgánmi na účely vyžiadania si úhrady od priamo zodpovednej osoby alebo osôb musia obsahovať aspoň oznámenie o neuvoľnení operácie TIR a/alebo postúpenie platobnej pohľadávky držiteľovi karnetu TIR“. ( 15 )
42.
Vysvetlivka sa teda vzťahuje len na oznámenie o neuvoľnení operácie a na žiadosť o zaplatenie, ako na opatrenia, ktorými sa žiada o zaplatenie. To dokazuje, že prijatie opatrení núteného vymáhania nie je nevyhnutné na to, aby príslušné orgány mohli žiadať o zaplatenie záručné združenie podľa článku 8 ods. 1 a 7 Dohovoru TIR.
43.
Skutočnosť, že požiadavku využitia vykonávacieho konania nemožno vkladať do článku 8 ods. 7 Dohovoru TIR, teda jasne vyplýva z textu, čo navyše podporuje vysvetlivka k tomuto ustanoveniu. Ak sa platba neuskutoční v lehote stanovenej v žiadosti o zaplatenie, podľa môjho názoru je tým podmienka „požiadania o zaplatenie“ splnená.
44.
Systematické tvrdenia taktiež podporujú takýto výklad. Po prvé treba zdôrazniť, že článok 8 ods. 1 Dohovoru TIR vymedzuje povahu zodpovednosti záručných združení ako spoločnú a nerozdielnu. Tento typ zodpovednosti vo všeobecnosti znamená, ( 16 ) že každý dlžník je zodpovedný za celú výšku dlhu a že veriteľ má v zásade voľnosť požadovať zaplatenie od jedného alebo viacerých dlžníkov podľa svojho výberu. ( 17 )
45.
Z tohto hľadiska predstavuje požiadavka stanovená v článku 8 ods. 7 povinnosť zavedenú Dohovorom TIR, ktorá je predpokladom pre vyvodenie takejto zodpovednosti. Orgány musia vynaložiť úsilie na to, aby o zaplatenie žiadali najskôr osobu alebo osoby, ktoré sú priamymi dlžníkmi. Len čo však bude splnená procesná požiadavka oznámenia a požiadania o zaplatenie osoby alebo osôb podľa článku 8 ods. 7, uplatní sa spoločná a nerozdielna zodpovednosť záručného združenia a vnútroštátne orgány môžu žiadať o zaplatenie príslušné záručné združenie.
46.
Po druhé požiadavku stanovenú v článku 8 ods. 7 Dohovoru TIR treba vykladať zároveň v spojení s časovými obmedzeniami, ktoré zavádza článok 11 tohto Dohovoru. Konkrétne podľa článku 11 ods. 2 Dohovoru TIR sa žiadosť o zaplatenie zašle záručnému združeniu najskôr tri mesiace po oznámení o neuvoľnení, najneskôr však do dvoch rokov od toho istého dňa. ( 18 ) Je ťažké pochopiť, ako by príslušné orgány mohli zachovať uvedené lehoty a ešte pred tým uplatniť všetky dostupné vymáhacie opatrenia voči priamemu dlžníkovi (dlžníkom).
47.
Napokon treba poznamenať, že cieľom Dohovoru TIR je uľahčenie medzinárodnej prepravy tovaru. Stanovuje, že takýto tovar nepodlieha na pohraničných colných úradoch plateniu alebo zloženiu dovozných alebo vývozných ciel a poplatkov (článok 4). Toto uľahčenie je možné vzhľadom na skutočnosť, že tranzitné operácie pokrýva jedno z národných záručných združení, ktoré sú prepojené v rámci záručného reťazca spravovaného Medzinárodnou úniou cestnej dopravy a ktoré majú podporu medzinárodných poisťovní. ( 19 ) Inak povedané, existuje rovnováha: jednotlivé pohraničné členské štáty už nevykonávajú nezávislé kontroly ani neuvaľujú clá. Na druhej strane záručné združenia preberajú zodpovednosť za držiteľov karnetu TIR, ktorí nie sú rezidentmi v štáte požadujúcom zaplatenie, a voči ktorým nemusí byť vymáhanie pohľadávok vždy úspešné.
48.
Tento základný cieľ (a táto rovnováha) Dohovoru TIR by boli ohrozené, keby sa „žiadanie o zaplatenie“ v zmysle článku 8 ods. 7 Dohovoru TIR vykladalo ako povinnosť členského štátu uplatniť voči všetkým dlžníkom všetky vymáhacie opatrenia, na ktoré by bol oprávnený. Potom by bolo možné položiť nediplomaticky priamu otázku: ak je to tak, prečo vôbec máme Dohovor TIR?
49.
S výhradou overenia zo strany vnútroštátneho súdu, v prejednávanej veci nebolo sporné, že príslušné orgány dodržali lehoty stanovené v článku 11 ods. 1 a 2 Dohovoru TIR. Oznámenie o neuvoľnení operácie TIR bolo zaslané spoločnosti Sargut OOD a taktiež AEBTRI. Zaplatenie sa od spoločnosti Sargut OOD požadovalo prostredníctvom rozhodnutia o vymáhaní, ktoré sa po výzve súdu stalo vykonateľným. Okrem toho sa voči spoločnosti Sargut OOD začalo aj vykonávacie konanie. Po neúspechu tohto konania sa zaplatenie požadovalo od AEBTRI.
50.
Za takýchto okolností súhlasím s tvrdeniami Komisie, vedúceho colného úradu Burgas a bulharskej vlády, že bulharské orgány v prejednávanej veci riadne splnili požiadavku stanovenú v článku 8 ods. 7 Dohovoru TIR.
51.
Podľa môjho názoru dokonca prekročili rámec toho, čo bolo prísne nevyhnutné podľa článku 8 ods. 7 Dohovoru TIR: ako vyplýva z tvrdenia v tejto časti, Dohovor TIR nevyžaduje začatie vykonávacieho konania proti držiteľovi karnetu TIR predtým, než sa o zaplatenie požiada záručné združenie. Ide o možnosť, ktorá ostáva v diskrečnej právomoci orgánov členského štátu so zreteľom na skutkový stav konkrétneho prípadu. V niektorých prípadoch to môže byť úplne odôvodnené; v iných prípadoch to môže byť úplne zbytočné. Všetko závisí od toho, či existuje majetok, ktorý by v rámci prípadného vykonávacieho konania bolo možné zhabať.
52.
Na základe uvedeného navrhujem, aby odpoveď na druhú otázku vnútroštátneho súdu znela nasledovne: článok 457 ods. 2 vykonávacieho nariadenia v spojení s článkom 8 ods. 7 Dohovoru TIR sa má vykladať v tom zmysle, že príslušné colné orgány môžu žiadať o zaplatenie záručné združenie, ak, za okolností, akými sú tie v prejednávanej veci, požiadali o zaplatenie prostredníctvom žiadosti o zaplatenie držiteľa karnetu TIR ako osobu, ktorá je priamym dlžníkom.
C. O tretej a štvrtej otázke: príjemca ako osoba, ktorá je priamym dlžníkom
53.
Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd pýta na postavenie príjemcu, ktorý získal alebo prechovával tovar, o ktorom je známe, že sa prepravoval v režime na základe karnetu TIR, a v prípade ktorého nie je zrejmé, že bol predložený a ohlásený colnému orgánu určenia. Vnútroštátny súd sa pýta, či tohto príjemcu možno len na základe týchto okolností považovať za osobu, ktorá mala vedieť, že tento tovar bol odňatý spod colného dohľadu, a posúdiť tohto príjemcu ako solidárneho dlžníka v zmysle článku 203 ods. 3 tretej zarážky v spojení s článkom 213 Colného kódexu.
54.
Svojou štvrtou otázkou by vnútroštátny súd v podstate rád vedel, či nečinnosť colného orgánu spočívajúca v tom, že takéhoto príjemcu nevyzval na zaplatenie, bráni tomu, aby sa uplatnila ručiteľská povinnosť záručného združenia v zmysle článku 1 písm. q) Dohovoru TIR, ktorú upravuje aj článok 457 ods. 2 vykonávacieho nariadenia.
55.
Na tieto otázky treba podľa môjho názoru odpovedať spoločne. Obe sa týkajú možnosti považovať príjemcu tovaru za „osobu, ktorá je priamym dlžníkom“ podľa článku 8 ods. 7 Dohovoru TIR.
56.
Túto spoločnú odpoveď poskytnem v tejto časti návrhov v rámci troch krokov. Po prvé objasním vzťah medzi článkom 8 ods. 1 a článkom 8 ods. 7 Dohovoru TIR (1). Po druhé budem analyzovať otázku, či možno na účely určenia osoby alebo osôb, ktoré sú priamymi dlžníkmi v zmysle článku 8 ods. 7 Dohovoru TIR, podľa článku 203 Colného kódexu považovať príjemcu tovaru za colného dlžníka v rámci režimu TIR (2). Po tretie preskúmam účinky, ktoré má režim spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti zavedený článkom 213 Colného kódexu na podmienky stanovené v článku 8 ods. 7 Dohovoru TIR (3).
1. Článok 8 ods. 1 a 7 Dohovoru TIR
57.
Článok 8 ods. 1 Dohovoru TIR ustanovuje základný referenčný rámec pre povinnosti záručných združení: sú zodpovedné spoločne a nerozdielne spolu s osobami, ktoré sú povinné zaplatiť dovozné alebo vývozné clá a poplatky, ako aj prípadné úroky z omeškania.
58.
Ako už bolo uvedené, ( 20 ) spoločná a nerozdielna zodpovednosť znamená, že každý dlžník je zodpovedný za celú sumu dlhu. Veriteľ je v zásade oprávnený požiadať o zaplatenie ktoréhokoľvek z nich podľa svojho výberu.
59.
Článok 8 ods. 7 Dohovoru TIR je ustanovením, ktoré tento výber v určitom rozsahu obmedzuje, ale nemení povahu takejto zodpovednosti. Toto ustanovenie stanovuje v osobitnom rámci Dohovoru TIR podmienku na to, aby orgány dotknutej zmluvnej strany mohli vyvodiť zodpovednosť záručného združenia: najprv treba žiadať o zaplatenie osobu alebo osoby, ktoré sú priamymi dlžníkmi.
60.
Kto je „osoba alebo osoby, ktoré priamo dlhujú“ podľa článku 8 ods. 7 Dohovoru TIR?
61.
Bulharská vláda a vedúci colného úradu Burgas tvrdia, že podľa Dohovoru TIR nemožno za „priameho dlžníka“ považovať žiadne iné osoby okrem držiteľa karnetu TIR. Konkrétne tvrdia, že Dohovor TIR neobsahuje žiadne povinnosti týkajúce sa príjemcu tovaru.
62.
Ja s tým nesúhlasím.
63.
Na jednej strane je pravda, že článok 8 ods. 7 nehovorí nič o určení osoby alebo osôb, ktoré sú priamymi dlžníkmi. Výkladové usmernenie vysvetlivky k článku 8 ods. 7 Dohovoru TIR neponúka v tejto súvislosti žiadne objasnenie. Vysvetlivka totiž ako adresáta minimálnych opatrení, ktoré možno prijať, výslovne uvádza iba držiteľa karnetu TIR.
64.
To však podľa môjho názoru nemožno chápať ako vylúčenie akýchkoľvek ďalších potenciálnych dlžníkov. Výslovnú zmienku o držiteľovi karnetu TIR možno taktiež chápať tak, že jednoducho naznačuje, že prima facie bude vo väčšine prípadov hlavným dlžníkom držiteľ karnetu TIR. Podľa článku 1 písm. o) Dohovoru TIR sa totiž držiteľ karnetu TIR definuje ako osoba „zodpovedná za predloženie cestného vozidla, jazdnej súpravy alebo kontajnera spolu s nákladom a príslušným karnetom TIR colnému úradu odoslania, pohraničnému colnému úradu a colnému úradu určenia a za riadne dodržiavanie ostatných príslušných ustanovení dohovoru“. Držiteľ karnetu TIR je zodpovedný za predloženie tovaru colným orgánom po tranzite na colnom úrade určenia.
65.
Na druhej strane to, čo je zrejme dôležitejšie ako výslovná zmienka o držiteľovi karnetu TIR, je skutočnosť, že článok 8 ods. 7 Dohovoru TIR jasne odkazuje na „osobu alebo osoby, ktoré priamo dlhujú“. Použitie množného čísla v texte a tiež vo vysvetlivke jasne naznačuje, že môže existovať viac ako jedna osoba, ktorá je priamym dlžníkom. Tvorcovia dohovoru teda očividne predvídali možnosť, že bude existovať viac dlžníkov ako len samotný držiteľ karnetu TIR.
66.
Možno teda dospieť k záveru, že článok 8 ods. 7 Dohovoru TIR ponecháva otvorenú otázku, kto presne môže byť osobou alebo osobami, ktoré sú priamymi dlžníkmi. Musia sa preto určiť podľa vnútroštátnych pravidiel zmluvných strán.
2. Vymedzenie dlžníkov podľa článku 203 Colného kódexu
67.
V rámci právneho rámca Únie je vymedzenie dlžníkov stanovené taxatívne v Colnom kódexe. ( 21 ) Článok 203 Colného kódexu stanovuje prípady, keď colný dlh pri dovoze vzniká nezákonným odňatím tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu, spod colného dohľadu. ( 22 ) Článok 203 ods. 3 Colného kódexu vymenúva dlžníkov colného dlhu pri dovoze pomerne široko. ( 23 ) Spolu s osobou, ktorá tovar odňala spod colného dohľadu, sa v tomto ustanovení uvádza aj osoba, ktorá získala predmetný tovar ako „dlžník“.
68.
Pokiaľ ide o osoby, ktoré získali tovar odňatý spod colného dohľadu, konkrétne príjemcovia daného tovaru, kvalifikovanie týchto osôb ako dlžníkov však závisí od splnenia subjektívnej podmienky: tieto osoby „si boli alebo si mali byť v čase získania alebo prijatia takéhoto tovaru vedomé, že tento bol odňatý spod colného dohľadu“. Článok 203 ods. 3 Colného kódexu preto zavádza rozdiel: osoba, ktorá tovar odňala spod colného dohľadu, je za dlh bezpodmienečne zodpovedná, ale osoba, ktorá predmetný tovar získala, sa stáva dlžníkom iba vtedy, ak spĺňa subjektívnu podmienku uvedenú vyššie. ( 24 )
69.
Vo svojej tretej prejudiciálnej otázke vnútroštátny súd odkazuje na situáciu, v ktorej príjemca, ktorý prevzal alebo prechováva tovar, vedel, že tento tovar sa prepravoval v režime na základe karnetu TIR, avšak nebolo zrejmé, že daný tovar bol predložený a ohlásený colnému orgánu určenia.
70.
Podľa môjho názoru by takáto situácia mohla spĺňať subjektívnu podmienku stanovenú v článku 203 ods. 3 tretej zarážke Colného kódexu, ak sa preukáže, že tento príjemca si bol vedomý alebo si mal byť za konkrétnych okolností prípadu vedomý, že predmetný tovar bol odňatý spod colného dohľadu. Rozhodnutie o týchto skutočnostiach ostáva v právomoci vnútroštátneho súdu, pretože sa týka okolností skutkovej povahy. ( 25 )
71.
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Súdny dvor uviedol, že formulácia „si mali byť vedomé“ (uvedená v článku 202 ods. 3 Colného kódexu) „odkazuje na konanie obozretného a starostlivého subjektu“. ( 26 ) Je preto úlohou vnútroštátneho súdu, aby v rámci všeobecného posúdenia okolností veci samej vrátane informácií, ktoré mal daný subjekt k dispozícii, určil, či mal príjemca vedieť o colných povinnostiach, a či prijal v takom prípade všetky kroky, ktoré od neho možno v rozumnej miere očakávať, aby sa uistil, že dotknutý tovar nebol odňatý spod colného dohľadu. ( 27 )
72.
Za okolností prejednávanej veci, ktoré sa týkajú odňatia tovaru spod colného dohľadu, možno príjemcu považovať za dlžníka, ak je splnená vyššie uvedená subjektívna podmienka. Tento záver platí aj na účely režimu TIR. Všeobecné ustanovenia týkajúce sa vzniknutého colného dlhu sa totiž uplatňujú na tranzitné režimy. ( 28 )
73.
Aby som to zhrnul, príjemcu tovaru, ktorý spĺňa subjektívnu podmienku článku 203 ods. 3 Colného kódexu, možno považovať za osobu, ktorá je priamym dlžníkom podľa článku 8 ods. 7 Dohovoru TIR. Domnievam sa však, že v prejednávanej veci je relevantnou otázkou iná otázka, a to, či nepožadovanie zaplatenia od príjemcu, o ktorom sa nakoniec zistilo, že je dlžníkom podľa Colného kódexu, môže vylúčiť možnosť žiadať o zaplatenie záručné združenie. Teraz sa budem zaoberať práve touto otázku.
3. O účinkoch spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti (článok 213 Colného kódexu)
74.
Aké sú dôsledky článkov 203 a 213 Colného kódexu, pokiaľ ide o určenie, či bola požiadavka článku 8 ods. 7 Dohovoru TIR splnená?
75.
Podľa článku 213 Colného kódexu platí, že ak je za zaplatenie colného dlhu zodpovedných niekoľko osôb, považujú sa za spoločných a nerozdielnych dlžníkov tohto dlhu.
76.
Komisia tvrdí, že na to, aby vznikla zodpovednosť záručného združenia podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru TIR, môže procesná požiadavka oznámenia a postúpenia pohľadávky podľa článku 8 ods. 7 tohto dohovoru osobe alebo osobám, ktoré sú priamymi dlžníkmi, zahŕňať postúpenia osobe alebo osobám, ktoré dlhujú podľa článku 203 Colného kódexu. Komisia dospela k záveru, že v tomto prípade neboli bulharské orgány povinné najskôr požiadať o zaplatenie príjemcu, pretože od rumunských orgánov nemali dôkaz ani potvrdenie o postavení príjemcu ako dlžníka colného dlhu. Ak by však bulharské colné orgány mali takýto dokument k dispozícii, keď zistili existenciu colného dlhu v roku 2009, znamenalo by to, že by tieto orgány mali povinnosť overiť, či bolo možné získať úhradu dlhu od príjemcu.
77.
Výklad, ktorý navrhuje Komisia, by v podstate znamenal, že na splnenie požiadavky podľa článku 8 ods. 7 Dohovoru TIR by vnútroštátne orgány museli požiadať o zaplatenie každého dlžníka podľa článku 203 Colného kódexu ešte pred tým, než by sa vôbec mohli obrátiť na záručné združenie.
78.
Bez toho, aby som spochybnil skutočnosť, že články 203 a 213 Colného kódexu sú podľa práva Únie uplatniteľné na určenie „osôb alebo osoby, ktoré priamo dlhujú“, nesúhlasím s výkladom článku 8 ods. 7 Dohovoru TIR, ktorý navrhuje Komisia.
79.
Po prvé, a predovšetkým, tento výklad predstavuje zavedenie ďalších požiadaviek, ktoré nevyplývajú zo znenia Dohovoru TIR. Jeho účinkom je vloženie článku 203 ods. 3 Colného kódexu do článku 8 ods. 7 Dohovoru TIR. Vytvára zoznam dlžníkov, pričom každého z nich treba osloviť predtým, než sa príslušné orgány môžu obrátiť na záručné združenie.
80.
Po druhé, čo je ešte dôležitejšie, takýto výklad by úplne zmenil povahu zodpovednosti záručných združení stanovenú v článku 8 ods. 1 Dohovoru TIR. Výklad navrhovaný Komisiou by spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť záručného združenia zmenil na určitú podmienenú, vedľajšiu zodpovednosť, ktorá by mohla vzniknúť len vtedy, keby vnútroštátne orgány požiadali o zaplatenie všetkých potenciálnych dlžníkov podľa článku 203 ods. 3 Zároveň by nezohľadnil skutočnosť, že pravidlo spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti znamená, že združenia sa voči ostatným dlžníkom môžu domáhať náhrady prostredníctvom občianskoprávnej žaloby.
81.
Po tretie takýto výklad by bol určite v rozpore s účelom Dohovoru TIR, ktorého cieľom je uľahčiť medzinárodnú prepravu tovaru na základe kompromisu: zmluvné strany sa dohodli, že nebudú požadovať zaplatenie alebo zloženie dovozných alebo vývozných ciel a poplatkov na pohraničných colných úradoch, a to na základe záručného systému prostredníctvom záručných združení. Výklad navrhovaný Komisiou by značne obmedzil účinnosť systému záruk, ktorý zaviedol Dohovor TIR. ( 29 )
82.
Napokon, pokiaľ ide o samotné právo Únie, takýto výklad je zároveň v rozpore s cieľmi širokej definície „dlžníka“ podľa článku 203 ods. 3 Colného kódexu a systémom spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti zavedeného článkom 213 tohto kódexu. Cieľom článku 213 Colného kódexu je práve dosiahnuť skutočné vymoženie colného dlhu. Predstavuje „dodatočný právny nástroj, ktorý majú vnútroštátne orgány k dispozícii na účely posilnenia účinnosti svojho konania pri vymáhaní colného dlhu“. ( 30 )
83.
V prípade výkladu, ktorý navrhuje Komisia, by však zahrnutie širokej škály potenciálnych dlžníkov do článku 203 ods. 3 Colného kódexu nepriaznivo ovplyvnilo možnosti vnútroštátnych orgánov vyvodiť zodpovednosť záručného združenia. Ako však správne pripomenul vedúci colného úradu Burgas, vnútroštátne orgány sú povinné prijať všetky opatrenia nevyhnutné na ochranu zdrojov Únie. ( 31 )
84.
Na to, aby bola splnená požiadavka článku 8 ods. 7 Dohovoru TIR ako podmienka pre vznik spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti združení podľa článku 8 ods. 1 tohto dohovoru, sú vnútroštátne orgány povinné žiadať o zaplatenie osobu alebo osoby, ktoré sú priamymi dlžníkmi. Záručné združenie je však naďalej spoločne a nerozdielne zodpovedné spolu s osobami, ktoré dlhujú platby na základe článku 8 ods. 1 Dohovoru TIR. Tieto osoby sú na základe článku 213 Colného kódexu taktiež spoločne a nerozdielne zodpovedné samy medzi sebou.
85.
Logicky, zlúčenie dvoch súborov spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti znamená, že v konečnom dôsledku bude existovať jeden súbor spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti v súlade s požiadavkami článku 8 ods. 7 Dohovoru TIR. Praktické fungovanie tohto zlúčenia teda znamená, že podľa práva Únie majú vnútroštátne orgány možnosť žiadať o zaplatenie ktorúkoľvek z osôb, ktoré môžu byť podľa osobitného ustanovenia Colného kódexu identifikované ako (priami) dlžníci. Uplatnenie tejto možnosti bude vychádzať z okolností konkrétneho prípadu, z povahy účastníkov konania a tiež z typu porušenia alebo nezrovnalosti.
86.
Hoci boli príjemcovia v prejednávanej veci v mieste určenia známi, bulharské orgány splnili povinnosť podľa článku 8 ods. 7 tým, že požiadali o zaplatenie spoločnosť Sargut OOD, držiteľa karnetu TIR. Príslušné bulharské orgány zjavne neboli povinné požiadať o zaplatenie každého možného dlžníka, ktorý je spoločne a nerozdielne zodpovedný podľa článku 213 Colného kódexu, predtým, než mohli požiadať o zaplatenie záručné združenie. Z povahy mechanizmu spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti vyplýva, že orgány majú možnosť, nie však povinnosť uplatniť zodpovednosť rôznych potenciálnych dlžníkov. ( 32 )
87.
Preto navrhujem, aby odpoveď na tretiu a štvrtú otázku znela nasledovne:
–
Článok 457 ods. 2 nariadenia č. 2454/93 v spojení s článkom 8 ods. 1 a 7 Dohovoru TIR sa má vykladať v tom zmysle, že predtým, než príslušné orgány požiadajú o zaplatenie záručné združenie, nie sú povinné požiadať o zaplatenie všetky osoby, ktoré sú spoločne a nerozdielne zodpovedné v súlade s článkom 213 Colného kódexu Spoločenstva, ako to stanovujú ustanovenia tohto kódexu.
–
Príjemcu, ktorý prevzal alebo prechováva tovar, o ktorom je známe, že sa prepravoval v režime na základe karnetu TIR, a v prípade ktorého nie je zrejmé, že bol predložený a ohlásený colnému orgánu určenia, možno považovať za „dlžníka“ v zmysle článku 203 ods. 3 Colného kódexu, ak si bol alebo si mal byť vedomý, že tento tovar bol odňatý spod colného dohľadu, pričom overiť túto skutočnosť prináleží vnútroštátnemu súdu. Nepožadovanie zaplatenia od príjemcu tovaru však nevylučuje zodpovednosť záručného združenia, ak sa príslušné orgány rozhodli požiadať o zaplatenie inú osobu, ktorá je priamym dlžníkom podľa článku 8 ods. 7 Dohovoru TIR.
V. Návrh
88.
Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré mu položil Vărchoven administrativen săd (Najvyšší správny súd, Bulharsko), takto:
–
Súdny dvor má právomoc vykladať Colný dohovor o medzinárodnej preprave tovaru na podklade karnetov TIR zo 14. novembra 1975 (Dohovor TIR).
–
Článok 457 ods. 2 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva, naposledy zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 1791/2006 z 20. novembra 2006, v spojení s článkom 8 ods. 7 Dohovoru TIR, sa má vykladať v tom zmysle, že príslušné colné orgány môžu žiadať o zaplatenie záručné združenie, ak, za okolností, akými sú tie v prejednávanej veci, požiadali o zaplatenie prostredníctvom žiadosti o zaplatenie držiteľa karnetu TIR ako osobu, ktorá je priamym dlžníkom.
–
Článok 457 ods. 2 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 v spojení s článkom 8 ods. 1 a 7 Dohovoru TIR sa má vykladať v tom zmysle, že predtým, než príslušné orgány požiadajú o zaplatenie záručné združenie, nie sú povinné požiadať o zaplatenie všetky osoby, ktoré sú spoločne a nerozdielne zodpovedné v súlade s článkom 213 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva, ako to stanovujú ustanovenia tohto kódexu.
–
Príjemcu, ktorý prevzal alebo prechováva tovar, o ktorom je známe, že sa prepravoval v režime na základe karnetu TIR, a v prípade ktorého nie je zrejmé, že bol predložený a ohlásený colnému orgánu určenia, možno považovať za „dlžníka“ v zmysle článku 203 ods. 3 nariadenia č. 2913/92, ak si bol alebo si mal byť vedomý, že tento tovar bol odňatý spod colného dohľadu, pričom overiť túto skutočnosť prináleží vnútroštátnemu súdu. Nepožadovanie zaplatenia od príjemcu tovaru však nevylučuje zodpovednosť záručného združenia, ak sa príslušné orgány rozhodli požiadať o zaplatenie inú osobu, ktorá je priamym dlžníkom podľa článku 8 ods. 7 Dohovoru TIR.
( 1 ) Jazyk prednesu: angličtina.
( 2 ) Colný dohovor o medzinárodnej preprave tovaru na podklade karnetov TIR (Dohovor TIR) zo 14. novembra 1975 (UNTS, zv. 1079, s. 89, zv. 1142, s. 413), schválený v mene Európskeho hospodárskeho spoločenstva nariadením Rady (EHS) č. 2112/78 z 25. júla 1978 (Ú. v. ES L 252, 1978, s. 1; Mim. vyd. 02/001, s. 208), ktoré nadobudlo platnosť 20. júna 1983. Znova uverejnený rozhodnutím Rady 2009/477/ES z 28. mája 2009 (Ú. v. EÚ L 165, 2009, s. 1).
( 3 ) Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, 1992, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307), naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 1791/2006 z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, 2006, s. 1).
( 4 ) Nariadenie z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 253, 1993, s. 1; Mim. vyd. 02/006, s. 3), naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 214/2007 z 28. februára 2007 (Ú. v. EÚ L 62, 2007, s. 6) (ďalej len „vykonávacie nariadenie“).
( 5 ) V návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa vnútroštátny súd odvolával na článok 455a vykonávacieho nariadenia v znení zmenenom a doplnenom nariadením Komisie (ES) č. 1192/2008 zo 17. novembra 2008 (Ú. v. EÚ L 329, 2008, s. 1). Ako však Komisia správne poukázala na pojednávaní, podľa článku 3 uvedeného nariadenia sa nové znenie článku 455 uplatňuje od 1. januára 2009 a znenie článku 455a sa uplatňuje až od 1. júla 2009. Vzhľadom na skutkové okolnosti prejednávanej veci a termíny stanovené týmito ustanoveniami, uplatniteľné znenia článkov 455 a 455a zodpovedajú zneniam obsiahnutým v nariadení č. 2454/93 naposledy zmenenom a doplnenom nariadením č. 214/2007, ktoré sa uvádza v poznámke pod čiarou 4 týchto návrhov.
( 6 ) Ú. v. ES L 252, 1978, s. 1; Mim. vyd. 02/001, s. 208. Rozhodnutie Rady 2009/477 spresnilo, že právnym základom pristúpenia Európskej únie k tomuto medzinárodnému dohovoru je Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, a najmä jej článok 133 v spojení s prvou vetou jej článku 300 ods. 3 (teraz články 207 a 218 ZFEÚ).
( 7 ) Pozri napríklad rozsudok zo 4. mája 2010, TNT Express Nederland (C‑533/08, EU:C:2010:243, bod 60 a citovanú judikatúru).
( 8 ) Pozri napríklad rozsudky z 23. septembra 2003, BGL (C‑78/01, EU:C:2003:490); zo 14. mája 2009, Internationaal Verhuis‑ en Transportbedrijf Jan de Lely (C‑161/08, EU:C:2009:308), a z 22. decembra 2010, ASTIC (C‑488/09, EU:C:2010:820).
( 9 ) Pozri návrhy vo veci BGL (C‑78/01, EU:C:2003:14, body 3 až 14).
( 10 ) V tejto súvislosti pozri rozsudky z 23. septembra 2003, BGL (C‑78/01, EU:C:2003:490, bod 45); z 5. októbra 2006, Komisia/Nemecko (C‑105/02, EU:C:2006:637, bod 78), a z 5. októbra 2006, Komisia/Belgicko (C‑377/03, EU:C:2006:638, bod 84).
( 11 ) Tamže.
( 12 ) Od 13. septembra 2012 je článok 8 ods. 7 Dohovoru TIR zrušený. Jeho náhrada v podobe nového článku 11 ods. 2 má však takmer rovnaké znenie: „Keď sa sumy uvedené v článku 8 ods. 1 a 2 stanú splatnými, príslušné orgány majú podľa možnosti žiadať o zaplatenie osobu alebo osoby, ktoré ich dlhujú, predtým než svoj nárok uplatnia voči záručnému združeniu“. [Zmena a doplnenie Colného dohovoru o medzinárodnej preprave tovaru na podklade karnetov TIR (Dohovor TIR 1975) – Podľa oznámenia depozitára OSN C.N.326.2011.TREATIES‑2 vstúpili 13. septembra 2012 pre všetky zmluvné strany do platnosti tieto zmeny a doplnenia Dohovoru TIR (Ú. v. EÚ L 244, 2012, s. 1)].
( 13 ) Vo francúzštine, ďalšom autentickom jazyku Dohovoru TIR, toto ustanovenie znie: „les autorités compétentes doivent, dans la mesure du possible, en requérir le paiement de la (ou des) personnes) directement redevables de ces sommes avant d’introduire une réclamation près l’association garante“.
( 14 ) Článok 43 Dohovoru TIR uvádza, že vysvetlivky podávajú výklad ustanovení tohto dohovoru a opisujú odporúčané postupy. Článok 51 ďalej stanovuje, že prílohy (vrátane prílohy 6, ktorá obsahuje vysvetlivky) tvoria neoddeliteľnú súčasť tohto dohovoru.
( 15 ) Ako sa uvádza v poznámke pod čiarou 12 vyššie, článok 8 ods. 7 bol nahradený novým článkom 11 ods. 2 Vysvetlivka k novému článku 11 ods. 2 Dohovoru TIR znie takto: „úsilie príslušných orgánov s cieľom žiadať o zaplatenie od povinnej osoby alebo povinných osôb zahŕňa aspoň zaslanie žiadosti o zaplatenie držiteľovi karnetu TIR na jeho adresu uvedenú v karnete TIR alebo povinnej osobe alebo povinným osobám, ak sa líšia, určeným v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. Žiadosť o zaplatenie určená držiteľovi karnetu TIR sa môže kombinovať s upovedomením uvedeným v odseku 1 písm. a) tohto článku“.
( 16 ) Toto pravidlo sa v niektorých jurisdikciách nazýva „solidárnosť“. Pozri napríklad European Group on Tort Law, Principles of European Tort Law, ktorých článok 9:101(2) predpokladá, že „ak sa na osoby vzťahuje solidárna zodpovednosť, obeť môže požadovať plnú náhradu od jednej alebo od viacerých z nich za predpokladu, že táto obeť nemôže získať viac ako celú sumu škody, ktorú utrpela“. Podobná definícia sa nachádza v publikácii od von BAR, C. a kol.: Principles, Definitions and Model Rules of European Private Law Draft Common Frame of Reference (DCFR). III.‑4:102: Solidárne, delené a spoločné záväzky: „1. Záväzok je solidárny, ak je každý dlžník povinný splniť svoj záväzok v plnom rozsahu a veriteľ je oprávnený vyžiadať si plnenie od ktoréhokoľvek z nich až pokiaľ nezíska plnenie v celom rozsahu.“
( 17 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. mája 2017, Latvijas dzelzceļš (C‑154/16, EU:C:2017:392, bod 85).
( 18 ) Alebo v prípade sporov, ktoré sa stali predmetom súdneho konania, do jedného roka odo dňa, keď sa súdne rozhodnutie stalo vykonateľným. Pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. októbra 2006, Komisia/Holandsko (C‑312/04, EU:C:2006:643, bod 51).
( 19 ) Pozri UNECE TIR Handbook. Tenth Revised Edition, ECE/TRANS/TIR/6/REV.10, New York and Geneva, 2013, s. 9 a 27 a nasl.
( 20 ) Pozri bod 44 týchto návrhov a poznámky pod čiarou 16 a 17 vyššie.
( 21 ) Pozri napríklad rozsudok zo 17. novembra 2011, Jestel (C‑454/10, EU:C:2011:752, bod 12 a citovaná judikatúra).
( 22 ) Čo sa týka pojmu „nezákonné odňatie“, pozri napríklad rozsudok z 12. júna 2014, SEK Zollagentur (C‑75/13, EU:C:2014:1759, bod 28 a citovaná judikatúra).
( 23 ) Pozri analogicky rozsudky z 23. septembra 2004, Spedition Ulustrans (C‑414/02, EU:C:2004:551, bod 25 a 31), a z 25. januára 2017, Ultra‑Brag (C‑679/15, EU:C:2017:40, bod 25).
( 24 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. februára 2001, D. Wandel (C‑66/99, EU:C:2001:69, bod 49), alebo analogicky rozsudok z 23. septembra 2004, Spedition Ulustrans (C‑414/02, EU:C:2004:551, bod 27 a nasl.).
( 25 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. novembra 2011, Jestel (C‑454/10, EU:C:2011:752, bod 21 a citovaná judikatúra).
( 26 ) Rozsudok zo 17. novembra 2011, Jestel (C‑454/10, EU:C:2011:752, bod 22).
( 27 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. novembra 2011, Jestel (C‑454/10, EU:C:2011:752, body 23 až 25).
( 28 ) Pokiaľ ide o tranzitný režim Spoločenstva, pozri napríklad rozsudok z 18. mája 2017, Latvijas dzelzceļš (C‑154/16, EU:C:2017:392, bod 91). Pokiaľ ide o režim TIR, pozri napríklad rozsudky z 29. apríla 2010, Dansk Transport og Logistik (C‑230/08, EU:C:2010:231, body 103 až 107), alebo z 22. decembra 2010, ASTIC (C‑488/09, EU:C:2010:820, body 25 a 26).
( 29 ) Pozri tiež body 47 a 48 týchto návrhov.
( 30 ) Pozri rozsudky zo 17. februára 2011, Berel a i. (C‑78/10, EU:C:2011:93, bod 48), a z 18. mája 2017Latvijas dzelzceļš (C‑154/16, EU:C:2017:392, bod 88).
( 31 ) Pozri vo všeobecnosti, pokiaľ ide o povinnosti vyplývajúce z režimu TIR, rozsudky z 5. októbra 2006, Komisia/Nemecko (C‑105/02, EU:C:2006:637); z 5. októbra 2006, Komisia/Belgicko (C‑377/03, EU:C:2006:638), a z 19. marca 2009, Komisia/Taliansko (C‑275/07, EU:C:2009:169).
( 32 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. mája 2017, Latvijas dzelzceļš (C‑154/16, EU:C:2017:392, bod 89).