NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
JULIANE KOKOTT
prednesené 15. júna 2017 ( 1 )
Vec C‑281/16
Vereniging Hoekschewaards Landschap
vedľajší účastník:
Staatssecretaris van Economische Zaken
[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Raad van State (Štátna rada, Holandsko)]
„Právo životného prostredia – Smernica 92/43/EHS – Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín – Zoznam lokalít s európskym významom v atlantickom biogeografickom regióne – Platnosť zaradenia územia Haringvliet do zoznamu lokalít európskeho významu bez oblasti Leenheerenpolder – Zmenšenie rozlohy územia – Územia s možnosťou obnovy“
I. Úvod
1.
Môže členský štát zmenšiť chránené územie podľa smernice o biotopoch, ( 2 ) ak zmení svoju stratégiu na obnovu chránených typov biotopov a sporné plochy už nepotrebuje? Táto otázka je východiskom prejednávaného návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala holandská Raad van State (Štátna rada, Holandsko).
2.
Súdny dvor musí konkrétne preskúmať, či je vykonávacie rozhodnutie Komisie, v ktorom okrem iného na návrh Holandska rozhodla o zmenšení dotknutej holandskej lokality európskeho významu (ďalej len „LEV“), v tomto rozsahu platné. Komisia vychádzala pri prijatí tohto rozhodnutia z úvahy, že Holandsko sa pri pôvodnom návrhu dotknutých území ako častí lokality európskeho významu dopustilo „vedeckého omylu“. Treba preto preskúmať, či je toto odôvodnenie opodstatnené.
3.
Súdny dvor by sa však mal okrem toho zaoberať aj tým, či Komisia pri tomto vykonávacom rozhodnutí splnila svoju povinnosť odôvodnenia podľa článku 296 ZFEÚ, či je rozhodnutie vôbec dostatočne jasné na to, aby spĺňalo podmienky zásady právnej istoty, ako aj – všeobecnejšie – predpokladmi zmenšenia územia z dôvodu zmeny stratégie na obnovu typov biotopov.
II. Právny rámec
4.
Článok 2 ods. 2 smernice o biotopoch stanovuje obsiahly cieľ:
„Navrhnú sa opatrenia prijaté podľa tejto smernice, aby sa zachovali v prirodzenom [v priaznivom – neoficiálny preklad] stave ochrany alebo do takéhoto stavu obnovili, prirodzené biotopy a druhy divokej fauny a flóry európskeho významu.“
5.
Sústava európskych chránených území, Natura 2000, je definovaná v článku 3 ods. 1 smernice o biotopoch:
„Vytvorí sa súvislá európska ekologická sústava osobitných chránených území pod názvom Natura 2000. Táto sústava, pozostávajúca z lokalít, v ktorých sa vyskytujú typy prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a prirodzené biotopy druhov uvedené v prílohe II, umožní udržanie typov prirodzených biotopov a biotopov druhov a v prípade potreby obnovenie priaznivého stavu ochrany v ich prirodzenom rozsahu.
…“
6.
Článok 3 ods. 2 smernice o biotopoch opisuje povinnosť členských štátov podieľať sa na sústave Natura 2000:
„Každý členský štát prispieva k vytvoreniu Natura 2000 úmerne k zastúpeniu typov prirodzených biotopov a biotopov druhov v rámci svojho územia, uvedených v odseku 1. Na tento účel a berúc do úvahy ciele uvedené v odseku 1 označí každý členský štát v súlade s článkom 4 lokality ako osobitné chránené územia.“
7.
Článok 4 smernice o biotopoch obsahuje konkrétnu právnu úpravu označovania území:
„1.
Na základe kritérií stanovených v prílohe III (etapa 1) a príslušných vedeckých informácií každý členský štát navrhne zoznam lokalít uvádzajúci, ktoré typy prirodzených biotopov v prílohe I a ktoré druhy v prílohe II, ktoré sú udomácnené na jeho území, sa v týchto lokalitách nachádzajú. … V prípade potreby členské štáty navrhnú úpravu zoznamu z hľadiska výsledkov dohľadu uvedených v článku 11.
…
2.
Na základe kritérií stanovených v prílohe III (etapa 2) a v rámci ktoréhokoľvek z deviatich biogeografických regiónov uvedených v článku 1 písm. c) bode iii) a tiež celého územia uvedeného v článku 2 ods. 1 zriadi Komisia po dohode s každým členským štátom návrh zoznamu lokalít európskeho významu, navrhnutých členskými štátmi,…
3.
…
4.
Po schválení lokality európskeho významu v súlade s postupom uvedeným v odseku 2 označí príslušný členský štát čo najskôr túto lokalitu ako osobitné chránené územie, najneskôr však do šiestich rokov, a vypracuje priority z hľadiska významu lokalít pre zachovanie v priaznivom stave alebo obnovenie do takéhoto stavu typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I alebo druhov uvedených v prílohe II a pre koherenciu sústavy Natura 2000 a z hľadiska rizika degradácie alebo deštrukcie, ktorým sú tieto lokality vystavené.“
8.
Na základe smernice o biotopoch stanovila Komisia rozhodnutím 2004/813/ES ( 3 ) prvý zoznam LEV pre atlantický biogeografický región. V tomto zozname bolo zaznamenané územie „Haringvliet“ (Natura 2000 – kód NL1000015) s rozlohou 11107 hektárov.
9.
Predmetom lokality európskeho významu „Haringvliet“ je ochrana typov biotopov uvedených v prílohe I smernice o biotopoch, konkrétne sú to „rieky s bahnitými brehmi s vegetáciou zväzov Chenopodion rubri p.p. a Bidention p.p.“ (Natura 2000 – kód 3270), ako aj „vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá nížin a horského až alpínskeho stupňa“ (Natura 2000 – kód 6430), druhov sleďovitej ryby ako je plata podmoranská (Alosa alosa) a plata škvrnitá (Alosa fallax), ako aj prioritného druhu, hraboša severského (Microtus oeconomus arenicola).
10.
Zoznam LEV pre atlantický biogeografický región bol medzičasom desaťkrát aktualizovaný. ( 4 ) Predmetom prejednávaného návrhu na začatie prejudiciálneho konania je ôsma aktualizácia prijatá vykonávacím rozhodnutím (EÚ) 2015/72, ( 5 ) v ktorom sa územie „Haringvliet“ uvádza ešte len s rozlohou 10988 hektárov.
11.
Odôvodnenie 4 vykonávacieho rozhodnutia (EÚ) 2015/72 uvádza zmenu v informáciách týkajúcich sa lokalít:
„… Členské štáty tiež navrhli zmeny v informáciách týkajúcich sa lokalít, ktoré figurujú v zozname lokalít s európskym významom v atlantickom biogeografickom regióne.“
12.
Odôvodnenie 6 uvedeného vykonávacieho rozhodnutia hovorí o zlepšení poznatkov:
„Na základe dohľadu, ktorý sa vykonáva v súlade s článkom 11 smernice 92/43/EHS, sa poznatky o existencii a rozšírení typov prirodzených biotopov a druhov neustále vyvíjajú. Preto sa pri hodnotení a výbere lokalít na úrovni Únie využili najlepšie informácie, ktoré boli v danom čase k dispozícii.“
13.
Tieto odôvodnenia možno nájsť napríklad aj v desiatej aktualizácii.
III. Skutkový stav a návrh na začatie prejudiciálneho konania
14.
Územie Haringvliet nachádzajúce sa v holandskej provincii Južné Holandsko je zátoka ukončená hrádzou medzi ostrovmi Voorne‑Putten a Hoeksche Waard na severe a ostrovom Goeree‑Overflakke na juhu. Haringvliet so Severným morom spájajú už len Spui, Oude Maas a Nieuwe Waterweg. Oblasť Leenheerenpolder sa nachádza medzi miestom Goudswaard pri Hoeksche Waard a Spui, bočným prítokom Haringvliet. Toto poldrové územie sa rozprestiera na ploche približne 110 hektárov.
15.
V čase predloženia návrhu na zaradenie územia „Haringvliet“ do zoznamu lokalít európskeho významu zastávali príslušné holandské orgány názor, že hoci sa v oblasti Leenheerenpolder nenachádzajú nijaké typy biotopov, ani biotopy druhov, ktoré by odôvodňovali označenie územia Haringvliet ako lokality európskeho významu, poskytujú tieto poldrové miesta vhodné podmienky pre vznik a obnovu rôznych chránených typov biotopov a biotopov druhov. Keďže z vyššie uvedeného vyplýva, že oblasť Leenheerenpolder sa nepovažovala za súčasť navrhovaného územia na základe skutočného výskytu biotopov a druhov, ale na základe možností, ktoré tieto poldrové miesta ponúkali pre obnovu prírody na území „Haringvliet“, prispievala táto poldrová oblasť k splneniu tretieho podkritéria na určenie stavu zachovania typov biotopov a druhov, a to možnosti obnovy.
16.
Rozhodnutím zo 4. júla 2013 označilo Holandsko územie „Haringvliet“ za chránené územie podľa smernice o biotopoch. Raad van State (Štátna rada) toto rozhodnutie zrušila 1. októbra 2014 ( 6 ) v rozsahu, v akom sa oblasť Leenheerenpolder viac nepovažovala za časť tohto územia. Konštatovala, že oblasť Leenheerenpolder tvorí časť územia „Haringvliet“ tak, ako bolo toto územie zaradené do zoznamu LEV. Z toho vyplýva, že nebola splnená povinnosť označiť toto poldrové miesto ako časť územia v zmysle smernice o biotopoch vyplývajúca z článku 4 ods. 4 smernice o biotopoch.
17.
Holandské orgány následne v liste z 30. septembra 2014 predložili Komisii informácie o dôvodoch, ktoré viedli k zmenšeniu rozlohy územia. V tomto liste uviedli, že v oblasti Leenheerenpolder sa teraz nenachádzajú nijaké prírodné hodnoty, pričom od plánov na vytvorenie takýchto prírodných hodnôt v predmetnom území sa upustilo. Ďalej oznámili, že vývoj, ktorý sa čiastočne ukončil na inom mieste tohto územia stačí pre dosiahnutie cieľov sústavy Natura 2000, ktoré sa týkajú územia „Haringvliet“. Od zámeru odstrániť z oblasti Leenheerenpolder poldre sa upustilo z politických, sociálnych a rozpočtových dôvodov. Zároveň bolo oznámené, že predpoklad, podľa ktorého územia by mohli mať pre zachovanie a obnovu typov biotopov podstatný význam, považujú holandské orgány dnes už za vedecký omyl.
18.
Aj Komisia v liste z 24. októbra 2014 vyjadrila holandským orgánom svoj názor, že na základe listu z 30. septembra 2014 treba pôvodný návrh na začlenenie oblasti Leenheerenpolder do územia „Haringvliet“ považovať za vedecké pochybenie.
19.
Komisia následne prijala sporné vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2015/72 z 3. decembra 2014, ktorým sa prijíma ôsma aktualizácia zoznamu lokalít s európskym významom v atlantickom biogeografickom regióne. V tomto zozname je naďalej uvedené územie „Haringvliet“, ale oblasť Leenheerenpolder v ňom nie je zahrnutá.
20.
Príslušné holandské orgány potom uznesením z 28. apríla 2015 označili územie „Haringvliet“ za chránené územie podľa smernice o biotopoch. Oblasť Leenheerenpolder opäť nebola označená ako časť tohto územia. Vereniging Hoekschewaards Landschap (Združenie krajiny Hoeksche Waard, Holandsko) proti tomuto označeniu namietalo na Raad van State (Štátna rada).
21.
Raad van State (Štátna rada) vychádza z toho, že označovanie území je uplatnením vykonávacieho rozhodnutia, no má však pochybnosti o tom, či bolo správne, že Komisia akceptovala zmenšenie územia „Haringvliet“ o oblasť Leenheerenpolder. Z tohto dôvodu položil Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
Je vykonávacie rozhodnutie 2015/72 platné v rozsahu, v akom do zoznamu zaraďuje územie „Haringvliet“ (NL1000015), ale nepovažuje za jeho súčasť oblasť Leenheerpolder?
22.
Vereniging Hoekschewaards Landschap, Holandské kráľovstvo a Európska komisia v konaní pred Súdnym dvorom podali svoje písomné pripomienky a vyjadrili sa na pojednávaní 11. mája 2017.
IV. Právne posúdenie
23.
Preskúmanie platnosti vykonávacieho rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia rozhodla o zmenšení LEV „Haringvliet“ o oblasť Leenheerenpolder, vyžaduje najprv zhrnutie konania a podmienok zmenšenia územia (k tomu pozri časť A) predtým, než možno preskúmať dôvody, z ktorých Komisia vychádzala (k tomu pozri časť B). Okrem toho považujem za vhodné uviesť niekoľko poznámok týkajúcich sa formálnej stránky rozhodnutia Komisie (k tomu pozri časť C). V záujme urovnania konfliktu, z ktorého vychádza spor vo veci samej, je napokon nutné vysvetliť podmienky, za ktorých môže byť územie, akým je oblasť Leenheerenpolder, vyňaté z LEV (k tomu pozri časť D).
A. Konanie a právny základ zmenšenia územia
24.
Súdny dvor už rozhodol, že deklasifikáciu lokality zaradenej do zoznamu LEV treba, pokiaľ neexistujú osobitné ustanovenia, vykonať podľa rovnakého postupu ako zaradenie lokality do uvedeného zoznamu. ( 7 ) Tento postup sa musí uplatniť aj na zmenšenie LEV.
25.
Najprv je teda potrebné, aby dotknutý členský štát podal návrh podľa článku 4 ods. 1 smernice o biotopoch, o ktorom následne rozhodne Komisia podľa článku 4 ods. 2.
26.
V tejto súvislosti treba uviesť, že z ustanovení upravujúcich postup, ktorým sa stanovia územia, ktoré môžu byť zaradené do LEV, síce vyplýva, že pri návrhoch lokalít podľa článku 4 ods. 1 smernice o biotopoch disponujú členské štáty istou mierou voľnej úvahy, ale nemení to nič na tom, že musia rešpektovať kritériá stanovené v tejto smernici. ( 8 )
27.
Z hľadiska prvého vyhotovenia zoznamu LEV to znamená, že Komisia musela mať dostupný úplný zoznam lokalít, ktoré na vnútroštátnej úrovni majú ekologický význam, ktorý zodpovedá cieľom smernice o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín. ( 9 ) Iba takým spôsobom je možné realizovať ciele podľa článku 3 ods. 1 prvého pododseku smernice o biotopoch, o udržiavaní alebo obnovovaní priaznivého stavu ochrany typov prirodzených biotopov a príslušných druhov vhodnej ochrany stavu v ich prirodzenom areáli, ktorý sa môže rozširovať cez jednu alebo viac hraníc v Únii. Ako totiž vyplýva z článku 1 písm. e) a i) v spojení s článkom 2 ods. 1 smernice, na účely posúdenia stavu ochrany prirodzeného biotopu alebo druhov treba vychádzať z celého európskeho územia členských štátov, na ktoré sa vzťahuje ZFEÚ. ( 10 )
28.
Táto judikatúra musí byť relevantná aj v prípade zmenšenia LEV. Návrh členského štátu, aby sa určité územia vyškrtli zo zoznamu alebo zmenšili, preto predpokladá dôkaz o tom, že sporné územia na vnútroštátnej úrovni nemajú ekologický význam, ktorý zodpovedá cieľom smernice o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín. A Komisia môže tento návrh schváliť resp. presadiť iba vtedy, ak dospeje k záveru, že tieto územia nie sú potrebné ani z hľadiska celej Únie.
B. Hmotnoprávne preskúmanie rozhodnutia Komisie o zmenšení územia
29.
Komisia v korešpondencii s holandskými orgánmi odôvodňuje svoje rozhodnutie o zmenšení rozlohy LEV „Haringvliet“ o oblasť Leenheerenpolder tým, že Holandsko sa pri pôvodnom návrhu LEV dopustilo vedeckého omylu. Toto odôvodnenie však nie je presvedčivé.
1. O vedeckom omyle
30.
Možnosť zmenšiť rozlohu LEV alebo ju celkom vyškrtnúť zo zoznamu LEV na základe vedeckého omylu vyplýva podľa Komisie z rozsudku Súdneho dvora týkajúceho sa územia na ochranu vtáctva vo francúzskom regióne Poitou. Súdny dvor v tomto prípade prijal tvrdenie členského štátu, že určité územia boli označené omylom. Členský štát totiž preukázal, že bezprostredne pred oznámením územia Komisii bolo na základe posudzovania vplyvov na životné prostredie prijaté kladné rozhodnutie o cestnom projekte, ktorý sa mal uskutočniť na spornom území. ( 11 )
31.
Komisia z toho odvodzuje, že stupeň ochrany území možno aj zrušiť, ak pôvodné rozhodnutie o ochrane spočívalo na predpoklade, že sa tam vyskytujú typy biotopov a biotopy druhov, ktoré majú byť podľa smernice o biotopoch chránené, ale v skutočnosti sa tam nevyskytovali, ani sa medzitým nevytvorili. ( 12 )
32.
Keď sa pozrieme bližšie, rozsudok týkajúci sa územia na ochranu vtáctva v Poitou nepodporuje tieto závery Komisie. V spomínanom rozsudku totiž nešlo o omyl členského štátu pri identifikácii územia, ale o chybu v komunikácii s Komisiou porovnateľnú s chybou v písaní, ktorá skresľuje prejav vôle. Pokiaľ došlo k omylu, tak zo strany Komisie, ktorá sa z dôvodu kartografickej chyby mýlila v úmysle členského štátu.
33.
Názor Komisie vo vzťahu k dôsledkom vedeckých omylov je v zásade prijateľný. Územia, na ktorých sa na rozdiel od pôvodných predpokladov nevyskytujú chránené typy biotopov a biotopy druhov, nemôžu prispieť k očakávanému vytvoreniu priaznivého stavu ochrany. V prejednávanom prípade je však irelevantné, do akej miery je v konečnom dôsledku opodstatnený tento názor, ako aj konkrétne podmienky, ktoré Komisia v tejto súvislosti kladie.
34.
Takýto omyl totiž v prejednávanom prípade nebol preukázaný.
35.
Holandsko od začiatku vedelo o charaktere oblasti Leenheerenpolder a napriek tomu ju začlenilo do LEV, pretože pôvodne plánovalo vytvoriť v tomto poldrovom mieste chránené biotopy pod vplyvom účinkov prílivu a odlivu. Oblasť Leenheerenpolder je podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania mimoriadne vhodná pre takýto vývoj, pretože po odstránení letnej hrádze na rieke Spui by bola vystavená mimoriadne silnej dynamike prílivu a odlivu. Stále existuje možnosť takého vývoja, ale Holandsko od tohto plánu medzičasom upustilo.
2. O prognostickom omyle
36.
Komisia však zastáva názor, že v prejednávanom konaní spočíval omyl v tom, že Holandsko najprv považovalo plánované opatrenia v oblasti Leenheerenpolder za nevyhnutné na účely dosiahnutia priaznivého stavu ochrany určitých typov biotopov a biotopov druhov. Z najnovších zistení však vyplýva, že tento cieľ je dosiahnuteľný aj bez sporných opatrení.
37.
Táto argumentácia nie je presvedčivá, pretože návrh na zmenšenie územia, ako dokonca uviedlo Holandsko na pojednávaní, sa práve nezakladá na omyle.
38.
Je pravda, že holandské orgány 30. septembra 2014 oznámili Komisii, že predpoklad, podľa ktorého by oblasť Leenheerenpolder mohla mať pre zachovanie a obnovu typov biotopov podstatný význam, považujú dnes už za vedecký omyl. Je však nesporné, že tieto územia sú naďalej schopné prispieť k obnove chránených biotopov. Zdá sa, že tvrdenie, že ide o vedecký omyl, vyplýva skôr výlučne z toho, že Komisia predtým listom z 10. septembra 2014 zamietla zmenšenie LEV „Haringvliet“ a vyzvala holandské orgány, aby vysvetlili, prečo sa pôvodné označenie oblasti Leenheerenpolder ako časti LEV považuje teraz za vedecký omyl.
39.
Skutočným odôvodnením holandských orgánov je to, že od plánov na obnovovacie opatrenia v oblasti Leenheerenpolder sa v roku 2011 upustilo z politických, sociálnych a rozpočtových dôvodov, pričom boli zohľadnené ciele ochrany osobitne chráneného územia „Haringvliet“. Na území je dostatok iných možností na obnovu a zväčšenie biotopov. Následne sú uvedené rôzne opatrenia.
40.
Z toho nevyplýva omyl v možnostiach obnovy, ale nové smerovanie cieľov vývoja v rámci LEV „Haringvliet“. Komisia ho nezohľadnila, keď súhlasila so zmenšením územia. Opomenula teda najmä preskúmanie toho, či oblasť Leenheerenpolder za týchto okolností z hľadiska celej Únie už nie je potrebná v záujme dosiahnutia cieľa priaznivého stavu ochrany.
41.
Odôvodnenie Komisie preto neodôvodňuje zmenšenie LEV „Haringvliet“.
3. Predbežný záver
42.
Pochybnosti Raad van Staate (Štátna rada) v súvislosti s rozhodnutím Komisie o zmenšení rozlohy LEV „Haringvliet“ sú teda dôvodné. Odôvodnenie Komisie nemôže odôvodňovať jej rozhodnutie o zmenšení LEV „Haringvliet“. Vykonávacie rozhodnutie je preto protiprávne a treba ho vyhlásiť za neplatné v rozsahu, v akom zmenšuje LEV.
C. O formálnych vadách vykonávacieho rozhodnutia
43.
Na doplnenie chcem poznamenať, že vykonávacie rozhodnutie je v rozsahu, v akom sa týka rozhodnutia o zmenšení LEV „Haringvliet“, neplatné aj z iných dôvodov, konkrétne preto, lebo porušuje zásadu právnej istoty a jeho odôvodnenie nemožno zistiť bez znalosti komunikácie medzi Komisiou a holandskými orgánmi.
1. O zásade právnej istoty
44.
Zásada právnej istoty vyžaduje, aby právna úprava Únie umožnila dotknutým osobám jednoznačne poznať svoje práva a povinnosti a podľa toho konať. ( 13 ) Keďže zmena rozlohy LEV sa môže dotknúť práv a povinností užívateľov pôdy, ale aj tretích osôb, najmä združení na ochranu životného prostredia, ( 14 ) musí byť dostatočne jasne identifikovateľná.
45.
Vykonávacie rozhodnutie samo osebe nesvedčí o takejto jednoznačnosti. Neobsahuje totiž výslovný odkaz, ani len formou kódu, na zmeny LEV „Haringvliet“. Iba z porovnania s predchádzajúcim znením zoznamu vyplýva, že rozloha LEV je menšia ako predtým. Toto porovnanie však nie je samozrejmé, pretože aktualizovaný zoznam obsahuje všetky, čiže niekoľko tisíc LEV v atlantickom biogeografickom regióne. Nikto však nebude skúmať všetky uvedené územia z hľadiska zmeny ich rozlohy.
46.
Vykonávacie rozhodnutie preto vzhľadom na zmenšenie LEV „Haringvliet“ o oblasť Leenheerenpolder nie je dostatočne jasné.
2. O povinnosti odôvodnenia
47.
Okrem toho v právnych aktoch Únie sa podľa článku 296 ods. 2 ZFEÚ uvedú odôvodnenia. Úvahy tvorcu aktu musia byť preukázané jasne a jednoznačne tak, aby umožnili dotknutým osobám oboznámiť sa s dôvodmi prijatého opatrenia a Súdnemu dvoru vykonať preskúmanie. Nie je však potrebné uviesť všetky relevantné právne alebo skutkové okolnosti. Dodržanie povinnosti odôvodnenia sa okrem iného musí posúdiť nielen vzhľadom na znenie právneho aktu, ale takisto na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych noriem upravujúcich dotknutú oblasť. ( 15 ) Podstatné sú teda nielen odôvodnenia, ale aj širší kontext sporného opatrenia. ( 16 )
48.
Nie je preto potrebné odôvodniť v danom rozhodnutí všetky zmeny LEV v atlantickom biogeografickom regióne, ak je jasné, kde sa tieto odôvodnenia nachádzajú. V dôsledku toho ani odôvodnenie pôvodného určenia zoznamu Spoločenstva nebolo napadnuteľné, pretože dôvody v konečnom dôsledku vyplývali zo štandardných dotazníkov jednotlivých území.
49.
V prejednávanom prípade však treba žiaľ konštatovať, že vykonávacie rozhodnutie neobsahuje ani len náznak odôvodnenia, lebo rozhodnutie o zmenšení LEV „Haringvliet“ je vo vykonávacom rozhodnutí sotva rozpoznateľné. Vykonávacie rozhodnutie tak vôbec nevedie k tomu, aby sa kontextom zaoberalo, a tým – prípadne – k zisteniu o vyššie spomínanej korešpondencii týkajúcej sa zmenšenia územia.
50.
Skutočnosť, že v prejednávanom prípade bolo Holandsko ako dotknutý členský štát informované a že podľa všetkého holandské orgány informovali o postupe viaceré dotknuté osoby, neodstraňuje nedostatok odôvodnenia. Tieto náhodné udalosti totiž nezaručujú, že všetky dotknuté osoby sa mohli dozvedieť o dôvodoch.
D. O podmienkach zmenšenia LEV o územia s potenciálom na účely obnovovacích opatrení
51.
Z doterajších úvah však nevyplýva, že by bolo zmenšenie LEV za okolností prejednávaného prípadu vylúčené. Je pravda, že prípady, ktoré Súdny dvor doposiaľ uznal, konkrétne chybu komunikácie v súvislosti s identifikáciou územia ( 17 ) alebo neodvrátiteľné poškodenie, ( 18 ) nemožno uplatniť. Rovnako neobstojí ani prípad vedeckého omylu v charaktere územia, ktorý rozvinula Komisia. Prejednávaný – skôr atypický – prípad však svedčí o nutnosti uznať ďalšiu možnosť zmenšenia územia.
1. O povinnosti chrániť územia s potenciálom na účely obnovovacích opatrení
52.
Východiskom tejto povinnosti musí byť pôvodný dôvod začlenenia oblasti Leenheerenpolder do LEV „Haringvliet“. Tento dôvod nespočíva v ochrane existujúceho výskytu typov biotopov alebo biotopov druhov, ale v potenciáli týchto území rozvíjať takýto výskyt.
a) O povinnosti prijať obnovovacie opatrenia
53.
Povinnosť navrhnúť označenie „území s potenciálom na účely obnovovacích opatrení“ ako LEV možno odvodiť z článku 4 ods. 1 prvej vety a prílohy III (etapa 1) smernice o biotopoch nanajvýš nepriamo. Podľa článku 4 ods. 1 prvej vety majú členské štáty uviesť, ktoré chránené typy biotopov a biotopy druhov sa vyskytujú v navrhovanom území. Možno to chápať v tom zmysle, že návrh územia môže odôvodňovať iba skutočne existujúci výskyt. Príloha III (etapa 1) však stanovuje, že pri posúdení sa má zohľadniť aj možnosť obnovy výskytu. Článok 4 ods. 4 okrem toho vyžaduje, aby sa pri označení LEV za osobitne chránené územie vypracovali priority z hľadiska významu lokality najmä pre obnovu typov biotopov a biotopov druhov.
54.
Zahrnutie území s potenciálom na účely obnovovacích opatrení do identifikácie LEV zodpovedá cieľu článku 2 ods. 2 a článku 3 ods. 1 smernice o biotopoch, ktorým je obnova priaznivého stavu ochrany prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín európskeho významu. Ak existujúci výskyt typov biotopov alebo biotopov druhov nie je dostatočný na zabezpečenie priaznivého stavu ochrany, musí byť obnovený príslušný výskyt.
b) O význame stavu ochrany
55.
To však neznamená, že všetky územia s potenciálom na účely obnovovacích opatrení vo vzťahu k chráneným typom biotopov alebo biotopov druhov musia byť navrhnuté za LEV a zahrnuté v zozname Spoločenstva zoznamu.
56.
Na účely určenia, či takú plochu možno využiť, je rozhodujúcim kritériom skôr stav zachovania dotknutých typov biotopov alebo biotopov druhov. Podľa definícií v článku 1 písm. e) a i) smernice o biotopoch priaznivý stav ochrany v podstate predpokladá, aby príslušný výskyt typov biotopov alebo biotopov druhov bol dlhodobo aspoň stabilný.
57.
Pokiaľ je stav ochrany už priaznivý, čiže daný výskyt je dlhodobo stabilný alebo dokonca narastá, v tom prípade neexistuje povinnosť prijať obnovovacie opatrenia alebo začleniť potenciálne územia s potenciálom na účely obnovovacích opatrení do návrhu územia. Naproti tomu, ak nepriaznivý stav ochrany možno zlepšiť iba vyčerpaním určitej možnosti obnovy, v tom prípade by nebolo odôvodnené upustiť od príslušných opatrení a príslušných potenciálnych plôch.
58.
Situácia však často nie je taká jednoznačná. Medzi vedeckou neistotou v otázke stavu ochrany typov biotopov alebo biotopov druhov na jednej strane a účinnosťou obnovovacích opatrení na druhej strane je veľký priestor pre ťažké prognostické rozhodnutia. Okrem toho, ak je viacero možností obnovy výskytu, medzi týmito možnosťami často existuje sloboda výberu, ktorá v podstate prináleží vnútroštátnym orgánom. Zdá sa preto dosť nepravdepodobné, že v praxi sa vyžadujú určité obnovovacie opatrenia. Stratégiu obnovy typov biotopov a biotopov druhov je v zásade možné zmeniť aj v priebehu času.
c) O úrovni hodnotenia stavu ochrany
59.
V prejednávanom prípade sa preberalo najmä to, či sa má priaznivý stav ochrany zabezpečiť na úrovni Únie, členského štátu alebo daného územia. Z definícií v článku 1 písm. e) a i), ako aj v článku 2 smernice o biotopoch v tejto súvislosti vyplýva, že jej cieľom je dosiahnutie priaznivého stavu ochrany v celej Únii. Toto musí byť napokon primárnym základom rozhodnutia Komisie.
60.
Členský štát však spravidla nevie vyčerpávajúco posúdiť stav v celej Únii. ( 19 ) V rámci návrhu na zmenšenie územia musí predovšetkým preskúmať, či územia, ktoré majú byť vylúčené, sú na vnútroštátnej úrovni ekologicky významné na účely zachovania prirodzených biotopov, ako aj voľne žijúcich živočíchov a rastlín v zmysle smernice. V tejto súvislosti však môže byť zmysluplné zohľadniť prípadné dostupné poznatky na európskej úrovni, pokiaľ už z nich vyplýva, že z európskeho hľadiska v žiadnom prípade nie je možné opomenúť dané územia.
61.
Stav ochrany typov biotopov a biotopov druhov v rámci určitých území môže mať rovnako mimoriadny význam, pokiaľ je stav na danom území nepriaznivý. V tom prípade upustenie od obnovovacích opatrení, ktoré by mohli zlepšiť stav ochrany, môže porušovať zákaz zhoršenia stavu podľa článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch. ( 20 ) Hrozilo by totiž, že stav dotknutých typov biotopov alebo biotopov druhov sa bez obnovovacích opatrení poškodí. Pri preskúmaní zmenšenia územia nemožno túto skutočnosť opomenúť.
62.
Vo vzťahu k jednotlivým územiam však dokonca ani v prípade nepriaznivého stavu ochrany nemusia byť nevyhnutne uskutočnené a začlenené do územia všetky možnosti obnovy. Práve pri veľkých územiach, akým je LEV „Haringvliet“, totiž spravidla prichádzajú do úvahy rôzne obnovovacie opatrenia, takže členské štáty a v zásade aj Komisia disponujú slobodou výberu.
63.
Na doplnenie treba napokon poznamenať, že prinajmenšom v prípade zmenšenia územia z dôvodu neexistencie významu určitých plôch pre zabezpečenie priaznivého stavu ochrany, politické, sociálne a rozpočtové dôvody, ktoré uviedli holandské orgány, nemôžu zohrávať žiadnu úlohu. ( 21 ) Takéto dôvody by mohli mať význam nanajvýš vtedy, ak je zmenšenie územia nevyhnutné na to, aby sa na základe článku 6 ods. 4 smernice o biotopoch zmenšila LEV v záujme uskutočnenia určitých plánov alebo projektov. Potom však treba vytýčiť konkrétne projekty alebo plány a rešpektovať všetky ďalšie podmienky tohto ustanovenia.
2. O miere preskúmania v prípade zmenšenia územia
64.
Pre preskúmanie rozhodnutia o zmenšení LEV súdmi Únie má kľúčový význam s tým súvisiaca voľná úvaha.
65.
Tak návrh členského štátu, ako aj rozhodnutie Komisie sa spravidla vyznačujú značnou skutkovou a vedeckou zložitosťou.
66.
Keď inštitúcie Únie prijímajú takéto rozhodnutia, musí im byť spravidla priznaná široká miera voľnej úvahy. ( 22 ) V prejednávanom prípade to musí platiť najmä pre rozhodnutie Komisie.
67.
Výkon tejto voľnej úvahy však nemožno vyňať zo súdneho preskúmania. Súd Únie musí v rámci tohto preskúmania overiť dodržanie procesných predpisov, vecnú správnosť skutkových zistení Komisie, ako aj to, či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu týchto skutkových zistení ani k zneužitiu právomoci. Najmä ak sa jeden účastník konania odvoláva na zjavne nesprávne posúdenie, ktorého sa mala dopustiť príslušná inštitúcia, musí súd Únie overiť, či táto inštitúcia v danej veci obozretne a nestranne preskúmala všetky relevantné okolnosti veci samej, teda okolnosti podopierajúce závery, ktoré sú z nich vyvodené. ( 23 )
68.
Pri preskúmaní všetkých relevantných okolností treba zohľadniť, že návrh potenciálnych plôch určených na obnovu biotopov a/alebo výskytu druhov podaný členským štátom a prijatie tohto návrhu Komisiou zakladá domnienku, že tieto plochy a zamýšľané opatrenia na obnovu sú potrebné pre priaznivý stav ochrany dotknutých typov biotopov a biotopov druhov.
69.
Členský štát musí preto pri návrhu zmenšenia územia o také územia na účely obnovovacích opatrení vyvrátiť domnienku nevyhnutnosti týchto opatrení na obnovu. Na tieto účely by nestačilo iba samotné tvrdenie, ako bolo uvedené v informáciách poskytnutých príslušnými holandskými orgánmi, z ktorého vychádzala Komisia, keď rozhodla o zmenšení územia. Členský štát skôr musí presvedčivo a na základe najlepších dostupných vedeckých poznatkov vysvetliť, prečo zastáva názor, že dobrý stav ochrany možno zabezpečiť alebo v budúcnosti dosiahnuť aj bez týchto území a príslušných opatrení.
70.
Sloboda výberu vzhľadom na ochranu možností obnovy v rámci LEV dokonca úplne odpadá dovtedy, kým nie je stanovené, že stav ochrany sporných typov biotopov a biotopov druhov v rámci dotknutej LEV je priaznivý. V tom prípade členský štát na základe zákazu zhoršenia stavu podľa článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch spravidla ešte nemôže poprieť ekologický význam území, ktoré boli z dôvodu ich možnosti obnovy začlenené do LEV, pre zachovanie prirodzených biotopov, ako aj voľne žijúcich živočíchov a rastlín. Nemožno totiž vylúčiť, že ešte budú potrebné, keď sa ukáže, že iné obnovovacie opatrenia nie sú dostatočné. V tomto momente preto ešte nemôžu stratiť svoj stupeň ochrany.
71.
Komisia môže schváliť návrh na zmenšenie územia iba vtedy, ak ju členský štát dostatočnými a vedecky podloženými poznatkami presvedčí o tom, že sporné plochy z vnútroštátneho hľadiska nemajú veľký význam pre zachovanie prirodzených biotopov a druhov a ani z hľadiska celej Únie nič nesvedčí proti zmenšeniu územia o tieto plochy.
3. Predbežný záver
72.
Súhrnne treba konštatovať, že Komisia podľa článku 4 smernice o biotopoch môže zmenšiť LEV na návrh príslušného členského štátu, ak sa dotknuté územia považujú za časť LEV výlučne vzhľadom na budúce opatrenia na obnovu typov biotopov a/alebo výskytu druhov, a ak členský štát poskytne informácie, ktoré Komisii umožnia konštatovať, že na týchto územiach už nie sú potrebné opatrenia na zabezpečenie priaznivého stavu ochrany dotknutých typov biotopov a/alebo druhov.
V. Návrh
73.
Súdnemu dvoru preto navrhujem, aby na návrh na začatie prejudiciálneho konania odpovedal takto:
1.
Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2015/72 z 3. decembra 2014, ktorým sa prijíma ôsma aktualizácia zoznamu lokalít s európskym významom v atlantickom biogeografickom regióne, je neplatné v rozsahu, v akom oblasť Leenheerenpolder už nepovažuje za súčasť územia „Haringvliet“ (NL1000015).
2.
Komisia podľa článku 4 smernice 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín môže zmenšiť lokalitu s európskym významom na návrh príslušného členského štátu, ak sa dotknuté územia považujú za časť tejto lokality výlučne vzhľadom na budúce opatrenia na obnovu typov biotopov a/alebo výskytu druhov, a ak členský štát poskytne informácie, ktoré Komisii umožnia konštatovať, že na týchto plochách už nie sú potrebné opatrenia na zabezpečenie priaznivého stavu ochrany dotknutých typov biotopov a/alebo druhov.
( 1 ) Jazyk prednesu: nemčina.
( 2 ) Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 1992, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102).
( 3 ) Rozhodnutie Komisie zo 7. decembra 2004, ktorým sa prijíma v súlade so smernicou Rady 92/43/EHS zoznam lokalít európskeho významu pre atlantický biogeografický región (Ú. v. EÚ L 387, 2004, s. 1).
( 4 ) Naposledy vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2016/2335 z 9. decembra 2016, ktorým sa prijíma desiata aktualizácia zoznamu lokalít s európskym významom v atlantickom biogeografickom regióne (Ú. v. EÚ L 353, 2016, s. 533).
( 5 ) Vykonávacie rozhodnutie [Komisie (EÚ) 2015/72] z 3. decembra 2014, ktorým sa prijíma ôsma aktualizácia zoznamu lokalít s európskym významom v atlantickom biogeografickom regióne (Ú. v. EÚ L 18, 2015, s. 385).
( 6 ) ECLI:NL:RVS:2014:3543.
( 7 ) Rozsudok z 3. apríla 2014, Cascina Tre Pini (C‑301/12, EU:C:2014:214, bod 26).
( 8 ) Rozsudky z 11. septembra 2001, Komisia/Írsko (C‑67/99, EU:C:2001:432, bod 33), Komisia/Nemecko (C‑71/99, EU:C:2001:433, bod 26) a Komisia/Francúzsko (C‑220/99, EU:C:2001:434, bod 30), ako aj z 3. apríla 2014, Cascina Tre Pini (C‑301/12, EU:C:2014:214, bod 27).
( 9 ) Rozsudky zo 7. novembra 2000, First Corporate Shipping (C‑371/98, EU:C:2000:600, bod 22), ako aj z 11. septembra 2001, Komisia/Írsko (C‑67/99, EU:C:2001:432, bod 34), Komisia/Nemecko (C‑71/99, EU:C:2001:433, bod 27) a Komisia/Francúzsko (C‑220/99, EU:C:2001:434, bod 31).
( 10 ) Rozsudky zo 7. novembra 2000, First Corporate Shipping (C‑371/98, EU:C:2000:600, bod 23), ako aj z 11. septembra 2001, Komisia/Írsko (C‑67/99, EU:C:2001:432, bod 35), Komisia/Nemecko (C‑71/99, EU:C:2001:433, bod 28) a Komisia/Francúzsko (C‑220/99, EU:C:2001:434, bod 32).
( 11 ) Rozsudok z 25. novembra 1999, Komisia/Francúzsko [Poitou] (C‑96/98, EU:C:1999:580, bod 54).
( 12 ) Pozri „Note to the Members of the Habitats Committee“ z 21. júna 2005, príloha 4 k písomným pripomienkam Komisie (dostupné na: ‑library/natura‑2000/reporting‑guidelines‑for‑natura‑2000/reference‑documents‑relevant‑for‑the/habcomm2005‑updating‑of‑the‑natura).
( 13 ) Rozsudky z 21. júna 2007, ROM‑projecten (C‑158/06, EU:C:2007:370, bod 25), a z 10. marca 2009, Heinrich (C‑345/06, EU:C:2009:140, bod 44).
( 14 ) Pozri rozsudky zo 7. decembra 2000, Komisia/Francúzsko (C‑374/98, EU:C:2000:670, bod 54), zo 7. septembra 2004, Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging, (C‑127/02, EU:C:2004:482, body 66 a 69), a z 8. novembra 2016, Lesoochranárske zoskupenie VLK (C‑243/15, EU:C:2016:838, najmä bod 44).
( 15 ) Pozri napríklad rozsudky z 19. novembra 2013, Komisia/Rada (C‑63/12, EU:C:2013:752, body 98 a 99), a zo 16. júna 2015, Gauweiler a i. (C‑62/14, EU:C:2015:400, bod 70).
( 16 ) Napríklad rozsudok zo 16. júna 2015, Gauweiler a i. (C‑62/14, EU:C:2015:400, bod 71).
( 17 ) Rozsudok z 25. novembra 1999, Komisia/Francúzsko [Poitou] (C‑96/98, EU:C:1999:580, body 52 až 55).
( 18 ) Rozsudok z 3. apríla 2014, Cascina Tre Pini (C‑301/12, EU:C:2014:214, body 27, 30 a 32 až 34).
( 19 ) Rozsudok zo 7. novembra 2000, First Corporate Shipping (C‑371/98, EU:C:2000:600, bod 23).
( 20 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. októbra 2005, Komisia/Spojené kráľovstvo (Gibraltar, C‑6/04, EU:C:2005:626, bod 34).
( 21 ) Rozsudok zo 7. novembra 2000, First Corporate Shipping (C‑371/98, EU:C:2000:600, body 23 a 24).
( 22 ) Rozsudky z 9. septembra 2004, Španielsko/Komisia (C‑304/01, EU:C:2004:495, bod 23), z 18. júla 2007, Industrias Químicas del Vallés/Komisia (C‑326/05 P, EU:C:2007:443, bod 75), z 22. decembra 2010, Gowan Comércio Internacional e Serviços (C‑77/09, EU:C:2010:803, bod 82), z 19. decembra 2012, Brookfield New Zealand a Elaris/CPVO a Schniga (C‑534/10 P, EU:C:2012:813, bod 50), zo 16. júna 2015, Gauweiler a i. (C‑62/14, EU:C:2015:400, bod 68), a z 8. septembra 2016, Borealis a i. (C‑180/15, EU:C:2016:647, bod 45).
( 23 ) Rozsudky z 18. júla 2007, Industrias Químicas del Vallés/Komisia (C‑326/05 P, EU:C:2007:443, body 76 a 77), zo 6. novembra 2008, Holandsko/Komisia (C‑405/07 P, EU:C:2008:613, body 55 a 56), ako aj z 9. júla 2015, Nemecko/Komisia (C‑360/14 P, neuverejnený, EU:C:2015:457, bod 37).