NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
JULIANE KOKOTT
prednesené 22. júna 2017 ( 1 )
Vec C‑423/16 P
HX
proti
Rade Európskej únie
„Odvolanie – Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Reštriktívne opatrenia voči Sýrii – Reštriktívne opatrenia voči osobe uvedenej v prílohe rozhodnutia – Predĺženie platnosti takéhoto rozhodnutia v priebehu konania pred Všeobecným súdom Európskej únie – Doručenie rozhodnutia o predĺžení – Potvrdenie o doručení – Konanie pred Všeobecným súdom – Návrh na úpravu žaloby počas pojednávania – Článok 86 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu – Bulharská jazyková verzia – Samostatné písomné podanie – Zrušenie pôvodného rozhodnutia, ktorým bola dotknutá osoba zapísaná do zoznamu, Všeobecným súdom – Skončenie platnosti rozhodnutia o predĺžení – Záujem na konaní týkajúci sa úpravy žaloby“
I. Úvod
1.
Reštriktívne opatrenia Európskej únie v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky si vyžadujú určitý stupeň flexibility, keďže často je potrebné bezprostredne reagovať na meniace sa politické podmienky a okolnosti, ktoré odôvodňujú prijatie takýchto opatrení. V príslušných právnych aktoch sa preto neupravuje iba potreba pravidelného preskúmania týchto právnych aktov resp. ich preskúmania na návrh dotknutých osôb. Často je časová platnosť týchto aktov navyše od samotného začiatku výrazne obmedzená, napríklad na dobu jedného roka, pričom následne sa obvykle v poslednej chvíli táto platnosť predĺži prijatím nasledujúcich právnych aktov.
2.
S cieľom poskytnúť dotknutým osobám za týchto podmienok v súlade s článkom 275 ods. 2 ZFEÚ účinnú právnu ochranu sa osobitné črty takýchto právnych aktov musia zohľadniť aj v rámci súdneho konania. Všeobecný súd preto uznal predovšetkým možnosť upraviť žalobu v prípade prijatia nových právnych aktov počas súdneho konania, aby sa tak umožnilo požiadať aj o zrušenie takýchto nových právnych aktov. Túto možnosť a podmienky jej uplatnenia v súčasnosti upravuje článok 86 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu zo 4. marca 2015 ( 2 ). Okrem toho Súdny dvor spresnil, že záujem žalobcu na konaní automaticky nezaniká v okamihu skončenia platnosti právneho aktu, ktorým sa ukladá reštriktívne opatrenie v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. ( 3 )
3.
Predmetom tohto odvolania sú rôzne dôsledky takýchto procesných osobitostí. Konkrétne ide na jednej strane o otázku, či bol Všeobecný súd oprávnený zamietnuť ako neprípustný návrh na úpravu žaloby podaný ústne počas pojednávania, pretože nebolo predložené osobitné písomné podanie, hoci bol tento návrh zaznamenaný do zápisnice a Všeobecný súd dotknutú osobu neupozornil na dodatočné požiadavky aj napriek tomu, že príslušná jazyková verzia rokovacieho poriadku zodpovedajúca jazyku konania nestanovuje jednoznačne požiadavku samostatného písomného podania. Na druhej strane skutkové okolnosti v prejednávanej veci odôvodňujú otázku, či existuje záujem na konaní v prípade, ak právny akt, ktorý bol prijatý počas súdneho konania a ktorého zrušenie sa požaduje v rámci návrhu na úpravu žaloby, bol ešte v priebehu toho istého konania nahradený iným právnym aktom.
4.
Objasnenie tejto otázky má nad rámec technickej povahy a individuálneho charakteru prejednávanej veci význam jednak z hľadiska poskytnutia konkrétnej účinnej právnej ochrany a jednak z hľadiska hospodárnosti konania súdov Únie, a to v obzvlášť citlivej oblasti reštriktívnych opatrení.
II. Právny rámec
5.
Článok 45 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu zo 4. marca 2015, ktorý patrí do druhej hlavy tohto rokovacieho poriadku („Jazykový režim“) má názov „Určenie jazyka konania“ a stanovuje:
„1. Pri žalobách v zmysle článku 1 si jazyk konania zvolí žalobca,…“
6.
Článok 86 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu má názov „Úprava žaloby“ a v znení ( 4 ) relevantnom v konaní prejednávanom pred Všeobecným súdom znel:
„1. Ak je akt, ktorého zrušenie sa navrhuje, nahradený alebo zmenený iným aktom s rovnakým predmetom, žalobca môže pred skončením ústnej časti konania alebo pred rozhodnutím Všeobecného súdu, že vec prejedná bez ústnej časti konania, upraviť žalobu tak, aby prihliadala na túto novú okolnosť.
2. Úprava žaloby sa musí vykonať samostatným podaním a v lehote podľa článku 263 šiesteho odseku ZFEÚ, v ktorej možno podať návrh na zrušenie aktu, ktorý odôvodňuje úpravu žaloby.
3. Návrh na úpravu obsahuje:
a)
upravené návrhy;
b)
v prípade potreby upravené dôvody a tvrdenia;
c)
v prípade potreby dôkazy a návrhy dôkazov súvisiace s úpravou návrhov.
4. K návrhu na úpravu sa priloží akt, ktorý odôvodňuje úpravu žaloby. Ak sa tento akt nepriloží, tajomník určí žalobcovi primeranú lehotu na účely jeho predloženia. Ak v určenej lehote nedôjde k odstráneniu nedostatkov, Všeobecný súd rozhodne, či má nesplnenie tejto požiadavky za následok neprípustnosť návrhu na úpravu žaloby.
5. Bez toho, aby bolo dotknuté rozhodnutie Všeobecného súdu o prípustnosti návrhu na úpravu žaloby, predseda určí žalovanému lehotu na vyjadrenie sa k návrhu na úpravu.
…“
III. Skutkové okolnosti predchádzajúce odvolaciemu konaniu
7.
Odvolateľ je sýrskym obchodníkom a v dôsledku reštriktívnych opatrení, ktoré Európska únia prijala voči Sýrii, bolo obmedzené jeho právo vycestovať. Okrem toho boli zmrazené jeho finančné prostriedky a hospodárske zdroje.
A. Rozhodnutia a nariadenia Rady
8.
Rada prijala 9. mája 2011 s platnosťou do 9. mája 2012 rozhodnutie 2011/273/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii ( 5 ), ako aj nariadenie (EÚ) č. 442/2011 z 9. mája 2011 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii ( 6 ). Nariadenie č. 442/2011 bolo následne nahradené nariadením (EÚ) č. 36/2012 z 18. januára 2012 ( 7 ).
9.
Platnosť a účinnosť ustanovení rozhodnutia 2011/273 bola následne predĺžená ustanoveniami rozhodnutia 2011/782/SZBP z 1. decembra 2011 ( 8 ) na obdobie do 1. decembra 2012, ustanoveniami rozhodnutia 2012/739/SZBP z 29. novembra 2012 ( 9 ) na obdobie do 1. marca 2013 a napokon ustanoveniami rozhodnutia 2013/255/SZBP z 31. mája 2013 (ďalej len „rozhodnutie z roku 2013“) ( 10 ) na obdobie do 1. júna 2014. Platnosť a účinnosť rozhodnutia z roku 2013 bola následne predĺžená rozhodnutím 2014/309/SZBP z 28. mája 2014 ( 11 ) do 1. júna 2015.
10.
Vykonávacím rozhodnutím Rady 2014/488/SZBP z 22. júla 2014, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii (ďalej len „vykonávacie rozhodnutie z roku 2014“) ( 12 ), bolo meno pána HX zapísané do zoznamu uvedeného v prílohe rozhodnutia z roku 2013.
11.
Vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 793/2014 z 22. júla 2014, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii ( 13 ), bolo meno pána HX zapísané do zoznamu uvedeného v prílohe č. 2 nariadenia č. 36/2012.
12.
Rozhodnutím Rady (SZBP) 2015/837 z 28. mája 2015, ktorým sa mení rozhodnutie z roku 2013 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii (ďalej len „rozhodnutie z roku 2015“) ( 14 ), sa platnosť a účinnosť rozhodnutia z roku 2013 predĺžila do 1. júna 2016.
13.
Následne sa platnosť a účinnosť rozhodnutia z roku 2013 predĺžila rozhodnutím Rady (SZBP) 2016/850 z 27. mája 2016, ktorým sa mení rozhodnutie z roku 2013 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii (ďalej len „rozhodnutie z roku 2016“) ( 15 ), ešte raz do 1. júna 2017. Rozhodnutie z roku 2016 bolo uverejnené v Úradnom vestníku 28. mája 2016, nadobudlo platnosť a účinnosť 29. mája 2016 a pánovi HX bolo doručené 30. mája 2016 ( 16 ). Na rozdiel od vykonávacieho rozhodnutia z roku 2014 obsahovalo rozhodnutie z roku 2016 podrobnejšie odôvodnenie týkajúce sa zápisu pána HX do zoznamu uvedeného v prílohe I rozhodnutia z roku 2013, ktoré bolo v porovnaní s vykonávacím rozhodnutím z roku 2014 doplnené o ďalšie skutočnosti.
14.
A napokon bola účinnosť rozhodnutia z roku 2013 opätovne predĺžená počas predmetného odvolacieho konania rozhodnutím Rady (SZBP) 2017/917 z 29. mája 2017, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii ( 17 ), do 1. júna 2018 bez toho, aby sa zmenili ustanovenia týkajúce sa pána HX.
B. Rozsudok Všeobecného súdu
15.
Žalobou z 13. októbra 2014 sa pán HX pred Všeobecným súdom domáhal zrušenia vykonávacieho rozhodnutia z roku 2014, ako aj vykonávacieho nariadenia č. 793/2014 v rozsahu, v akom bol týmito právnymi aktmi dotknutý.
16.
Počas pojednávania, ktoré sa pred Všeobecným súdom konalo 8. decembra 2015, požiadal pán HX o úpravu svojej žaloby a v tejto súvislosti o rozšírenie návrhu na zrušenie aj na rozhodnutie z roku 2015, v rozsahu, v akom bol týmto rozhodnutím dotknutý. Táto žiadosť bola zaznamenaná do zápisnice z pojednávania spolu s poznámkou, že pán HX uviedol, že mu rozhodnutie z roku 2015 doposiaľ nebolo doručené. Okrem toho bolo zaznamenané, že Rada nemala námietky voči návrhu na úpravu žaloby.
17.
Vo svojom rozsudku z 2. júna 2016 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) ( 18 ) však Všeobecný súd zamietol ako neprípustný návrh na úpravu žaloby na účely rozšírenia konania aj na rozhodnutie z roku 2015. Všeobecný súd toto zamietavé rozhodnutie založil na článku 86 ods. 2 svojho rokovacieho poriadku, v zmysle ktorého sa úprava žaloby musí vykonať samostatným podaním. Táto požiadavka nebola podľa Všeobecného súdu splnená, pretože pán HX navrhol úpravu žaloby iba ústne počas pojednávania.
18.
Okrem toho zrušil Všeobecný súd vykonávacie rozhodnutie z roku 2014, ako aj vykonávacie nariadenie č. 793/2014 v rozsahu, v akom sa týkali pána HX. V rámci odôvodnenia uviedol, že na základe skutočnosti uvedených Radou v rámci odôvodnenia zápisu pána HX do zoznamov v prílohách týchto právnych aktov nemožno konštatovať, že pán HX bol prívržencom alebo že by mal prospech z režimu v Sýrii. Napokon Všeobecný súd uložil Rade povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania, ako aj nahradiť trovy konania pánovi HX.
IV. Odvolacie konanie a návrhy účastníkov konania
19.
Podaním z 1. augusta 2016 predložil pán HX odvolanie proti napadnutému rozsudku. Pán HX navrhuje, aby Súdny dvor zrušil tento rozsudok v rozsahu, v akom ním bol zamietnutý návrh na úpravu žaloby na účely rozšírenia konania na rozhodnutie z roku 2015 z dôvodu neprípustnosti. Okrem toho pán HX navrhuje, aby Súdny dvor zrušil rozhodnutie z roku 2015 v rozsahu, v akom sa ho týka, alebo aby na tento účel vrátil vec späť Všeobecnému súdu. Napokon pán HX navrhuje, aby Súdny dvor uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.
20.
Rada navrhuje, aby Súdny dvor odvolanie zamietol a pánovi HX uložil povinnosť nahradiť trovy konania.
21.
Odvolanie bolo predmetom písomného konania pred Súdnym dvorom.
22.
V prílohe svojej odpovede na odvolanie predložila Rada nový dôkazný prostriedok, konkrétne potvrdenie o doručení rozhodnutia z roku 2015 právnemu zástupcovi pána HX, ktoré podpísala tretia osoba. Súdny dvor účastníkom konania umožnil, aby sa k tomuto novému dôkazu písomne vyjadrili. Okrem toho si Súdny dvor účastníkov konania vypočul v súvislosti s existenciou záujmu pána HX na konaní, a to najmä vo vzťahu k rozhodnutiu z roku 2015.
V. Posúdenie
A. O odvolaní
1. O doručení rozhodnutia z roku 2015 pánovi HX
23.
V rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu pán HX uvádza, že návrh na úpravu žaloby, ktorý predniesol počas pojednávania 8. decembra 2015 a v ktorom žiadal o rozšírenie konania aj na rozhodnutie z roku 2015 z 28. mája 2015, nebol podaný po lehote. Vzhľadom na to, že rozhodnutie z roku 2015 mu nebolo doručené, hoci Rada poznala jeho adresu, nezačala plynúť lehota pre vykonanie úpravy žalobného návrhu týkajúceho sa tohto rozhodnutia.
24.
Rada v tejto súvislosti uvádza, že rozhodnutie z roku 2015 bolo právnemu zástupcovi pána HX doručené formou doporučenej zásielky. Okrem toho Rada v zmysle vyššie uvedených skutočností priložila k svojej odpovedi na odvolanie potvrdenie o prevzatí zásielky z 8. júna 2015, ktoré podpísala tretia osoba. Pán HX však namieta, že osoba, ktorá podpísala potvrdenie o doručení a ktorá nie je zamestnankyňou jeho právneho zástupcu, podanie jeho právnemu zástupcovi neodovzdala. Pán HX v tejto súvislosti dodáva, že Rada mohla zistiť, že potvrdenie o doručení zásielky nepodpísal jeho právny zástupca. Okrem toho Rada poznala aj jeho emailovú adresu. Rada preto mala pre istotu poslať ďalšiu doporučenú zásielku alebo elektronickú správu s cieľom oboznámiť právneho zástupcu s rozhodnutím z roku 2015.
25.
Za týchto okolností Súdny dvor nemôže zistiť, či bolo rozhodnutie z roku 2015 pánovi HX platne doručené. Rozsudok Súdneho dvora sa v súvislosti s posúdením dôvodnosti predloženého odvolania nemôže zakladať na prípadnom oneskorenom podaní návrhu na úpravu žalobných návrhov, ktorý bol predložený v konaní pred Všeobecným súdom.
26.
Vo zvyšnej časti stačí konštatovať, že prejednávanému odvolaniu aj tak nemožno vyhovieť. Všeobecný súd totiž svoje posúdenie týkajúce sa návrhu na úpravu žalobných návrhov na účely rozšírenia konania aj na rozhodnutie z roku 2015 nezaložil na prípadnom nedodržaní stanovenej lehoty pre vykonanie takejto úpravy, ale na tom, že návrh nebol uplatnený v podobe samostatného písomného podania.
27.
V prejednávanej veci preto nie je podstatné, či pánovi HX bolo alebo nebolo prostredníctvom jeho právneho zástupcu doručené jedno vyhotovenie rozhodnutia z roku 2015.
28.
Okrem toho nie je relevantné ani to, do akej miery bolo vôbec potrebné predložiť návrh na úpravu žaloby v prejednávanej veci v lehote stanovenej v článku 263 ods. 6 ZFEÚ, v rámci ktorej sa možno domáhať zrušenia právneho aktu, ktorý je predmetom návrhu na úpravu žaloby. V tejto súvislosti totiž Všeobecný súd ešte pred nadobudnutím právoplatnosti a účinnosti nového rokovacieho poriadku zo 4. marca 2015 rozhodol, že sa táto lehota za určitých podmienok neuplatní v rámci prebiehajúceho konania. O takýto prípad ide vtedy, ak pôvodný právny akt a právny akt, o ktorého zrušenie sa návrhom na úpravu žaloby žiada, majú vo vzťahu k dotknutej osobe rovnaký predmet, sú v podstate založené na rovnakých dôvodoch a majú takmer totožný obsah, a teda sa odlišujú len svojím rozsahom pôsobnosti ratione temporis, a na druhej strane návrh na úpravu žalobných návrhov nie je založený na nijakom novom dôvode, skutočnosti alebo dôkaze než na samotnom prijatí dotknutého aktu, ktorý zrušuje a nahrádza predchádzajúci akt. ( 19 )
2. O zamietnutí návrhu na úpravu žaloby na účely rozšírenia konania aj na rozhodnutie z roku 2015 Všeobecným súdom
29.
V rámci svojho druhého odvolacieho dôvodu pán HX uvádza, že Všeobecný súd pochybil, keď zamietol jeho návrh na úpravu žaloby na účely rozšírenia konania aj na rozhodnutie z roku 2015 z dôvodu, že nebolo predložené samostatné písomné podanie. V prejednávanej veci boli totiž podaním návrhu počas pojednávania, ktorý bol písomne zachytený do zápisnice z pojednávania, splnené podmienky prípustnosti pre úpravu žaloby v zmysle Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Nepredloženie samostatného písomného podania v prejednávanej veci teda nepoškodilo záujmy protistrany a ani nesťažilo prácu Všeobecného súdu, keďže aj protistrana aj Všeobecný súd vedeli o rozhodnutí z roku 2015 už pred pojednávaním vo veci. Rada okrem toho mala možnosť vyjadriť svoj nesúhlas s návrhom na úpravu žaloby, napriek tomu však v súlade s údajmi zachytenými v zápisnici z pojednávania takýto nesúhlas nevyjadrila.
30.
Všeobecný súd navyše nezohľadnil, že bulharská jazyková verzia článku 86 ods. 2 rokovacieho poriadku, ktorá sa uplatní v prejednávanej veci, keďže konanie sa vedie v bulharskom jazyku, nie je jednoznačná, čo sa týka požiadavky na predloženie samostatného písomného podania v súvislosti s úpravou žaloby. Na rozdiel od anglickej („separate document“) a francúzskej („acte séparé“) jazykovej verzie Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu sa v bulharskej jazykovej verzii neuvádza pojem „dokument“, ale pojem „молба“ („molba“ – „návrh“). Tento pojem sa automaticky nespája s požiadavkou písomnej formy, keďže môže označovať jednak písomný, ako aj ústny prejav vôle.
31.
Všeobecný súd napokon porušil zásadu kontradiktórnosti konania, pretože pánovi HX nedal počas pojednávania, a teda v dostatočnom časovom predstihu pred skončením pojednávania, možnosť oboznámiť sa s rôznymi jazykovými verziami svojho rokovacieho poriadku a s rozhodnutím z roku 2015. Všeobecný súd tiež v rozpore s požiadavkami rokovacieho poriadku nestanovil pánovi HX primeranú lehotu na odstránenie nedostatkov jeho návrhu na úpravu žaloby a na predloženie príslušných potrebných dokumentov, keď mu bol počas pojednávania predložený návrh pána HX na úpravu žaloby.
32.
Táto argumentácia je presvedčivá.
33.
Je nepochybne odôvodnené, aby sa v prípade úpravy žaloby stanovili určité formálne požiadavky. Takéto formálne požiadavky však tak, ako vyplýva aj z článku 86 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, nie sú samoúčelné. Naopak, ich cieľom je zabezpečiť kontradiktórne konanie a Všeobecnému súdu umožniť získať všetky potrebné informácie, aby mohol zmysluplne posúdiť návrh na úpravu.
34.
Takéto funkčné stanovenie cieľov formálnych požiadaviek týkajúcich sa návrhu na úpravu žaloby zdôrazňujú jednotlivé ustanovenia Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, keďže napríklad podľa článku 86 ods. 3 písm. b) je úpravu žalobných dôvodov a tvrdení potrebné vykonať len vtedy, ak si to vyžadujú dané okolnosti. Zároveň môže Všeobecný súd v prípade, ak sa k návrhu na úpravu nepriloží akt, ktorý odôvodňuje úpravu žaloby, určiť žalobcovi v súlade s článkom 86 ods. 4 lehotu na odstránenie tohto nedostatku a ani samotná skutočnosť, že nedôjde k odstráneniu nedostatkov, nevedie nevyhnutne k neprípustnosti návrhu, keďže Všeobecný súd v tomto ohľade disponuje diskrečnou právomocou.
35.
Na rozdiel od toho však Všeobecný súd v prejednávanej veci uplatnil článok 86 prísne formalisticky, čo okrem zmyslu a účelu tohto ustanovenia odporuje aj zásade spravodlivého konania zakotvenej v článku 47 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie. Bez akýchkoľvek pochybností bolo teda možné posúdiť návrh na úpravu žaloby uplatnený už počas pojednávania a zachytený v písomnej podobe do zápisnice ako prípustný, najmä vzhľadom na tú skutočnosť, že zápisnica ako súdna listina má dôkaznú hodnotu a možno ňou teda nahradiť požiadavku písomnej formy. Za daných okolností navyše nebolo potrebné vykonať ďalšiu úpravu žalobných dôvodov a tvrdení týkajúcich sa obsahu rozhodnutia z roku 2015, ktorým sa len predĺžila účinnosť rozhodnutia z roku 2013 rationae temporis a nebolo ani potrebné predložiť rozhodnutie z roku 2015, s ktorým bol Všeobecný súd, ako aj Rada, zjavne oboznámený.
36.
Okrem toho pán HX ešte počas pojednávania uviedol, že dovtedy nemal vôbec vedomosť o rozhodnutí z roku 2015, a ako už bolo uvedené vyššie, toto tvrdenie nebolo účinne vyvrátené, keďže výpovede účastníkov konania si v tomto ohľade odporujú. ( 20 ) Treba preto vychádzať z predpokladu, že pán HX sa mohol dozvedieť o rozhodnutí z roku 2015 až počas pojednávania. Za takýchto okolností je úprava žaloby počas pojednávania primeraná a dôvodná. Ak by sa požiadavka samostatného písomného podania v takomto prípade vykladala striktne formálne, bola by úprava žaloby počas pojednávania prakticky nemožná, čo taktiež obmedzuje účinnú právnu ochranu a odporuje požiadavke hospodárnosti konania.
37.
Ak by Všeobecný súd aj napriek tomu bezpodmienečne trval na uplatnení požiadavky predloženia návrhu na úpravu žaloby formou samostatného písomného podania, mohol pána HX bezprostredne počas pojednávania na túto požiadavku upozorniť. Na rozdiel od toho bol postup Všeobecného súdu zavádzajúci. Vzhľadom na tú skutočnosť, že návrh pána HX písomne zaznamenal do zápisnice a neupozornil ho na ďalšie požiadavky, totiž u pána HX vzbudil dojem, že jeho návrh bol riadne zaznamenaný a že ďalšie úkony z jeho strany nie sú potrebné.
38.
Uvedené je o to problematickejšie, že bulharská jazyková verzia článku 86 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu v súvislosti s požiadavkou písomnej formy návrhu na úpravu žaloby prinajmenšom nevyznieva úplne jednoznačne.
39.
V tejto súvislosti Rada namieta, že aj v prípade, ak by bulharská jazyková verzia nebola jednoznačná, nemôže jedna jazyková verzia Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu nahradiť ostatné jazykové verzie, a to ani v tom prípade, ak ide o jazyk konania v prejednávanej veci.
40.
Rada sa v tejto súvislosti odvoláva na tú skutočnosť, že podľa ustálenej judikatúry požiadavka jednotného uplatňovania a výkladu ustanovení práva Únie vylučuje, aby sa právny predpis v jednej z jazykových verzií posudzoval izolovane a vyžaduje si, aby sa takýto predpis vykladal s ohľadom na vôľu autora, ako aj sledované ciele a s ohľadom na všetky jazykové verzie tohto ustanovenia v práve Únie. ( 21 ) Jedna odlišná jazyková verzia v každom prípade nemôže mať sama osebe prednosť pred ostatnými jazykovými verziami. Na rozdiel od bulharskej jazykovej verzie v prejednávanej veci používajú všetky ostatné jazykové verzie Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu pojmy, z ktorých jednoznačne vyplýva, že v prípade návrhu na úpravu žaloby sa vyžaduje predloženie samostatného písomného dokumentu.
41.
Požiadavka jednotného výkladu ustanovenia práva Únie si skutočne vyžaduje, aby sa toto ustanovenie v prípade odlišnosti medzi jednotlivými jazykovými verziami vykladalo s ohľadom na súvislosti a účel právnej úpravy, ktorej je súčasťou. ( 22 ) To však neznamená, že jednotlivcovi možno odňať právo konať pred súdmi Únie vo svojom jazyku, ktoré mu priznáva článok 20 ods. 2 písm. d) a článok 24 ods. 4 ZFEÚ, ako aj článok 45 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.
42.
Ako už bolo uvedené, návrh na úpravu žaloby zaznamenaný do zápisnice spĺňa ciele sledované požiadavkou predloženia samostatného písomného podania. Navyše aj v prípade, ak by bolo potrebné naďalej trvať na požiadavke samostatného písomného podania, nemožno od právneho subjektu očakávať, že bude ovládať viacero jazykov konania Únie a že bez konkrétneho upozornenia bude vykladať ustanovenia týkajúce sa procesných požiadaviek súdov Únie s ohľadom na znenia týchto požiadaviek vo všetkých alebo viacerých jazykoch Únie. Naopak, celkový jazykový režim súdneho systému Únie je založený na myšlienke, že právo každého právneho subjektu konať pred súdom Únie vo svojom jazyku sa musí účinne zabezpečiť. Súdy Únie sú preto v prípade odchýlok v znení jazykovej verzie konania v porovnaní s ostatnými jazykovými verziami ich rokovacieho poriadku povinné na účely zabezpečenia spravodlivého konania a efektívnej právnej ochrany využiť všetky možnosti, ktoré sú potrebné na to, aby sa dotknutej osobe objasnil jej omyl a aby sa jej poskytla účinná možnosť uplatniť jej práva.
43.
O takýto prípad ide tým skôr, že Všeobecný súd, ktorý vydal svoj rokovací poriadok vo všetkých jazykoch konania, musí zodpovedať za všetky nejasnosti v jednotlivých jazykových verziách tohto rokovacieho poriadku, ktoré sa zistia v súvislosti s jednotlivými procesnými a jazykovými skutkovými okolnosťami. Všeobecný súd teda musí prostredníctvom primeraného výkladu a uplatnenia svojich procesných pravidiel v súlade so zásadou spravodlivého konania zabezpečiť, že v dôsledku takýchto nejasností sa dotknutej osobe neodníme účinná právna ochrana.
44.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti preto treba konštatovať, že druhý odvolací dôvod treba prijať. Všeobecný súd pochybil, keď návrh pána HX na úpravu žaloby zamietol ako neprípustný len preto, že nepredložil samostatné písomné podanie a pánovi HX neumožnil, aby v súlade s požiadavkou Všeobecného súdu doplnil svoj ústne podaný návrh. Napadnutý rozsudok preto treba zrušiť v rozsahu, v akom sa ním návrh na úpravu žaloby na účely rozšírenia konania aj na rozhodnutie z roku 2015 zamieta ako neprípustný.
B. O prvostupňovom návrhu na úpravu žaloby
45.
Podľa článku 61 ods. 1 Štatútu Súdneho dvora môže Súdny dvor sám vydať konečný rozsudok, ak to stav konania dovoľuje.
46.
Tak je to aj v tomto prípade.
47.
Treba totiž konštatovať, že návrh na úpravu žalobných návrhov na účely rozšírenia konania aj na rozhodnutie z roku 2015 si nevyžaduje vykonanie dokazovania vo veci, pretože o chránenom právnom záujme pána HX sa v súvislosti s týmto rozhodnutím rozhodlo ešte počas konania pred Všeobecným súdom.
48.
Prípustnosť žaloby o neplatnosť predloženej Všeobecnému súdu je otázkou ordre public, ktorú je Súdny dvor, ak rozhoduje v rámci odvolacieho konania, povinný skúmať z úradnej povinnosti. ( 23 ) Táto zásada sa musí uplatniť aj v prípade rozhodnutia v právnom spore počas konania pred Všeobecným súdom. Vo všeobecnosti sa Súdny dvor v prejednávanej veci môže opierať o nedostatok záujmu pána HX na konaní v súvislosti s rozhodnutím z roku 2015, pretože si účastníkov konania v súvislosti s touto otázkou, ktorá nebola predmetom preskúmania v prvostupňovom konaní, vypočul v rámci odvolacieho konania. ( 24 )
49.
Ako Súdny dvor už konštatoval vo svojej ustálenej judikatúre, musí záujem na konaní žalobcu, ako aj predmet sporu existovať nielen v okamihu podania žaloby, ale musia pretrvávať až do vyhlásenia súdneho rozhodnutia, inak v právnom spore nie je potrebné rozhodnúť. To si vyžaduje, aby žaloba mohla účastníkovi konania, ktorý ju podal, v konečnom dôsledku priniesť prospech. ( 25 )
50.
V prejednávanej veci treba konštatovať, že platnosť a účinnosť rozhodnutia z roku 2015, ktorého zrušenia sa pán HX svojím návrhom na úpravu žaloby domáha, zanikla ešte pred vyhlásením napadnutého rozsudku 2. júna 2016. Platnosť a účinnosť tohto rozhodnutia, ktorého cieľom bolo predĺženie platnosti a účinnosti rozhodnutia z roku 2013 o ďalší rok, bola totiž na jednej strane obmedzená len na obdobie do 1. júna 2016. ( 26 ) Na druhej strane bola platnosť a účinnosť rozhodnutia z roku 2013 na základe rozhodnutia z roku 2016 už s účinnosťou od 29. mája 2016 predĺžená o ďalší rok, až do 1. júna 2017, a teda rozhodnutie z roku 2015 stratilo akékoľvek účinky už pred uplynutím doby jeho platnosti. ( 27 )
51.
Súdny dvor síce už za rôznych okolností pripustil, že záujem na konaní žalobcu nemusí nevyhnutne zaniknúť z dôvodu, že akt napadnutý žalobcom prestal vyvolávať účinky v priebehu konania. ( 28 )
52.
Uvedené vyplýva najmä zo skutočnosti, že zrušenie právneho aktu jednej inštitúcie Únie na základe neskoršieho právneho aktu alebo po uplynutí platnosti tohto právneho aktu neobsahuje nijaké uznanie protiprávnosti takéhoto aktu a má účinky iba ex nunc. Na rozdiel od toho na základe zrušovacieho rozsudku sa zrušený právny akt retroaktívne odstráni z právneho poriadku a prihliada sa naň tak, ako keby nikdy neexistoval.
53.
Uvedené platí predovšetkým v súvislosti s právnymi aktmi, ktorými sa osobám v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Únie ukladajú reštriktívne opatrenia. V tejto súvislosti Súdny dvor spresnil, že osoba, voči ktorej boli na základe zápisu do zoznamu prijaté takéto opatrenia, môže mať prípadne právny záujem na vydaní rozhodnutia o protiprávnosti právneho aktu, na základe ktorého bola zapísaná do zoznamu, aj po tom, čo takýto právny akt stratil platnosť. Na základe takéhoto konštatovania totiž možno uznať, že dotknutá osoba nemala byť nikdy zapísaná do tohto zoznamu alebo že sa tak nemalo stať na základe postupu, ktorý uplatnili inštitúcie Únie. Takéto konštatovanie síce nemôže viesť k náhrade majetkovej ujmy alebo zásahu do pracovného a rodinného života, môže však dotknutú osobu rehabilitovať alebo predstavovať spôsob náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá bola takejto osobe spôsobená. ( 29 )
54.
V prejednávanej veci pán HX v tejto súvislosti uvádza, že samotné skončenie platnosti rozhodnutia z roku 2015 nemôže retroaktívne zrušiť účinky, ktoré toto rozhodnutie vyvolalo počas doby jeho platnosti. Nielen jeho zápis do zoznamu osôb, voči ktorým boli na základe rozhodnutia z roku 2013 prijaté reštriktívne opatrenia na základe vykonávacieho rozhodnutia z roku 2014, ale aj zachovanie tohto zápisu v zozname na základe rozhodnutia z roku 2015 totiž zasiahli do jeho práva na súkromný a rodinný život, poškodili jeho dobré meno a vzbudili v jeho okolí nedôveru. V dôsledku toho bol označovaný ako osoba, ktorá poškodzuje mierumilovné sýrske civilné obyvateľstvo. Zrušenie rozhodnutia z roku 2015 by preto mohlo obnoviť jeho dobré meno, ako aj dobré meno jeho rodiny, a teda predstavovať spôsob náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá mu bola spôsobená.
55.
Túto argumentáciu síce možno prijať v súvislosti s vykonávacím rozhodnutím z roku 2014, na základe ktorého bol pán HX zapísaný do zoznamu uvedeného v prílohe č. 1 rozhodnutia z roku 2013, a ktorý obsahoval príslušné odôvodnenie. Všeobecný súd preto napadnutým rozsudkom z 2. júna 2016 rozhodol aj o zákonnosti vykonávacieho rozhodnutia z roku 2014, hoci toto rozhodnutie bolo vo vzťahu k pánovi HX medzičasom nahradené rozhodnutím z roku 2016, ktoré obsahovalo nové odôvodnenie. ( 30 )
56.
Argumentácia pána HX však napriek tomu nie je presvedčivá, čo sa týka pretrvania jeho záujmu na konaní v súvislosti so zrušením rozhodnutia z roku 2015 po skončení jeho platnosti. Rozhodnutie z roku 2015 sa totiž v súvislosti s pánom HX obmedzovalo na predĺženie účinkov rozhodnutia z roku 2013 v znení zmenenom a doplnenom vykonávacím rozhodnutím z roku 2014 do 1. júna 2016. Zrušenie rozhodnutia z roku 2015 by teda po skončení jeho platnosti neprinieslo pánovi HX nijaké zvýhodnenie nad rámec toho, čo už mohol dosiahnuť zrušením vykonávacieho rozhodnutia z roku 2014.
57.
Zrušením tohto vykonávacieho rozhodnutia totiž Všeobecný súd uznal, že skutočnosti, ktoré Rada vytýkala pánovi HX, nemohli odôvodniť tvrdenie, v zmysle ktorého bol prívržencom a osobou využívajúcou sýrsky režim. Takéto uznanie sa vzťahuje aj na obdobie platnosti rozhodnutia z roku 2015, keďže sa v tomto rozhodnutí neuviedli ďalšie skutočnosti odôvodňujúce zapísanie pána HX do zoznamu. Zrušenie vykonávacieho rozhodnutia z roku 2014 teda pána HX rehabilituje jednak počas pôvodnej doby platnosti rozhodnutia z roku 2013 v znení zmenenom a doplnenom vykonávacím nariadením z roku 2014, a jednak počas predĺženej doby platnosti rozhodnutia z roku 2013 na základe rozhodnutia z roku 2015. Uvedené predstavuje spôsob nápravy nemajetkovej ujmy, ktorá bola pánovi HX spôsobená prijatím dotknutých právnych aktov.
58.
Nie je jasné, aká iná výhoda by mohla pre pána HX vyplynúť zo zrušenia rozhodnutia z roku 2015 po skončení platnosti tohto rozhodnutia a pán HX v tomto smere neuvádza ďalšie skutočnosti.
59.
V dôsledku toho právny záujem pána HX na konaní v súvislosti so zrušením rozhodnutia z roku 2015 zanikol ešte počas konania pred Všeobecným súdom, a teda nie je potrebné rozhodnúť o návrhu na úpravu žaloby.
VI. Trovy
60.
Článok 138 ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ktorý sa uplatňuje na konanie o odvolaní podľa článku 184 ods. 1 tohto poriadku, stanovuje, že ak mali účastníci konania úspech len v časti predmetu konania, každý z nich znáša svoje vlastné trovy konania. Ak sa to však zdá oprávnené vzhľadom na okolnosti prípadu, Súdny dvor môže rozhodnúť, že účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť časť trov konania druhého účastníka.
61.
Predovšetkým v súvislosti s trovami prvostupňového konania treba konštatovať, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť iba v rozsahu, v akom Všeobecný súd zamietol návrh na úpravu žaloby na účely rozšírenia konania aj na rozhodnutie z roku 2015 ako neprípustný. Prvostupňový rozsudok si teda zachováva právne účinky v rozsahu, v akom sa ním zrušuje vykonávacie rozhodnutie z roku 2014.
62.
Okrem toho hoci pán HX nemohol v prejednávanej veci uspieť so svojím návrhom na zrušenie rozhodnutia z roku 2015, jeho argumentáciu v tejto súvislosti treba prijať v rozsahu, v akom správne spochybňuje dôvody, ktoré Všeobecný súd uviedol v súvislosti so zamietnutím jeho návrhu na úpravu žaloby. V tomto ohľade nemožno prijať argumentáciu Rady.
63.
Neexistujú preto skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozsudku Všeobecného súdu v časti týkajúcej sa trov konania, ktorým sa Rade uložila povinnosť nahradiť v celom rozsahu trovy prvostupňového konania.
64.
Čo sa týka trov odvolacieho konania, v prvom rade treba zdôrazniť, že pán HX bol úspešný vo svojom druhom odvolacom dôvode, ale na druhej strane sa svojím odvolaním naďalej domáha zrušenia, hoci už jeho právny záujem na zrušení rozhodnutia z roku 2015 zanikol v priebehu konania pred Všeobecným súdom. Pán HX navyše ešte pred podaním prejednávaného odvolania 1. augusta 2016 predložil podaním z 27. júla 2016 žalobu proti rozhodnutiu z roku 2016, ( 31 ) ktorým sa nahrádza rozhodnutie z roku 2015 a dopĺňa odôvodnenie vykonávacieho rozhodnutia z roku 2014 o nové skutočnosti. ( 32 )
65.
Treba však tiež zohľadniť, že Rada v odvolacom konaní neuspela so svojou argumentáciou. Okrem toho Rada tým, že zjavne ďalej neskúmala, či bolo rozhodnutie z roku 2015 pánovi HX vôbec účinne doručené, hoci potvrdenie o doručení doporučenej zásielky nepodpísal jeho advokát, ale tretia osoba, ( 33 ) pravdepodobne sama Rada zabránila pánovi HX predložiť úpravu žaloby dávno pred pojednávaním na Všeobecnom súde.
66.
V prejednávanej veci sa preto zdá oprávnené v súvislosti s trovami odvolacieho konania rozhodnúť, že pán HX znáša jednu tretinu svojich vlastných trov konania a že Rada znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť dve tretiny trov konania, ktoré vznikli pánovi HX.
VII. Návrhy
67.
Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto:
1.
Rozsudok Všeobecného súdu z 2. júna 2016, HX/Rada (T‑723/14, EU:T:2016:332) sa zrušuje v rozsahu, v akom sa ním zamieta návrh pána HX na úpravu žaloby z dôvodu neprípustnosti.
2.
Návrh na úpravu prvostupňovej žaloby, ktorej predmetom je zrušenie rozhodnutia Rady (SZBP) 2015/837 z 28. mája 2015, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii, sa zamieta.
3.
Pán HX znáša jednu tretiu svojich vlastných trov konania v odvolacom konaní.
4.
Rada Európskej únie je povinná nahradiť dve tretiny trov konania, ktoré vznikli pánovi HX v odvolacom konaní, a zároveň znáša svoje vlastné trovy odvolacieho konania.
( 1 ) Jazyk prednesu: nemčina.
( 2 ) Ú. v. EÚ L 105, 2015, s. 1.
( 3 ) Pozri rozsudok z 28. mája 2013, Abdulrahim/Rada a Komisia (C‑239/12 P, EU:C:2013:331, body 67 až 85, najmä bod 72).
( 4 ) Na základe článku 1 bodu 7 zmien Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 13. júla 2016, ktoré nadobudli platnosť a účinnosť 1. septembra 2016 (Ú. v. EÚ L 217, 2016, s. 73) sa označenie odsekov 3 až 6 článku 86 zmenilo na odseky 4 až 7 a bol vložený nový odsek 3, ktorý sa týka sporov podľa článku 270 ZFEÚ začatých medzi Úniou a úradníkmi. Táto zmena nie je v prejednávanej veci relevantná.
( 5 ) Ú. v. EÚ L 121, 2011, s. 11.
( 6 ) Ú. v. EÚ L 121, 2011, s. 1.
( 7 ) Ú. v. EÚ L 16, 2012, s. 1.
( 8 ) Ú. v. EÚ L 319, 2011, s. 56.
( 9 ) Ú. v. EÚ L 330, 2012, s. 21.
( 10 ) Ú. v. EÚ L 147, 2013, s. 14.
( 11 ) Ú. v. EÚ L 160, 2014, s. 37.
( 12 ) Ú. v. EÚ L 217, 2014, s. 49.
( 13 ) Ú. v. EÚ L 217, 2014, s. 10.
( 14 ) Ú. v. EÚ L 132, 2015, s. 82.
( 15 ) Ú. v. EÚ L 141, 2016, s. 125.
( 16 ) Pozri žalobu pána HX v konaní vedenom pred Všeobecnom súde vo veci T‑408/16, HX/Rada, ktorú podal 27. júla 2016, a v ktorej sa pán HX domáha predovšetkým zrušenia rozhodnutia z roku 2016.
( 17 ) Ú. v. EÚ L 139, 2017, s. 62.
( 18 ) Rozsudok Všeobecného súdu z 2. júna 2016, HX/Rada (T‑723/14, EU:T:2016:332).
( 19 ) Pozri rozsudok Všeobecného súdu z 9. septembra 2010, Al‑Aqsa/Rada (T‑348/07, EU:T:2010:373, bod 34); tento rozsudok bol zrušený v odvolacom konaní, pričom však konštatovanie citované v tejto veci nebolo spochybnené.
( 20 ) Pozri body 24 a 25 vyššie.
( 21 ) V tomto zmysle pozri rozsudky z 12. novembra 1969, Stauder (29/69, EU:C:1969:57, bod 3); zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia (C‑219/95 P, EU:C:1997:375, bod 15), a z 15. októbra 2015, Grupo Itevelesa a i. (C‑168/14, EU:C:2015:685, bod 42).
( 22 ) Pozri napríklad rozsudok z 23. novembra 2016, Bayer CropScience a Stichting De Bijenstichting (C‑442/14, EU:C:2016:890, bod 84).
( 23 ) Pozri uznesenie z 15. februára 2012, Internationaler Hilfsfonds/Komisia (C‑208/11 P, EU:C:2012:76, bod 34 a tam citovaná judikatúra).
( 24 ) Pozri bod 22 vyššie.
( 25 ) Pozri rozsudky z 19. októbra 1995, Rendo a i./Komisia (C‑19/93 P, EU:C:1995:339, bod 13); zo 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia (C‑362/05 P, EU:C:2007:322, bod 42), a z 28. mája 2013, Abdulrahim/Rada a Komisia (C‑239/12 P, EU:C:2013:331, bod 61).
( 26 ) Pozri bod 12 vyššie.
( 27 ) Pozri bod 13 vyššie.
( 28 ) Pozri rozsudok z 28. mája 2013, Abdulrahim/Rada a Komisia (C‑239/12 P, EU:C:2013:331, bod 62 a nasl. a tam citovanú judikatúru).
( 29 ) Pozri tamže (bod 68 a nasl.).
( 30 ) Pozri bod 13 vyššie.
( 31 ) Pozri poznámku pod čiarou 16.
( 32 ) Pozri body 12, 13 a 50 vyššie.
( 33 ) Pozri bod 24 vyššie.