NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
PAOLO MENGOZZI
prednesené 30. mája 2018 ( 1 )
Vec C‑430/16 P
Bank Mellat
proti
Rade Európskej únie
„Odvolanie – Posilnenie reštriktívnych opatrení prijatých voči Iránskej islamskej republike – Sektorové opatrenia – Prípustnosť – Nadobudnutie účinnosti spoločného komplexného akčného plánu v priebehu konania na Všeobecnom súde Európskej únie – Dopad na záujem na konaní v rámci odvolania – Dopad na pretrvávanie záujmu na konaní na Všeobecnom súde – Zastavenie konania – Článok 275 ZFEÚ – Právomoc Všeobecného súdu v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (SZBP) – Pojem ‚reštriktívne opatrenia voči fyzickým alebo právnickým osobám‘ – Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ – Pojem ‚vykonávacie opatrenia‘ – Článok 215 ZFEÚ – Pojem ‚potreba‘ – Zásada proporcionality – Všeobecné zásady práva Únie“
Obsah
I. Okolnosti predchádzajúce sporu
II. Konanie pred Všeobecným súdom a napadnutý rozsudok
III. Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy účastníkov konania
IV. Právna analýza
A. Hlavný návrhy: o prípustnosti odvolania
1. Zhrnutie argumentácie účastníkov konania
2. Analýza
a) O účinkoch akčného plánu
b) O posúdení záujmu Bank Mellat na konaní in concreto
B. Subsidiárny návrh: o pretrvávaní záujmu Bank Mellat na konaní v priebehu konania na Všeobecnom súde
C. Subsidiárnejšie návrhy
1. O štvrtom a piatom odvolacom dôvode založených na prípadoch nesprávneho právneho posúdenia v rámci posudzovania podmienok článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ a v rámci posudzovania právomoci Všeobecného súdu
a) O štvrtom odvolacom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení podmienok článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ
1) Napadnutý rozsudok
2) Zhrnutie argumentácie účastníkov konania
3) Analýza
b) O piatom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení v rámci posudzovania právomoci Všeobecného súdu
1) Napadnutý rozsudok
2) Argumentácia účastníkov konania a analýza
2. O odvolacích dôvodoch týkajúcich sa veci samej
a) O prvom odvolacom dôvode založenom na nesprávnom posúdení pri výklade a uplatnení požiadavky potreby v zmysle článku 215 ods. 1 ZFEÚ
b) O druhom odvolacom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení zásady proporcionality
c) O treťom odvolacom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení zo strany Všeobecného súdu, keď tento rozhodol, že sporný režim je v súlade so všeobecnými právnymi zásadami
V. O trovách
VI. Návrh
1.
Na základe tohto odvolania sa Bank Mellat domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 2. júna 2016, Bank Mellat/Rada ( 2 ) (ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým Všeobecný súd zamietol jej žalobu o neplatnosť podanú proti článku 1 bodu 15 nariadenia Rady (EÚ) č. 1263/2012 z 21. decembra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EÚ) č. 267/2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu ( 3 ), ako aj jej návrh na vyhlásenie, že článok 1 bod 6 rozhodnutia Rady 2012/635/SZBP z 15. októbra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu sa neuplatňuje ( 4 ).
I. Okolnosti predchádzajúce sporu
2.
Z bodu 1 a nasl. napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobkyňa, Bank Mellat, je iránska obchodná banka. V rámci reštriktívnych opatrení individuálnej povahy, zavedených s cieľom vyvinúť nátlak na Iránsku islamskú republiku a prinútiť ju tak ukončiť jej činnosti v jadrovej oblasti, ktoré predstavujú nebezpečenstvo šírenia alebo vývoja nosičov jadrových zbraní (ďalej len „šírenie jadrových zbraní“), bolo meno žalobkyne zapísané do zoznamov subjektov zúčastnených na iránskom šírení jadrových zbraní po prvýkrát 26. júla 2010. ( 5 ) V nadväznosti na zmeny predpisov, ku ktorým postupne dochádzalo, bolo meno žalobkyne znova zapísané v aktoch z rokov 2010 a 2012. ( 6 )
3.
Vzhľadom na to, že Iránska islamská republika neprijala vážny záväzok začať rokovania, ( 7 ) považovala Rada Európskej únie za nevyhnutné prijať dodatočné reštriktívne opatrenia prostredníctvom prijatia rozhodnutia 2012/635. Článkom 1 bodom 6 uvedeného rozhodnutia bol zmenený článok 10 rozhodnutia 2010/413. V tejto súvislosti bolo tiež prijaté nariadenie č. 1263/2012, ktorým bolo zmenené nariadenie č. 267/2012. Konkrétne bol článkom 1 bodom 15 nariadenia č. 1263/2012 zmenený článok 30 nariadenia 267/2012 a boli do neho doplnené články 30a a 30b ( 8 ). Sporný režim možno opísať takto.
4.
Článok 30 nariadenia č. 267/2012 v znení zmien v podstate zakazuje prevod finančných prostriedkov medzi úverovými a finančnými inštitúciami a zmenárňami so sídlom v Iráne, ako aj ich pobočkami a dcérskymi spoločnosťami, a úverovými a finančnými inštitúciami a zmenárňami, ktoré sú kontrolované osobami, subjektmi alebo orgánmi so sídlom v Iráne, na jednej strane a finančnými inštitúciami Európskej únie na druhej strane.
5.
Podľa článku 30 ods. 2 nariadenia č. 267/2012 v znení zmien sa môžu uskutočňovať len prevody na humanitárne účely, prevody týkajúce sa osobných remitencií, prevody súvisiace s konkrétnou obchodnou zmluvou, pokiaľ takýto prevod nie je uvedeným nariadením zakázaný, prevody týkajúce sa diplomatických misií alebo konzulárnych úradov alebo medzinárodných organizácií, prevody týkajúce sa platby na plnenie nárokov voči iránskej osobe, subjektu alebo orgánu alebo prevody podobnej povahy, ako aj prevody potrebné na vykonávanie povinností vyplývajúcich z iných druhov zmlúv.
6.
Z článku 30 ods. 3 až 5 nariadenia č. 267/2012 v znení zmien vyplýva, že prevody finančných prostriedkov, ktoré možno povoliť podľa odseku 2 tohto istého článku, podliehajú v závislosti od konkrétneho prípadu a ich predmetu, ako aj pri uplatnení rozličnej prahovej hodnoty povinnosti predchádzajúcej notifikácie a povinnosti predchádzajúceho povolenia zo strany príslušného vnútroštátneho orgánu.
7.
Článok 30a nariadenia č. 267/2012 v znení zmien stanovuje najmä určité obmedzenia prevodov finančných prostriedkov medzi iránskymi osobami, subjektmi alebo orgánmi na jednej strane a štátnymi príslušníkmi Únie, na ktorých sa nevzťahuje článok 30 tohto nariadenia, na druhej strane.
8.
Podľa článku 30b ods. 1 nariadenia č. 267/2012 v znení zmien sa obmedzenia stanovené v článkoch 30 a 30a tohto nariadenia neuplatňujú, ak sa povolenie poskytlo v súlade s článkami 24 až 28a uvedeného nariadenia.
9.
Článok 30b ods. 3 nariadenia č. 267/2012 v znení zmien stanovuje, že na účely článku 30 ods. 3 písm. b) a c) a článku 30a ods. 1 písm. c) tohto nariadenia príslušné orgány členských štátov udelia za podmienok, ktoré uznajú za vhodné, povolenie, pokiaľ nemajú oprávnený dôvod dospieť k záveru, že prevod finančných prostriedkov, na ktorý sa požaduje povolenie, by mohol byť v rozpore s niektorým zo zákazov alebo povinností stanovených v uvedenom nariadení.
II. Konanie pred Všeobecným súdom a napadnutý rozsudok
10.
Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 15. marca 2013 podala žalobkyňa žalobu na zrušenie článku 1 bodu 15 nariadenia č. 1263/2012 a návrh na vyhlásenie toho, že sa na ňu článok 1 bod 6 rozhodnutia 2012/635 neuplatňuje.
11.
Všeobecný súd predtým, ako pristúpil k preskúmaniu žalobných dôvodov z vecného hľadiska, ex offo preveril svoju vlastnú právomoc rozhodovať vo veci návrhu na vyhlásenie neuplatniteľnosti článku 1 bodu 6 rozhodnutia 2012/635, s tým, že vo vzťahu k tomuto návrhu žalobkyňa uviedla, že ho treba vykladať ako námietku nezákonnosti v zmysle článku 277 ZFEÚ. Všeobecný súd v tejto otázke dospel k záveru o nedostatku jeho právomoci. ( 9 ) Naopak uznal, že má právomoc rozhodovať o návrhoch týkajúcich sa nariadenia č. 1263/2012. ( 10 )
12.
Pokiaľ ide o tieto návrhy, Všeobecný súd následne preveril, že podmienky stanovené článkom 263 ZFEÚ boli v prejednávanej veci splnené. ( 11 ) Na základe všetkých ustanovení, ktoré článok 1 bod 15 nariadenia č. 1263/2012 zmenil v nariadení č. 267/2012 alebo do tohto nariadenia doplnil, Všeobecný súd rozhodol, že iba článok 30 ods. 1, článok 30 ods. 3 písm. a) až c) a článok 30 ods. 5 nariadenia č. 267/2012 v znení zmien sú obsiahnuté v regulačnom akte, priamo sa dotýkajú žalobkyne a nevyžadujú vykonávacie opatrenia. Vo zvyšnej časti Všeobecný súd žalobu zamietol ako neprípustnú.
13.
Všeobecný súd napokon preveril existenciu záujmu žalobkyne na konaní v čase podania žaloby. ( 12 ) Hoci bola žalobkyňa predmetom aj individuálnych reštriktívnych opatrení, vo vzťahu ku ktorým podľa názoru Rady článok 1 bod 15 nariadenia č. 1263/2012 nevyvolával dodatočné právne účinky, Všeobecný súd rozhodol, že na žalobkyňu sa po zrušení uvedených individuálnych reštriktívnych opatrení v dôsledku toho, ako Súdny dvor zamietol odvolanie vo veci Rada/Bank Mellat ( 13 ), vzťahovali účinky vyvolané článkom 1 bodom 15 nariadenia č. 1263/2012, a konštatoval, že žalobkyňa má záujem na konaní s cieľom spochybniť jeho zákonnosť pred Všeobecným súdom v rámci vyššie opísaných obmedzení.
14.
Následne sa Všeobecný súd v rámci preskúmania žaloby podanej žalobkyňou z vecného hľadiska vyjadril k štyrom uvádzaným žalobným dôvodom. Prvý žalobný dôvod bol založený na tvrdení, že sporný režim nemá žiaden právny základ z hľadiska článku 215 ZFEÚ, lebo nemá žiadnu logickú súvislosť s dosiahnutím údajne sledovaného cieľa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP). Druhý žalobný dôvod sa zakladal na tvrdení, že sporný režim nemá žiaden právny základ z hľadiska článku 215 ZFEÚ, lebo nie je primeraný údajne sledovanému cieľu SZBP. Tretí žalobný dôvod sa zakladal na tvrdení, že sporný režim je v rozpore so všeobecnými zásadami práva Únie, ako aj s článkom 215 ods. 3 ZFEÚ, konkrétne so zásadami proporcionality, právnej istoty, zákazu svojvoľného rozhodovania a rovnosti zaobchádzania, povinnosti odôvodnenia, ako aj požiadavky, aby sankcie obsahovali potrebné právne záruky. Štvrtý žalobný dôvod sa zakladal na porušení práva žalobkyne vlastniť majetok, jej práva vykonávať hospodársku činnosť, práva voľného pohybu kapitálu, ako aj zásady proporcionality.
15.
Vzhľadom na to, že žiaden zo žalobných dôvodov týkajúcich sa veci samej neuspel, Všeobecný súd žalobu zamietol.
III. Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy účastníkov konania
16.
Dňa 2. augusta 2016 podala Bank Mellat proti napadnutému rozsudku odvolanie. Vo svojich návrhoch navrhuje, aby Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok; zrušil článok 1 bod 15 nariadenia č. 1263/2012 v celom jeho rozsahu alebo v časti, v ktorej sa na ňu vzťahuje; vyhlásil, že článok 1 bod 6 rozhodnutia 2012/635 sa na ňu neuplatňuje; zaviazal Radu na náhradu trov konania súvisiacich s odvolaním a s konaním na Všeobecnom súde.
17.
Rada vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a zaviazal Bank Mellat na náhradu trov konania. Návrhy Európskej komisie a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska ( 14 ), t. j. vedľajších účastníkov konania na podporu Rady v konaní na Všeobecnom súde, sú tiež v tomto zmysle.
18.
Prednesy odvolateľky, Rady, Spojeného kráľovstva a Komisie boli vypočuté na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo na Súdnom dvore 10. januára 2018.
IV. Právna analýza
19.
Odvolateľka na podporu svojho odvolania uvádza päť odvolacích dôvodov. Prvý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení pri výklade a uplatnení požiadavky potreby v zmysle článku 215 ZFEÚ. Druhý odvolací dôvod vychádza z nesprávneho právneho posúdenia spočívajúceho v tom, že Všeobecný súd nesprávne konštatoval, že sporný režim je primeraný. Tretí žalobný dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení spočívajúcom v tom, že Všeobecný súd rozhodol, že sporný režim je v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie. Štvrtý odvolací dôvod vychádza z nesprávneho právneho posúdenia pri výklade článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ z toho dôvodu, že Všeobecný súd nepreveril globálne, že článok 1 bod 15 nariadenia č. 1263/2012 spĺňa požiadavky uvedeného článku 263, ale uskutočnil individuálne preskúmanie jednotlivých prvkov sporného režimu, ku ktorého realizácii tento článok prispieval. Piaty odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení v rámci posudzovania vlastnej právomoci Všeobecného súdu, na základe toho, že tento súd usúdil, že nemá právomoc sa vyjadriť k výhradám formulovaným proti článku 1 bodu 6 rozhodnutia 2012/635.
20.
Pokiaľ ide o Radu, táto tvrdí, že Bank Mellat nemá záujem na rozhodnutí o odvolaní, a to z toho dôvodu, že sporný režim bol od 16. januára 2016„zrušený“ a že odvolanie by sa tak za týchto podmienok malo vyhlásiť za neprípustné.
A. Hlavný návrhy: o prípustnosti odvolania
1. Zhrnutie argumentácie účastníkov konania
21.
Rada spochybňuje prípustnosť odvolania a tvrdí, že Bank Mellat nemá záujem na vyriešení sporu z dôvodu „zrušenia“ alebo „odstránenia“ sporných opatrení, ktoré sa už teda na odvolateľku nevzťahujú od 16. januára 2016 na základe spoločného komplexného akčného plánu (ďalej len „akčný plán“) ( 15 ) uzavretého s Iránskou islamskou republikou. Rada pripomína rozsudok Abdulrahim/Rada a Komisia (ďalej len „rozsudok Abdulrahim“) ( 16 ) – o ktorom pritom pochybuje, že by sa mohol uplatňovať v kontexte iných než individuálnych reštriktívnych opatrení –, a tvrdí, že pre Bank Mellat nemôže z prejednávaného odvolania vyplynúť žiaden prospech, a to najmä vzhľadom na všeobecný charakter sporného režimu. Od Rady sa nedá očakávať nijaká zmena v správaní. Pokiaľ ide o prípadnú žalobu o mimozmluvnú zodpovednosť Únie, aj keby mal Súdny dvor rozsudok Všeobecného súdu zrušiť, samotná skutočnosť, že Všeobecný súd dospel k záveru o zákonnosti všeobecného režimu, by bránila tomu, aby bola splnená podmienka dostatočne závažného porušenia práva Únie. Navyše Bank Mellat sa nemôže odvolávať na akékoľvek porušenie jej dobrého mena, a to práve z dôvodu všeobecného charakteru sporného režimu, ďalej na neexistenciu tvrdenia o osobnej účasti odvolateľky na činnosti, proti ktorej sa bojuje, a na to, že Bank Mellat súčasne podlieha prísnejším individuálnym reštriktívnym opatreniam.
22.
Komisia v podstate vyjadruje svoje pochybnosti, pokiaľ ide o existenciu záujmu Bank Mellat na podaní uvedeného odvolania a zdôrazňuje, že individuálne reštriktívne opatrenia, ktorým Bank Mellat podliehala až do vydania rozsudku Súdneho dvora vo veci Rada/Bank Mellat ( 17 ), boli voči nej ešte prísnejšie, takže zrušenie všeobecného režimu, o ktoré ide v rámci prejednávaného odvolania, by v každom prípade na Bank Mellat nemalo dopad. Bank Mellat napokon uznala neexistenciu skutočného účinku sporného všeobecného režimu na jej postavenie. V dôsledku definitívneho zrušenia individuálnych reštriktívnych opatrení, ktoré ju zasiahli, ako aj stiahnutia všeobecného režimu, došlo k odstráneniu všetkých prípadne vzniknutých právnych účinkov na Bank Mellat.
23.
Pokiaľ ide o Bank Mellat, táto identifikuje štyri osobitné prospechy, ktoré by pre ňu ešte mohli vyplynúť z toho, že dosiahne zrušenie všeobecného režimu napriek skutočnosti, že tento režim bol od 16. januára 2016 stiahnutý. Opierajúc sa o rozsudok Abdulrahim ( 18 ), po prvé uvádza, že uvedené zrušenie by mohlo Rade zabrániť v tom, aby nanovo uplatňovala alebo prijala podobné akty v budúcnosti. Je to tým významnejšie, že zrušenie všeobecného režimu je len dočasné. Po druhé dosiahnutie zrušenia by Bank Mellat umožnilo zachovať si svoje možnosti podať následne návrh na kompenzačnú náhradu škody. Po tretie zrušenie všeobecného režimu zo strany orgánu, ktorý ho zaviedol, alebo uplynutie doby jeho platnosti nezbavuje Bank Mellat záujmu na tom, aby bola konštatovaná nezákonnosť, a to z dôvodu, že účinky tohto zrušenia alebo tohto uplynutia doby platnosti treba odlišovať od účinkov zrušenia zo strany súdu. ( 19 ) Po štvrté všeobecný režim vyvolal negatívne dôsledky na dobré meno odvolateľky z dôvodu súvislosti, ktorú Rada vo všeobecnom režime konštatovala medzi bankami a šírením jadrových zbraní, ( 20 ) a dosiahnutie zrušenia uvedeného režimu by predstavovalo formu nekompenzačnej náhrady škody v zmysle rozsudku Abdulrahim. ( 21 ) Okrem toho hodnota rozsudku potvrdzujúceho zrušenie individuálnych reštriktívnych opatrení by bola silno postihnutá existenciou všeobecného režimu. Bank Mellat tiež tvrdí, že žiadna judikatúra nepotvrdzuje stanovisko Komisie, podľa ktorého záujem na spochybnení zákonnosti všeobecného režimu zaniká z dôvodu súčasnej existencie režimu údajne prísnejších individuálnych reštriktívnych opatrení.
2. Analýza
24.
Podľa judikatúry je predpokladom záujmu na konaní to, že zrušenie napadnutého aktu je spôsobilé samo osebe vyvolať právne následky a že žaloba tak môže svojím výsledkom priniesť prospech pre toho účastníka konania, ktorý ju podal. ( 22 ) Z toho vyplýva, že na to, aby sa žaloba podaná žalobcom mohla považovať za prípustnú, sa nielenže žalobca musí nachádzať v osobitnej situácii vo vzťahu k aktu, ktorého zákonnosť chce napadnúť, ale navyše zrušenie tohto aktu musí mať kladný účinok na jeho právne postavenie. Záujem, ktorý musí žalobca mať, sa môže prejavovať v hospodárskom prospechu, ale tiež v prospechu z hľadiska záujmu alebo súdnej ochrany. ( 23 ) Je to práve táto požiadavka alebo potreba, ktoré odôvodňujú možnosť obrátiť sa na súd Únie. Ak pre žalobcu nemôže vyplynúť žiaden prospech z toho, že sa jeho žalobe prípadne vyhovie, podanie žaloby na súd nemožno považovať za odôvodnené.
25.
Záujem na konaní, ktorý sa považuje za podstatnú a prvú podmienku akejkoľvek žaloby, ( 24 ) musí vzhľadom na predmet žaloby existovať v čase jej podania, lebo inak je táto žaloba neprípustná, ( 25 ) a musí byť k tomuto dátumu skutočne existujúci. ( 26 ) Okrem toho musí pretrvávať až do vyhlásenia rozhodnutia súdu, a to pod sankciou zastavenia konania, pričom toto predpokladá, aby žaloba bola spôsobilá svojím výsledkom priniesť prospech účastníkovi konania, ktorý ju podal. ( 27 ) Nie je to inak ani v rámci odvolania. ( 28 )
26.
Posúdenie záujmu na konaní Bank Mellat v čase podania prejednávaného odvolania v prvom rade vyžaduje posúdenie skutočných účinkov akčného plánu na sporné akty, pričom však platí, že v každom prípade už Súdny dvor uznal, že záujem na konaní žalobcu nemusí nevyhnutne zaniknúť z dôvodu, že akt napadnutý žalobcom prestal vyvolávať účinky v priebehu konania. ( 29 )
27.
Výmena názorov medzi účastníkmi konania sa sústredila na otázku, či sa Bank Mellat môže užitočne odvolávať na závery rozsudku Abdulrahim ( 30 ), keďže tak, ako zdôraznila Komisia, tento rozsudok bol vydaný v situácii, kedy boli individuálne reštriktívne opatrenia zrušené zo strany orgánu, ktorý ich uložil, v priebehu konania na Všeobecnom súde. Skutkový stav tohto odvolania sa od veci, v ktorej bol vydaný uvedený rozsudok, odlišuje z dvoch dôvodov. V prvom rade je sporný režim všeobecným režimom, a nie reštriktívnym opatrením postihujúcim individuálne, a to z toho dôvodu, že v zoznamoch subjektov, ktorých finančné prostriedky sa majú zmraziť, označil Bank Mellat. Ďalej rozsudok Abdulrahim ( 31 ) spresnil podmienky, za akých môže záujem žalobcu na konaní pretrvávať počas konania na Všeobecnom súde napriek zrušeniu napadnutých aktov zo strany orgánu, ktorý ich vydal, zatiaľ čo v prejednávanej veci ide o to, aby sa rozhodlo, či mala Bank Mellat záujem na konaní v čase podania odvolania.
28.
Nemyslím si, že by sa záujem na konaní mal analyzovať odlišne v závislosti od toho, či sporný akt predstavuje individuálne reštriktívne opatrenie alebo vychádza zo všeobecnejšieho režimu reštriktívnych opatrení, ako je tomu v prípade sporného režimu. Podľa môjho názoru sa treba riadiť len tou myšlienkou, aby pre navrhovateľa mohol vyplývať z jeho úkonu prospech. Práve táto myšlienka založená na prospechu ma privádza k názoru, že existencia záujmu na konaní v čase podania odvolania sa nevyhnutne nemusí posudzovať prísnejšie v porovnaní so situáciou, v ktorej uvedený záujem zaniká v priebehu konania na Všeobecnom súde. Inak povedané, Súdny dvor by sa nemal pridržiavať len konštatovania spočívajúceho v zrušení aktu pred podaním odvolania na to, aby konštatoval nedostatok záujmu na konaní, ale mal by zisťovať, či by pre odvolateľku ešte mohol vyplynúť prospech z jej odvolania pred Súdnym dvorom, a to napriek tomu, čo by niekedy mohlo považovať za konfiškáciu predmetu sporu inštitúciou, ktorá je autorom sporného aktu.
29.
Po spresnení vyššie uvedeného je teraz potrebné posúdiť, aké sú účinky akčného plánu z roku 2016 na sporný režim, a následne preveriť, či Bank Mellat môže stále tvrdiť, že pre ňu z prejednávaného odvolania vyplýva nejaký prospech.
a) O účinkoch akčného plánu
30.
Postavenie Bank Mellat vo vzťahu k reštriktívnym opatreniam, ktorými je postihnutá, je takéto: individuálne reštriktívne opatrenia boli definitívne zrušené, keďže Súdny dvor zamietol odvolanie podané Radou, ktoré viedlo k vydaniu rozsudku z 18. februára 2016, Rada/Bank Mellat ( 32 ), a v každom prípade sa už odvolateľky nedotýkali od 16. januára 2016 na základe akčného plánu. Pokiaľ ide o všeobecný režim, napadnutie zákonnosti ktorého je zámerom odvolateľky v tomto odvolaní, tento sa na Bank Mellat tiež prestal uplatňovať od 16. januára 2016. Odvolanie bolo pritom podané 2. augusta 2016. Ako je však uvedené vyššie, nemyslím si, že by sa analýza týkajúca sa záujmu na konaní mala ukončiť v tomto štádiu uvažovania.
31.
Akčný plán umožnil určité uvoľnenie vo vzťahoch medzi Iránom a medzinárodným spoločenstvom, ktoré sa na úrovni Únie prejavilo záväzkom „zrušiť všetky sankcie“ ( 33 ) a „všetk[y] ekonomick[é] a finančn[é] reštriktívn[e] opatren[ia]“ ( 34 ) a „ukončiť vykonávanie všetkých hospodárskych a finančných sankcií… súvisiacich s jadrovým programom“ ( 35 ). Článkom 1 bodom 17 rozhodnutia 2015/1863 sa rozhodlo o pozastavení opatrení, ktoré v ňom boli vymenované. Pokiaľ ide o článok 1 bod 15 nariadenia č. 2015/1861, tento výslovne viedol k vypusteniu článkov 30, 30a, 30b, 31 a 33 až 35 nariadenia č. 267/2012 v znení zmien. Inak povedané, všeobecný režim, ktorého zrušenia sa Bank Mellat domáhala na Všeobecnom súde, tak bol odstránený. Na základe článku 1 rozhodnutia 2016/37 sa rozhodnutie 2015/1863 a v dôsledku toho ( 36 ) aj nariadenie č. 2015/1861, uplatňujú od 16. januára 2016, ktorý je dátumom nadobudnutia účinnosti pozastavenia a odstránenia dotknutých opatrení.
32.
Hoci sa v aktoch, ktorými sa vykonáva akčný plán, rozhodlo o zrušení alebo ukončení sankcií a ekonomických a finančných reštriktívnych opatrení, dočasný charakter takéhoto rozhodnutia jasne vyplýva z týchto aktov, pretože „záväzkom zrušiť všetky sankcie Únie súvisiace s jadrovým programom v súlade so spoločným komplexným akčným plánom nie je dotknut[é]… obnovenie sankcií Únie v prípade, že si Irán významným spôsobom nebude plniť svoje záväzky podľa spoločného komplexného akčného plánu“ ( 37 ).
33.
Predsa len si však v takomto kontexte nemyslím, že by sa záujem odvolateľky na konaní mal odlišovať od záujmu na konaní akéhokoľvek iného navrhovateľa domáhajúceho sa zrušenia aktu, ktorý bol zo strany orgánu, ktorý ho vydal, zrušený v priebehu konania. Sporné opatrenia by skutočne mohli byť Radou „reaktivované“ v prípade zhoršenia vzťahov s Iránskou islamskou republikou: toto zhoršenie by však podľa môjho názoru malo viesť k prijatiu prinajmenšom nového aktu, ktorý by potom odvolateľka v zásade mohla napadnúť.
34.
Na jednej strane teda iba skutočnosť, že zrušenie všeobecného režimu je len dočasné, sama osebe nepostačuje na to, aby založila záujem Bank Mellat na konaní v rámci prejednávaného odvolania. Na druhej strane však to, že sporný režim prestal vyvolávať právne účinky, nevyhnutne neznamená, že záujem Bank Mellat na konaní zanikol. ( 38 )
b) O posúdení záujmu Bank Mellat na konaní in concreto
35.
Z judikatúry Súdneho dvora pritom vyplýva, že zotrvanie záujmu žalobcu na konaní treba posudzovať in concreto s prihliadnutím najmä na následky namietanej protiprávnosti a povahu údajne spôsobenej škody. ( 39 ) Súdny dvor identifikoval viaceré prípady, v ktorých si žalobca môže zachovať záujem na návrhu na zrušenie určitého aktu. Uvedený žalobca si tak môže zachovať takýto záujem s cieľom dosiahnuť uvedenie svojej situácie do pôvodného stavu, ďalej s cieľom dosiahnuť, aby autor napadnutého aktu v budúcnosti urobil náležité zmeny a zabránil tak nebezpečenstvu, že sa bude opakovať protiprávny stav, ktorý napadnutý akt údajne obsahuje, či na ten účel, aby mal podklad prípadnej žaloby o určenie zodpovednosti. ( 40 )
36.
Teraz teda ide o to, aby sa veľmi konkrétne posúdilo, či sa Bank Mellat, tak ako to tvrdí, stále môže odvolávať na niektorý z týchto prospechov, ktorý by jej odvolanie malo byť spôsobilé priniesť.
37.
Po prvé za predpokladu, že by sa účinky akčného plánu na sporný režim dali považovať za účinky zrušenia, Súdny dvor vždy jasne uvádzal, že takéto zrušenie nie je uznaním nezákonnosti daného aktu a vytvára účinok ex nunc, zatiaľ čo zrušovací rozsudok na základe zrušenia retroaktívne odstraňuje uvedený akt z právneho poriadku, a teda sa na neho hľadí tak, ako keby nikdy neexistoval. ( 41 ) V prejednávanej veci záujem Bank Mellat na konaní naráža na neexistenciu dopadu sporného režimu na jej postavenie z toho dôvodu, že uvedený režim sa prekrýva s individuálnymi reštriktívnymi opatreniami, ktoré v čase jeho zavedenia už existovali. Z chronologického hľadiska totiž Bank Mellat bola predmetom zápisu na zoznamy 26. júla 2010 ( 42 ) a tento zápis bol s konečnou platnosťou zrušený 18. februára 2016, hoci už od 16. januára 2016 nevyvolával účinky.
38.
Pokiaľ ide o akty, vo vzťahu ku ktorým sa Bank Mellat domáha konštatovania o nezákonnosti v rámci napadnutého rozsudku, tieto zase pokrývajú obdobie od roku 2012 do 16. januára 2016.
39.
Zatiaľ čo na základe individuálnych reštriktívnych opatrení došlo k zmrazeniu finančných prostriedkov odvolateľky, všeobecný režim sa obmedzil na zákaz prevodov finančných prostriedkov medzi bankami a finančnými inštitúciami Únie a Iránom takým spôsobom, že ich z väčšej časti podriadil režimu predchádzajúcej notifikácie alebo predchádzajúceho povolenia. Bank Mellat však ako subjekt, na ktorý sa vzťahovali individuálne reštriktívne opatrenia, v každom prípade nemohla predstierať žiadny prevod uskutočnený za podmienok opísaných spornými aktmi, keďže výnimky zo zákazov stanovených individuálnymi opatreniami sa spravovali aktmi, ktorými sa definujú a vykonávajú uvedené opatrenia. Dôvodom značných negatívnych dôsledkov, ktoré znášala Bank Mellat, je uloženie nezákonných individuálnych reštriktívnych opatrení voči nej, a nie všeobecného režimu, ktorý podľa mojej analýzy nezmenil právne postavenie odvolateľky, z dôvodu jeho časového prekrývania sa s individuálnymi reštriktívnymi opatreniami. Napokon sa zdá, že Bank Mellat to uznáva, keď pripúšťa, že „nemohla predložiť dôkaz, pokiaľ ide o konkrétne účinky finančného embarga, pretože… toto opatrenie v skutočnosti nemalo čo i len najmenší účinok z dôvodu existencie nezákonného označenia“ ( 43 ).
40.
Po druhé rovnako je ťažké za týchto osobitných podmienok oprieť pretrvávanie záujmu Bank Mellat na konaní na možnej rehabilitácii alebo náhrade spôsobenej ujmy, ktoré by mohlo predstavovať uznanie nezákonnosti všeobecného režimu, ( 44 ) a to z dvoch hlavných dôvodov.
41.
Jednak v rozpore s tým, čo tvrdí Bank Mellat, uvedený režim banku neočiernil, keďže podriadenie uvedenému režimu nepredstavuje sankciu za konkrétne identifikované osobné správanie Bank Mellat alebo za podozrenie na účasti na šírení jadrových zbraní. Skôr sa prikláňam k názoru, ktorý je v súlade s názorom Rady a v jednej línii s tým, čo rozhodol Všeobecný súd, ( 45 ) že k zavedeniu sporného režimu došlo s cieľom zabrániť používaniu finančných prostriedkov prevádzaných prostredníctvom bánk, akou je aj odvolateľka, ktoré by mohli prispieť k šíreniu jadrových zbraní, a to aj bez vedomia uvedených bánk. Nemyslím si tak, že by sporný režim mohol spôsobiť per se akýkoľvek zásah do dobrého mena Bank Mellat, ktorý by bol porovnateľný so zásahom, o aký išlo vo veci Abdulrahim ( 46 ) a vo vzťahu ku ktorému bolo naliehavé, aby v prípade potreby mohol viesť k náhrade ujmy.
42.
Ďalej a v každom prípade vyššie uvedené konštatovanie o neexistencii účinku všeobecného režimu na odvolateľku zabraňuje identifikovať takúto ujmu, ktorá by zasiahla dobré meno banky.
43.
Po tretie práve rovnako z dôvodu vyššie uvedených úvah si nemyslím, že Súdny dvor môže rozhodnúť, že záujem Bank Mellat na konaní existuje z toho dôvodu, že konštatovanie nezákonnosti všeobecného režimu by mohlo založiť prípadnú žalobu o určenie zodpovednosti. Hoci sa nemôžem stotožniť s tvrdením Rady, podľa ktorého už samotná existencia napadnutého rozsudku, ktorým Všeobecný súd zamietol žalobu podanú odvolateľkou proti sporným aktom, stačí na konštatovanie, že podmienka, ktorá je nevyhnutná na založenie mimozmluvnej zodpovednosti Únie a ktorá sa týka existencie dostatočne závažného porušenia práva Únie, v každom prípade v prejednávanej veci nie je splnená, treba konštatovať, že pokiaľ sporné akty nevyvolávajú vo vzťahu k odvolateľke právne účinky, šance prípadnej žaloby o určenie zodpovednosti uspieť nemôžu predstavovať „prospech“, ktorý by pre banku mohol vyplývať v zmysle judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa záujmu na konaní.
44.
Po štvrté ostáva posledný prípad, a to konkrétne ten, v ktorom by pretrvávanie záujmu Bank Mellat na konaní malo byť konštatované s cieľom dosiahnuť, aby Rada urobila náležité zmeny a zabránila tak nebezpečenstvu, že sa bude opakovať protiprávny stav, ktorý napadnuté akty údajne obsahujú. ( 47 ) Tento predpoklad zakotvený Súdnym dvorom trpí podľa môjho názoru tým, že je formulovaný príliš široko. Každý účastník konania má totiž objektívne záujem na tom, aby sa protiprávny stav nezopakoval a toto nezopakovanie sa predstavuje z toho vyplývajúci prospech, ktorý by mohol existovať v akejkoľvek konfigurácii. Ak by sa pritom tento prípad vykladal tak široko, viedlo by to k tomu, že Súdny dvor by napokon nepripisoval žiaden dôsledok na konanie zániku predmetu sporu. Práve z tohto dôvodu by sa od navrhovateľa malo vyžadovať, aby presne preukázal nebezpečenstvo toho, že sa uvádzaný protiprávny stav bude opakovať. Podľa môjho názoru na základe skutočnosti, že Bank Mellat nebola vykonávaním sporného režimu dotknutá vo svojich právach, zanikla podmienka týkajúca sa existencie nebezpečenstva opakovania. Je pravda, že, tak ako tvrdí odvolateľka, vzhľadom na dočasný charakter zrušenia reštriktívnych opatrení Iránskej islamskej republike existuje nebezpečenstvo, že, tieto opatrenia budú znova prijaté. Za predpokladu takejto reaktivácie týchto opatrení by tak však pre Bank Mellat len po prvýkrát vznikli konkrétne dôsledky.
45.
Vzhľadom na všetky tieto dôvody som primárne dospel k záveru, že sa má konštatovať neexistencia záujmu odvolateľky na podaní odvolania a odvolanie sa má zamietnuť ako neprípustné. Za týchto podmienok budú myšlienkové úvahy v texte nižšie uvedené iba subsidiárne a nevyhnutne budú stručnejšie.
B. Subsidiárny návrh: o pretrvávaní záujmu Bank Mellat na konaní v priebehu konania na Všeobecnom súde
46.
Hoci som práve konštatoval neexistenciu záujmu Bank Mellat na konaní v rámci prejednávaného odvolania, otázka pretrvávania záujmu Bank Mellat na konaní v rámci žaloby o neplatnosť podanej na Všeobecnom súde by mohla vzniknúť ako predbežná otázka v prípade, že by sa Súdny dvor s mojím stanoviskom nemal stotožniť.
47.
V tejto súvislosti pripomínam, že je prekvapivé, že hoci rozsudok Všeobecného súdu je z 2. júna 2016, že zmieňuje rozsudok Súdneho dvora vydaný 18. februára 2016, ktorým bolo potvrdené zrušenie individuálnych reštriktívnych opatrení týkajúcich sa odvolateľky ( 48 ), a že obsahuje osobitné myšlienkové úvahy týkajúce sa existencie záujmu odvolateľky na konaní v čase podania žaloby, ( 49 ) Všeobecný súd vôbec nespomenul akčný plán, ktorého plné účinky nastali od 16. januára 2016.
48.
Nezohľadnenie účinkov tohto plánu v spojení s tvrdením, podľa ktorého odvolateľka skutočne odôvodnene podliehala spornému režimu od 18. februára 2016 ( 50 ), spôsobilo vadu v odôvodnení Všeobecného súdu týkajúcom sa záujmu žalobkyne na konaní, vo vzťahu ku ktorému mal Všeobecný súd preveriť, a to prípadne ex offo, nielen jeho existenciu v čase podania žaloby, ale tiež jeho pretrvávanie počas celého konania.
49.
V tejto súvislosti sa účastníci konania až v odpovedi na priamu otázku, ktorú položil Súdny dvor, konečne vyjadrili k nezohľadneniu účinkov akčného plánu na záujem Bank Mellat na konaní zo strany Všeobecného súdu v rámci konania na ňom. V podstate pokiaľ všetci účastníci konania jednomyseľne usudzujú, že Všeobecný súd konkrétne uvedené účinky nezohľadnil, alebo pokiaľ o takomto zohľadnení pochybujú, jedine Bank Mellat tvrdí, že na základe zásad stanovených Súdnym dvorom v rozsudku Abdulrahim ( 51 ) mal Všeobecný súd v každom prípade konštatovať pretrvávanie jej záujmu na konaní na tomto súde z dôvodu prospechov, ktoré pre ňu ešte mohli vyplývať z jej žaloby. Podľa Bank Mellat malo zrušenie individuálnych reštriktívnych opatrení ex tunc za dôsledok to, že podliehala všeobecnému režimu od nadobudnutia jeho účinnosti.
50.
Rovnaký myšlienkový postup ako postup uplatnený vo vzťahu k posúdeniu záujmu Bank Mellat na konaní v čase podania odvolania ma privádza ku konštatovaniu, že tento záujem zanikol na Všeobecnom súde v priebehu konania, keďže v dôsledku akčného plánu, v spojení s časovým prekrývaním sa individuálneho režimu so všeobecným režimom, neexistencia skutočného účinku sporného režimu na právne postavenie odvolateľky zabraňuje mať na mysli akýkoľvek prospech, ktorý pre Bank Mellat mohol vyplynúť z jej žaloby na Všeobecnom súde.
51.
Napadnutý rozsudok tak má ďalšiu vadu, ktorá spočíva v nesprávnom posúdení a ktorá je obsiahnutá v jeho bode 77, pretože Všeobecný súd nesprávne dospel k záveru, že „konštatovanie neexistencie záujmu na konaní žalobkyne proti článku 1 bodu 15 napadnutého nariadenia v prejednávanej veci [by] viedlo k porušeniu jej práva na účinnú súdnu ochranu, lebo po prípadnom konečnom zrušení individuálnych reštriktívnych opatrení, ktoré sa jej týkajú, sa na ňu bude vzťahovať sporný režim, ale nebude môcť podať návrh na zrušenie článku 1 bodu 15 napadnutého nariadenia, pretože už uplynula lehota na podanie žaloby“. V rozpore s tým, čo uviedol Všeobecný súd, zrušenie tohto článku nebolo spôsobilé mať právne dôsledky pre Bank Mellat. ( 52 )
52.
Preto za predpokladu, že Súdny dvor rozhodne, že odvolanie je prípustné, mal by napadnutý rozsudok zrušiť z dôvodu zásadnej vady spočívajúcej v nesprávnom právnom posúdení, ktorú obsahuje, pokiaľ ide o posúdenie záujmu Bank Mellat na konaní v nadväznosti na nadobudnutie účinnosti akčného plánu, a konanie o žalobe o neplatnosť podanej žalobkyňou zastaviť v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 24 vyššie.
C. Subsidiárnejšie návrhy
1. O štvrtom a piatom odvolacom dôvode založených na prípadoch nesprávneho právneho posúdenia v rámci posudzovania podmienok článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ a v rámci posudzovania právomoci Všeobecného súdu
a) O štvrtom odvolacom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení podmienok článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ
1) Napadnutý rozsudok
53.
V bode 44 a nasl. napadnutého rozsudku Všeobecný súd preveril, že Bank Mellat splnila podmienky stanovené článkom 263 štvrtým odsekom ZFEÚ na to, aby bola jej žaloba vyhlásená za prípustnú. Všeobecný súd potom, ako kvalifikoval článok 1 bod 15 nariadenia č. 1263/2012 za regulačný akt, ( 53 ) pripomenul požiadavky článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, tak ako sú spresnené v judikatúre. V tejto súvislosti pripomenul, že žaloba proti takémuto aktu je prípustná pod podmienkou, že je preukázané, že sa dotýka priamo Bank Mellat bez toho, aby bol adresátom aktu poverených jeho vykonávaním ponechaný žiaden priestor na voľnú úvahu. ( 54 ) Okrem toho si regulačný akt, ktorý vyvoláva účinky priamo na právne postavenie fyzickej alebo právnickej osoby, nemôže vyžadovať vykonávacie opatrenia na to, aby mohol byť napadnutý na súde Únie. ( 55 )
54.
Potom, ako Všeobecný súd pripomenul závery analýzy, ktorú mal vykonať, uskutočnil oddelené preskúmanie ustanovení obsiahnutých v článku 1 bode 15 nariadenia č. 1263/2012. Všeobecný súd rozhodol, že Bank Mellat ako finančná inštitúcia so sídlom v Iráne nie je priamo dotknutá článkom 30a nariadenia č. 267/2012 v znení zmien a že jej žaloba sa v rozsahu, v akom sa týka tohto ustanovenia, má vyhlásiť na neprípustnú. ( 56 ) Všeobecný súd ďalej usúdil, že článok 30b ods. 3 prvý pododsek nariadenia č. 267/2012 v znení zmien priznáva vnútroštátnym orgánom, na ktoré je podaná žiadosť o prevod, voľnú úvahu pri posudzovaní, či plánovaný prevod predstavuje nebezpečenstvo porušenia ďalších ustanovení predmetného nariadenia, takže Bank Mellat nemôže tvrdiť, že je priamo dotknutá článkom 30b ods. 3 prvým pododsekom, ktorý navyše vyžaduje vykonávacie opatrenia. Žaloba Bank Mellat tak bola vyhlásená za neprípustnú v rozsahu, v akom sa týkala článku 30b ods. 3 prvého pododseku nariadenia č. 267/2012 v znení zmien. ( 57 )
55.
Všeobecný súd ďalej rozhodol, že článok 1 bod 15 nariadenia č. 1263/2012 sa týka priamo Bank Mellat bez toho, aby vyžadoval vykonávacie opatrenia, z ďalších troch hľadísk: článku 30 ods. 1 (ktorý stanovuje zákaz prevodov bez možnosti povolenia), článku 30 ods. 3 písm. a) spoločne s článkom 30 ods. 5 (ktoré vo vzťahu k určitým prevodom stanovujú povinnosť predchádzajúcej notifikácie, na ktorú sa nevzťahuje posúdenie vnútroštátnych orgánov) a článku 30 ods. 3 písm. b) a c) spoločne s článkom 30 ods. 5 (ktoré stanovujú povinnosť, na ktorú sa nevzťahuje posúdenie vnútroštátnych orgánov a ktorá nevyžaduje vykonávacie opatrenia, začať povoľovacie konanie vo vzťahu k prevodom prekračujúcim určitú stropnú hodnotu) nariadenia č. 267/2012 v znení zmien. ( 58 )
56.
Všeobecný súd preto vyhlásil žalobu Bank Mellat za prípustnú v rozsahu, v akom smerovala proti trom ustanoveniam uvedeným v predchádzajúcom bode. ( 59 )
2) Zhrnutie argumentácie účastníkov konania
57.
Bank Mellat v podstate Všeobecnému súdu vytýka, že neposúdil správne podmienku priamej dotknutosti v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ z hľadiska článku 30a nariadenia č. 267/2012 v znení zmien. Tvrdí, že nebolo možné, aby Všeobecný súd na toto ustanovenie nahliadal z hľadiska uvedenej podmienky izolovane, vzhľadom na to, že sa jej priamo dotýkal sporný režim ako celok. Preskúmanie článku 30a spoločne s článkom 30 uvedeného nariadenia malo Všeobecný súd priviesť ku konštatovaniu, že článok 30a dopĺňal článok 30 a že išlo o dopĺňajúce sa ustanovenia. V každom prípade, aj keby sa na článok 30a nariadenia č. 267/2012 nahliadalo izolovane, analýza týkajúca sa tohto článku mala viesť ku konštatovaniu, že Bank Mellat bola týmto ustanovením priamo dotknutá.
58.
Bank Mellat tiež spochybňuje analýzu, ktorá Všeobecný súd priviedla k vyhláseniu žaloby za neprípustnú v rozsahu, v akom smerovala proti článku 30b ods. 3 prvému pododseku nariadenia č. 267/2012 v znení zmien. Tento článok sa Bank Mellat priamo dotýka, vzhľadom na to, že predstavuje hlavné ustanovenie v rámci všeobecného režimu, vykonávané článkom 1 bodom 15 nariadenia č. 1263/2012, v kontexte ktorého by mal byť preradený, a že vnútroštátnym orgánom zveruje právomoc zakazovať operácie, čím sa oslabuje obchodné postavenie banky. Tieto orgány nedisponujú voľnou úvahou podľa tohto ustanovenia, ktoré by sa malo vykonávať automaticky, pričom prípadne uznaná voľná úvaha sa uplatňuje len až v neskoršej fáze. Článok 30b ods. 3 prvý pododsek nariadenia č. 267/2012 v znení zmien nevyžaduje vykonávacie opatrenia, pretože vnútroštátnym orgánom zveruje právomoc uplatniť voľnú úvahu bezprostredne a automaticky a vyvoláva tak svoje právne účinky bez potreby sprostredkovacieho aktu týchto orgánov. Bank Mellat pripomína, že by sa nemala dostať do situácie, kedy by na účely spochybnenia určitého ustanovenia a dosiahnutia prístupu k súdu bola nútená porušiť právne predpisy.
59.
Subsidiárne Bank Mellat tvrdí, že na Všeobecnom súde uviedla, že je všeobecným režimom osobne dotknutá ako člen jednej z kategórií, na ktoré sa uvedený režim vzťahoval, čo nebolo Všeobecným súdom preskúmané, alebo prinajmenšom implicitne odmietnuté.
60.
V konečnom dôsledku Bank Mellat tvrdí, že oddelené preskúmanie ustanovení uskutočnené Všeobecným súdom spôsobilo vadu v analýze Všeobecného súdu, pokiaľ ide o dodržanie podmienok článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, a obmedzilo súdny prieskum len na určité ustanovenia. Hoci Všeobecný súd mohol na jednotlivé zložky všeobecného režimu nahliadať oddelene, mal dospieť k záveru o ich vzájomnom sa prekrývaní a nemožnosti ich v prípade zrušenia od seba oddeliť.
61.
Rada, Komisia, ako aj Spojené kráľovstvo usudzujú, že analýza Všeobecného súdu týkajúca sa dodržania podmienok článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ neobsahuje nesprávne právne posúdenie, čo sa týka článku 30a a článku 30b ods. 3 nariadenia č. 267/2012 v znení zmien. Pokiaľ však ide o Spojené kráľovstvo, toto sa v odpovedi na otázku položenú Súdnym dvorom domnieva, že Všeobecný súd mal rozhodnúť jednak tak, že žaloba Bank Mellat smerovala proti legislatívnemu aktu, a nie regulačnému aktu, a jednak, že táto žaloba je neprípustná v plnom rozsahu, pokiaľ tiež smerovala proti ostatným zložkám všeobecného režimu obsiahnutým v článku 1 bode 15 nariadenia č. 1263/2012, vzhľadom na nedostatok priameho a osobného záujmu Bank Mellat.
3) Analýza
62.
Na úvod poznamenávam, že kvalifikácia nariadenia č. 1263/2012 ako „regulačného aktu“ v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, uskutočnená Všeobecným súdom nebola odvolateľkou spochybnená. ( 60 ) Nie je tak potrebné sa k tejto otázke vracať a nasledujúca analýza vychádza z predpokladu, že ide o regulačný akt.
63.
Keďže ide o takýto akt, článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ vyžaduje dve podmienky na to, aby bola žaloba o neplatnosť prípustná: navrhovateľ musí byť napadnutým aktom priamo dotknutý a tento akt nesmie vyžadovať vykonávacie opatrenia.
64.
Účastníci konania sa vyjadrili k vhodnosti zanalyzovať dodržanie týchto dvoch podmienok tak, že sa oddelia jednotlivé zložky sporného režimu, a nie na ne nahliadať spoločne, tak ako to navrhuje Bank Mellat. Pripomínam, že osobitosť žaloby Bank Mellat podanej na Všeobecný súd spočívala v skutočnosti, že formálne napadla len jedno ustanovenie – článok 1 bod 15 nariadenia č. 1263/2012 – pričom samotný tento článok obsahoval 3 články, zložené zo šiestich, troch a piatich odsekov a mnohých podčastí. Metóda analýzy, ktorú zvolil Všeobecný súd, je podľa môjho názoru za týchto podmienok plne odôvodnená, ako to preukážem na konci mojej analýzy.
65.
Zdá sa, že odôvodnenie Všeobecného súdu týkajúce sa článku 30a nariadenia č. 267/2012 v znení zmien nemá žiadnu vadu spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení. Tento článok výslovne stanovuje, že upravuje situácie, ktoré nepatria do pôsobnosti, predovšetkým osobnej, článku 30 tohto nariadenia. ( 61 ) Je pritom jasné, že na Bank Mellat ako na banku so sídlom v Iráne sa vzťahoval všeobecný zákaz prevodu finančných prostriedkov podľa článku 30 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 267/2012 v znení zmien, a tak sa na ňu nevzťahovali opatrenia stanovené článkom 30a uvedeného nariadenia. Účastník konania, ktorý nepatrí do pôsobnosti určitého ustanovenia, môže len ťažko preukázať, že je týmto ustanovením dotknutý v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ. Tvrdenie Bank Mellat, podľa ktorého mal Všeobecný súd na túto podmienku nahliadať s prihliadnutím na všetky ustanovenia obsiahnuté v článku 1 bode 15 nariadenia č. 1263/2012, je v každom prípade neúčinné z dôvodu neexistencie dopadu článku 30a nariadenia č. 267/2012 v znení zmien na jej právne postavenie.
66.
Pokiaľ ide o článok 30b ods. 3 prvý pododsek nariadenia č. 267/2012 v znení zmien, jeho cieľom je spresniť podmienky, v ktorých sa všeobecné pravidlo vymedzené článkom 30 tohto nariadenia ( 62 ) – to znamená zákaz prevodov, ku ktorému je pripojený režim výnimiek podliehajúci predchádzajúcej notifikácii alebo predchádzajúcemu povoleniu – má konkrétne vykonávať. Tento článok tak stanovuje, že „príslušné orgány členských štátov udelia za podmienok, ktoré uznajú za vhodné, povolenie, pokiaľ nemajú oprávnený dôvod dospieť k záveru, že prevod finančných prostriedkov, pre ktorý sa požaduje povolenie, by mohol byť v rozpore s niektorým zo zákazov alebo povinností v [nariadení č. 267/2012 v znení zmien]“. Na základe článku 30b ods. 3 prvého pododseku nariadenia č. 267/2012 v znení zmien tak vo všetkých prípadoch zamýšľané prevody podliehajú povoleniu, ktoré vnútroštátne orgány vydávajú automaticky v prípade, že neexistuje podozrenie o obchádzaní pravidiel stanovených sporným režimom, alebo v opačnom prípade zákazu zo strany týchto orgánov v nadväznosti na uplatnenie ich voľnej úvahy.
67.
Čo sa týka podmienky vyžadovanej článkom 263 štvrtým odsekom ZFEÚ, podľa ktorej musí byť navrhovateľ aktom, ktorý má v úmysle napadnúť, priamo dotknutý, je podľa môjho názoru z dôvodu ich spoločnej podstaty ťažké rozhodnúť, že jednak táto podmienka je splnená vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu – to znamená k článku 30 nariadenia č. 267/2012 v znení zmien –, a nie vo vzťahu k ustanoveniu, ktoré vymedzuje jeho konkrétne podmienky – to znamená k článku 30b ods. 3 prvému odseku uvedeného nariadenia. Priznávam tak, že mám určité výhrady vo vzťahu k stanovisku Všeobecného súdu v tejto otázke, ktoré podľa môjho názoru zlúčilo dve podmienky, ktoré sú pritom od seba nezávislé, keď usúdil, že keďže podľa článku 30b ods. 3 prvého pododseku nariadenia č. 267/2012 v znení zmien sú potrebné rozhodnutia vnútroštátnych orgánov, žalobkyňa nemôže byť priamo dotknutá v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.
68.
Vzhľadom na uvedené by tento nový prípad nesprávneho právneho posúdenia nemusel mať dôsledky, ak by sa v každom prípade malo potvrdiť, že článok 30b ods. 3 prvý pododsek nariadenia č. 267/2012 v znení zmien je ustanovením, ktoré vyžaduje vykonávacie opatrenia. Pristúpim teda k analýze druhej podmienky uvedenej v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ na konci.
69.
Judikatúra Súdneho dvora, ktorá je už ustálená a ktorá bola naposledy pripomenutá v rozsudkoch Industrias Quimicas del Vallés/Komisia ( 63 ) a European Union Copper Task Force/Komisia ( 64 ), v podstate vyžaduje vkladať výraz „ktoré nevyžadujú vykonávacie opatrenia“ s ohľadom na cieľ článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, ktorý spočíva v snahe vyhnúť sa tomu, aby na to, aby sa jednotlivec mohol obrátiť na súd, musel predtým porušiť právo. Ak regulačný akt vykonávacie opatrenia vyžaduje, vykoná sa súdne preskúmanie dodržiavania právneho poriadku Únie bez ohľadu na otázku, či uvedené opatrenia vydala Únia alebo členské štáty, a osoby podliehajúce súdnej právomoci sú tak proti tomu, aby sa voči nim daný akt uplatňoval, chránené možnosťou napadnúť vykonávacie opatrenia, ktoré tento akt vyžaduje. V prípade, že vykonanie uvedeného aktu prináleží členským štátom, môžu sa osoby podliehajúce súdnej právomoci dovolávať neplatnosti predmetného základného aktu pred vnútroštátnymi súdmi a dosiahnuť, aby sa tieto súdy na základe článku 267 ZFEÚ obrátili na Súdny dvor s prejudiciálnymi otázkami. Preto treba na účely posúdenia toho, či regulačný akt vyžaduje vykonávacie opatrenia, vychádzať z postavenia osoby, ktorá sa odvoláva na právo podať žalobu na základe článku 263 štvrtého odseku poslednej časti vety ZFEÚ. Okrem toho treba odkázať výlučne na predmet žaloby a je irelevantné, či uvedené opatrenia majú alebo nemajú automatickú povahu.
70.
Vzhľadom na túto judikatúru by som sa skôr prikláňal k názoru, že ak sa má môj výklad poslednej podmienky, ktorú treba splniť na základe článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, riadiť záujmom na tom, aby bola Bank Mellat zaistená účinná súdna ochrana, záver, ku ktorému Všeobecný súd dospel pri tom, ako zdôraznil potrebu rozhodnutia vnútroštátnych orgánov na účely povolenia alebo prípadne odmietnutia plánovaného prevodu, sa zdá byť rozumným, pretože v takom prípade by odvolateľka mala široké možnosti napadnúť na vnútroštátnom súde vnútroštátne rozhodnutie o zamietnutí plánovaného prevodu bez toho, aby bola pritom samotná nútená privodiť situáciu, v ktorej dôjde k porušeniu práva Únie.
71.
Potvrdenie záveru, podľa ktorého sa žaloba mala vyhlásiť za neprípustnú v rozsahu, v akom smerovala proti článku 30b ods. 3 prvému pododseku nariadenia č. 267/2012, podporuje myšlienka, že Všeobecný súd konal uspokojivo, keď na každé ustanovenie nahliadal z hľadiska článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ oddelene. Ak sa totiž mal k splneniu podmienok podľa tohto článku vyjadriť vo vzťahu k článku 1 bodu 15 nariadenia č. 1263/2012 vnímanému ako celok, čo mal uprednostniť: skutočnosť, že žaloba Bank Mellat zjavne spĺňa uvedené podmienky z hľadiska článku 30 nariadenia č. 267/2012 v znení zmien, alebo naopak mal dospieť k záveru o neprípustnosti žaloby v celom rozsahu z toho dôvodu, že v tejto súvislosti existujú dve problematické ustanovenia, pričom jedno z nich sa žalobkyne nedotýka (článok 30a uvedeného nariadenia) a druhé vyžaduje vykonávacie opatrenia (článok 30b ods. 3 prvý pododsek tohto nariadenia)? Odpoveď na túto otázku je neľahká, a prístup, ktorý napokon zvolil Všeobecný súd, sa ukazuje ako uvážený, pretože tento súd plne rešpektoval právo Bank Mellat na podanie žaloby, a pritom súčasne zaručil koherentné uplatnenie ( 65 ) podmienok uvedených v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ.
72.
Štvrtý odvolací dôvod by sa preto mal zamietnuť ako nedôvodný.
b) O piatom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení v rámci posudzovania právomoci Všeobecného súdu
1) Napadnutý rozsudok
73.
V bode 25 a nasl. napadnutého rozsudku sa Všeobecný súd zaoberal svojou vlastnou právomocou rozhodovať o treťom žalobnom návrhu Bank Mellat, ktorým sa táto domáhala vyhlásenia, že článok 1 bod 6 rozhodnutia 2012/635 sa na ňu neuplatňuje. ( 66 ) Všeobecný súd potom, ako pripomenul znenie článku 275 ZFEÚ, článku 263 štvrtého odseku a článku 277 ZFEÚ, usúdil, že článok 1 bod 6 rozhodnutia 2012/635 je ustanovením týkajúcim sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (ďalej len „SZBP“) v zmysle článku 275. ( 67 ) Pripomenul, že výnimka z pravidla právomoci Súdneho dvora, obsiahnutá v článku 275 ZFEÚ, by sa ako také malo vykladať reštriktívne. Potom rozhodol, že opatrenia stanovené článkom 1 bodom 6 rozhodnutia 2012/635 sú všeobecne záväzné opatrenia, ktorých pôsobnosť je určená odkazom na objektívne kritériá, a nie odkazom na fyzické alebo právnické osoby, a že teda nejde o ustanovenie stanovujúce reštriktívne opatrenia týkajúce sa takýchto osôb v zmysle článku 275 druhého odseku ZFEÚ. ( 68 ) Ďalej pripomenul, že žalobkyňa vzniesla námietku nezákonnosti v rámci žaloby o neplatnosť podanej proti článku 1 bodu 15 nariadenia č. 1263/2012, ktorého cieľom je vykonávať v oblasti Zmluvy o FEÚ článok 1 bod 6 rozhodnutia 2012/635. ( 69 ) Predsa len však podľa Všeobecného súdu uvedený článok 1 bod 15 nepredstavuje rozhodnutie stanovujúce reštriktívne opatrenia voči fyzickým alebo právnickým osobám v zmysle článku 275 druhého odseku ZFEÚ, pretože sa uplatňuje na objektívne určené situácie a vyvoláva právne účinky pre kategórie osôb, ktoré sú charakterizované všeobecne a abstraktne, a ani jeho uplatňovanie nevyplýva z posúdenia skutočností týkajúcich sa každej dotknutej inštitúcie. ( 70 ) Preto námietka nezákonnosti týkajúca sa článku 1 bodu 6 rozhodnutia 2012/635 nie je vznesená na podporu žaloby o neplatnosť rozhodnutia stanovujúceho reštriktívne opatrenia v zmysle článku 275 druhého odseku ZFEÚ. ( 71 ) Za týchto okolností Všeobecný súd vyhlásil, že nemá právomoc rozhodovať o námietke nezákonnosti týkajúcej sa článku 1 bodu 6 rozhodnutia 2012/635. ( 72 ) Pokračoval však tak, že rozhodol, že výnimku z právomoci súdu Únie, stanovenú v článku 275 ZFEÚ, nemožno vykladať až tak široko, že by vylučovala preskúmanie zákonnosti aktu prijatého na základe článku 215 ZFEÚ, ktorý nepatrí do SZBP, no ktorý môže byť prijatý len vtedy, pokiaľ predtým došlo k prijatiu rozhodnutia SZBP, ako je to v prípade článku 1 bodu 15 nariadenia č. 1263/2012. Všeobecný súd tak konštatoval, že má právomoc rozhodovať o prvom a druhom žalobnom návrhu Bank Mellat, ktoré sa týkali tohto ustanovenia. ( 73 )
2) Argumentácia účastníkov konania a analýza
74.
Bank Mellat v postate Všeobecnému súdu vytýka to, že svoju vlastnú právomoc vykladá prehnane formalisticky a reštriktívne, pričom takýto výklad nie je v súlade s cieľom systému účinnej súdnej ochrany. Vzhľadom na to, že Bank Mellat sa považuje za priamo dotknutú sporným režimom bez toho, aby na to boli potrebné vykonávacie opatrenia, individuálna povaha opatrení v zmysle článku 275 ZFEÚ je overená, a to tým viac, že ide o opatrenia prijaté voči právnickým osobám, medzi ktoré patrí aj odvolateľka. Bank Mellat tiež tvrdí, že samotný článok 1 bod 6 rozhodnutia 2012/635 stanovuje takéto opatrenia, čo postačuje na založenie právomoci Všeobecného súdu rozhodovať o námietke nezákonnosti vznesenej žalobkyňou. Subsidiárne Bank Mellat tvrdí, že článok 1 bod 15 nariadenia č. 1263/2012 jasne predstavuje reštriktívne opatrenie, že zákonnosť tohto článku môže byť spochybnená a že právo na podanie incidenčnej žaloby proti článku 1 bodu 6 rozhodnutia 2012/635 by mala byť uznaná na základe článku 277 ZFEÚ z dôvodu priameho právneho vzťahu medzi týmito dvomi spornými ustanoveniami.
75.
Rada, Komisia a Spojené kráľovstvo sa domnievajú, že tento odvolací dôvod by sa mal zamietnuť ako nedôvodný.
76.
Rozhodnutie 2012/635 má za právny základ článok 29 ZEÚ, ktorý je jedným z ustanovení obsiahnutých v kapitole 2 hlavy V ZEÚ. Za týchto okolností sa javí, že uvedené rozhodnutie patrí do pôsobnosti výnimky stanovenej článkom 275 prvým odsekom ZFEÚ, takže a priori súd Únie nemá právomoc rozhodovať o zákonnosti alebo platnosti takéhoto rozhodnutia. No článok 275 druhý odsek ZFEÚ však stanovuje, že súd Únie má právomoc preskúmavať zákonnosť „rozhodnutí upravujúcich reštriktívne opatrenia voči fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré boli prijaté Radou na základe hlavy V kapitoly 2“ ZEÚ. Bank Mellat tvrdí, že článok 1 bod 6 rozhodnutia 2012/635 upravuje práve takéto opatrenia a že tak Všeobecný súd mal vyhlásiť, že má právomoc rozhodovať o námietke nezákonnosti, ktorú pred ním vzniesla Bank Mellat.
77.
Výklad tohto článku 275 druhého odseku ZFEÚ, ktorého podanie navrhuje Bank Mellat Súdnemu dvoru, podľa môjho názoru zbavuje toto ustanovenie svojho zmyslu. Je zjavné, že článok 275 druhý odsek ZFEÚ sa ako ustanovenie upravujúce výnimku z právomoci súdu Únie má vykladať reštriktívne – čo bolo napokon Všeobecným súdom pripomenuté. V rámci toho, ako Bank Mellat tvrdí, že článok 1 bod 6 rozhodnutia 2012/635 predstavuje rozhodnutie stanovujúce reštriktívne opatrenia voči fyzickým alebo právnickým osobám v zmysle článku 275 druhého odseku ZFEÚ, je však jej zámerom dosiahnuť značné zúženie rozsahu výnimky uvedenej v prvom odseku tohto článku. Rozdielna povaha opatrení, ktoré zasiahli Bank Mellat individuálne a ktoré viedli k vydaniu rozsudku Súdneho dvora z 18. februára 2016, ( 74 ) a opatreniami, ktoré mám preskúmať v rámci prejedávaného odvolania, dokonale znázorňuje rozlíšenie, ktoré treba uskutočniť v čase, keď sa pristupuje k uplatneniu článku 275 druhého odseku ZFEÚ. Inak povedané, právomoc súdu Únie neexistuje hneď, ako existujú reštriktívne opatrenia vo všeobecnom zmysle slova. Ešte je potrebné, aby tieto opatrenia mali individuálnu povahu.
78.
Takýto prístup Súdny dvor potvrdil po prvýkrát vo svojom rozsudku Gbagbo a i./Rada ( 75 ), v rámci ktorého rozhodol, že „pokiaľ ide o akty prijaté na základe ustanovení týkajúcich sa [SZBP], je to práve individuálna povaha týchto aktov, ktorá v súlade s ustanoveniami článku 275 druhého odseku ZFEÚ a článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ poskytuje prístup k súdu Únie“.
79.
Tento rozdiel sa dá znázorniť ešte aj porovnaním ustanovení rozhodnutia 2012/635. Pokiaľ ide o článok 1 bod 6 uvedeného rozhodnutia, jeho cieľom je vykonávať všeobecný režim reštriktívnych opatrení, ktorý za podmienok, ktoré sú v ňom opísané, postihuje bez rozdielu banky so sídlom v Iráne na základe všeobecného kritéria a bez toho, aby bolo voči týmto bankám formulované akékoľvek obvinenie z účasti na šírení jadrových zbraní. Tento článok spadá pod výnimku podľa článku 275 prvého odseku ZFEÚ. Naopak, článok 2 rozhodnutia 2012/635, ktorý dopĺňa zoznam osôb a subjektov zúčastňujúcich sa na jadrovom programe alebo programe balistických rakiet a osôb a subjektov podporujúcich iránsku vládu, podľa mojej analýzy spadá pod článok 275 druhý odsek ZFEÚ z dôvodu individuálneho charakteru týchto opatrení.
80.
Zdá sa tak, že bod 33 napadnutého rozsudku, v ktorom si dal Všeobecný súd za úlohu preukázať, že cieľom článku 1 bodu 6 rozhodnutia 2012/635 je vykonávať reštriktívne opatrenia všeobecnej povahy ( 76 ), a to predtým, ako dospel k záveru o nedostatku svojej právomoci, nemá žiadnu vadu spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení.
81.
Prekvapivejšia je nasledujúca fáza odôvodnenia Všeobecného súdu uvedená v bodoch 35 a 36, v rámci ktorej Všeobecný súd konštatuje, že článok 1 bod 15 nariadenia č. 1263/2012 „nepredstavuje individuálne reštriktívne opatrenie… v zmysle článku 275 druhého odseku ZFEÚ“. Takéto tvrdenie nie je relevantné, keďže Všeobecný súd bol povinný preveriť postavenie článku 1 bodu 6 rozhodnutia 2012/635 z hľadiska článku 275 ZFEÚ. Toto nesprávne právne posúdenie však nemá vplyv na správnosť záveru, ku ktorému dospel v bode 38 svojho rozsudku.
82.
Za týchto okolností sa piaty odvolací dôvod musí zamietnuť ako nedôvodný.
2. O odvolacích dôvodoch týkajúcich sa veci samej
a) O prvom odvolacom dôvode založenom na nesprávnom posúdení pri výklade a uplatnení požiadavky potreby v zmysle článku 215 ods. 1 ZFEÚ
83.
Odvolateľka na tomto mieste Všeobecnému súdu vytýka, že nesprávne vyložil článok 215 ods. 1 ZFEÚ a že jeho rozsudok má vadu spočívajúcu v „autonómnom vecnom pochybení“. Všeobecný súd podľa jej názoru nesprávne rozhodol, že požiadavka potreby uvedená v tomto článku sa netýka vzťahu medzi aktom prijatým na tomto základe a sledovaným cieľom SZBP.
84.
Článok 215 ods. 1 ZFEÚ stanovuje, že „ak rozhodnutie prijaté v súlade s kapitolou 2 hlavy V Zmluvy o Európskej únii ustanovuje prerušenie alebo čiastočné alebo úplné obmedzenie hospodárskych a finančných vzťahov s jednou alebo viacerými tretími krajinami, Rada prijme kvalifikovanou väčšinou na základe spoločného návrhu vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie potrebné opatrenia. …“.
85.
Okrem toho, že kvalifikácia vady vytýkanej Všeobecnému súdu zo strany odvolateľky sa nezdá byť správnou, ( 77 ) už len vzhľadom na samotný text článku 215 ods. 1 ZFEÚ sa zdá byť zjavné, že vzťah potreby, ktorý tento článok upravuje, má existovať medzi rozhodnutím SZBP a následne prijatým aktom. V danom prípade tak bol Všeobecný súd vyzvaný, aby preveril, že článok 1 bod 15 nariadenia č. 1263/2012 predstavuje opatrenie potrebné na vykonanie rozhodnutia 2012/635, a konkrétne jeho článku 1 bodu 6. Všeobecný súd tak v bode 87 napadnutého rozsudku správne dospel k záveru, že „odkaz na ‚potrebné opatrenia‘ má za cieľ zaistiť, aby Rada neprijala na základe článku 215 ZFEÚ reštriktívne opatrenia, ktoré idú nad rámec opatrení prijatých v príslušnom rozhodnutí SZBP“. Obmedzený rámec uplatňovania výkonnej právomoci Rady v danej oblasti už bol Súdnym dvorom konštatovaný. ( 78 ) V tejto súvislosti pritom, tak ako správne uviedla Komisia, opatrenia stanovené v článku 1 bode 15 nariadenia č. 1263/2012 sú už veľmi široko vysvetlené v článku 1 bode 6 rozhodnutia 2012/635.
86.
Za týchto okolností by sa mal prvý odvolací dôvod zamietnuť ako nedôvodný.
b) O druhom odvolacom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení zásady proporcionality
87.
Bank Mellat tvrdí, že odôvodnenie Všeobecného súdu má vadu z dôvodu nesprávneho uplatnenia zásady proporcionality, ktoré ho priviedlo k záveru, že sporný režim je v súlade s uvedenou zásadou. Odvolateľka označuje šesť výhrad. Prvá výhrada je založená na neprimeranom vymedzení úrovne preskúmania, ktorú mal súd Únie uplatniť vo vzťahu k takémuto režimu. Druhá výhrada je založená na nesprávnom posúdení prísnosti sankcií. Tretia výhrada je založená na pochybení pri identifikácii cieľa sledovaného sporným režimom. Štvrtá výhrada je založená na nesprávnom posúdení potrebnosti uvedeného režimu. Piata výhrada je založená na nesprávnom posúdení, čo sa týka existencie alternatívnych menej obmedzujúcich opatrení. Šiesta a posledná výhrada je založená na tom, že Všeobecný súd v rámci svojho posúdenia týkajúceho sa zásady proporcionality nedostatočne zohľadnil individuálne postavenie Bank Mellat.
88.
Čo sa týka vymedzenia primeranej úrovne súdneho preskúmania, Bank Mellat v podstate tvrdí, že Všeobecný súd prevrátil dôkazné bremeno, keď rozhodol, že právne záruky existujúce v rámci prijímania individuálnych reštriktívnych opatrení nemožno rovnakým spôsobom uplatňovať aj v rámci posudzovania zákonnosti všeobecného režimu, akým je sporný režim, čo viedlo k porušeniu jej práva na účinnú súdnu ochranu. Všeobecný súd sa však nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, ( 79 ) že judikatúra, na ktorú sa pred ním Bank Mellat odvoláva, sa neuplatňuje, keďže sporné akty, a osobitne nariadenie č. 1263/2012, sú všeobecne záväznými aktmi, ktorých právny režim sa odlišuje od právneho režimu individuálnych rozhodnutí týkajúcich sa prijatia individuálnych reštriktívnych opatrení voči fyzickým a právnickým osobám, dôvodom na označenie ktorých je existencia osobného správania, identifikovaného Radou a zodpovedajúce kritériu označenia, ktoré prijala Rada. Napokon, ako správne uviedla Rada, sporný režim bol prijatý v oblasti, v ktorej sa zohľadňujú politické, ekonomické a sociálne hľadiská a v ktorej už Súdny dvor normotvorcovi Únie uznal širokú mieru voľnej úvahy na účely vykonania tohto komplexného posúdenia, takže jedine zjavne neprimeraný charakter vo vzťahu k sledovanému cieľu mohol mať vplyv na zákonnosť sporného režimu z hľadiska zásady proporcionality. ( 80 ) Z bodu 110 napadnutého rozsudku vyplýva, že zámerom Všeobecného súdu skutočne bolo preveriť proporcionalitu sporného režimu a konkrétne určiť, či Rada mohla považovať jeho prijatie za vhodné a potrebné na dosiahnutie sledovaného cieľa, spočívajúceho v zabránení šírenia jadrových zbraní a jeho financovania bez toho, aby žalobkyni spôsobila neprimerané nepriaznivé následky. Za týchto okolností Všeobecný súd v danom prípade uplatnil primeranú úroveň preskúmania.
89.
Čo sa týka posúdenia prísnosti sankcií, hoci odvolateľka jasne uvádza, že jej výhrada smeruje proti bodom 205 až 211 napadnutého rozsudku, treba pritom konštatovať, že zároveň tvrdí, a to bez toho, aby svoje tvrdenie podložila, že sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia prísnosti sankcií. Keďže Bank Mellat k tejto výhrade neposkytla dostatočne podrobné informácie, preskúmanie jej tvrdenia sa tu aj končí.
90.
Čo sa týka identifikácie cieľa sledovaného sporným režimom, odvolateľka znova uvádza, že Všeobecný súd mal od Rady vyžadovať, aby preukázala, že uvedený režim bol k sledovanému cieľu, ktorým bolo údajne zabránenie šírenia jadrových zbraní, primeraný. Bank Mellat tiež Všeobecnému súdu vytýka to, že priznal prílišný význam vyhláseniam Rady a že nevedel identifikovať, aký nezákonný cieľ bol sledovaný v skutočnosti, t. j. vykonávať ekonomický nátlak na Irán. Treba však konštatovať, že argumentácia žalobkyne tu smeruje proti časti napadnutého rozsudku, ktorá sa sústredila na to, čo Všeobecný súd a kvalifikoval ako „prvý cieľ“ ( 81 ), to znamená ( 82 ) cieľ zabrániť šíreniu jadrových zbraní, a že Všeobecný súd sa neuspokojil len s tvrdeniami Rady, keď usúdil, že sporný režim skutočne sledoval uvedený cieľ, ( 83 ) no svoju analýzu posunul ešte ďalej, keď konštatoval, že sa zdá, že to, čo žalobkyňa sama zažila, potvrdzuje tvrdenia Rady, pretože Bank Mellat sa dostala do situácie, že poskytovala určité služby zapísanému subjektu bez toho, aby o tom vedela. ( 84 ) Napokon Bank Mellat neoprávnene tvrdí, že nebola uskutočnená žiadna platná analýza skutočného sledovaného cieľa – t. j. vykonávať ekonomický nátlak na Irán –, ako o tom svedčia body 136 až 143 napadnutého rozsudku, v ktorých Všeobecný súd rozhodol, že sledovanie takéhoto cieľa z napadnutých aktov nevyplýva. Všeobecný súd tak správne identifikoval cieľ sledovaný sporným režimom.
91.
Čo sa týka posúdenia toho, či bol sporný režim, potrebný, Bank Mellat v podstate tvrdí, že sporný režim ide nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie sledovaného cieľa, vzhľadom na to, že sa uplatňuje na subjekty, vo vzťahu ku ktorým neexistuje žiadna indícia o účasti na činnostiach šírenia zbraní, a že nestanovuje dostatočné výnimky. Všeobecný súd podľa jej názoru nepreukázal, že finančné embargo je potrebné na dosiahnutie sledovaného cieľa a odôvodnenie v tejto súvislosti je príliš široké. Z napadnutého rozsudku pritom vyplýva, že po tom, čo Všeobecný súd konštatoval, že sporný režim patrí do kontextu posilnenia reštriktívnych opatrení prijatých voči Iránu, v každom prípade potvrdil určitú kontinuitu s predchádzajúcim všeobecným režimom, vo vzťahu ku ktorému Bank Mellat netvrdila, že nebol potrebným a že uvážené posilnenie daného režimu v troch smeroch ( 85 ) nemalo za dôsledok to, že by sa sporný režim náhle stal excesívnym. ( 86 ) Ďalej sa zdá, že odvolateľka Všeobecnému súdu vytýka, že Všeobecný súd použil závery vyvodené z analýz Finančnej akčnej skupiny na oblasť šírenia jadrových zbraní, keď usúdil, že jej závery svedčia o medzere v systéme iránskeho bankového a finančného sektora, v dôsledku čoho je posilnenie dohľadu nad uvedeným sektorom, ku ktorému došlo na základe spornému režimu, v súlade s cieľom zabrániť šíreniu jadrových zbraní. Podľa môjho názoru sa však na túto výhradu nevzťahuje preskúmanie, ktoré vykonáva Súdny dvor v rámci odvolania, pretože jej cieľom je dosiahnuť, aby sa Súdny dvor znova zaoberal skutkovou okolnosťou, ktorú Rada uviedla pred Všeobecným súdom, ( 87 ) no vo vzťahu ku ktorej Bank Mellat neuvádza, že by došlo ku skresleniu. Pokiaľ ide o zvyšnú časť, už bolo potvrdené, že sporný režim nie je založený na identifikácii nebezpečenstva účasti každého bankového a finančného subjektu na zakázanej činnosti a že tento režim stanovuje celý rad výnimiek a výluk, ktorých cieľom je do čo najväčšej možnej miery zabrániť negatívnym účinkom uvedeného režimu. Ide tu o dve skutočnosti, ktoré Všeobecný súd správne identifikoval a ktoré sa jasne vyslovujú v prospech konštatovania, podľa ktorého sporný režim nejde nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie sledovaného cieľa.
92.
Čo sa týka existencie alternatívnych menej obmedzujúcich opatrení, Bank Mellat tvrdí, že Všeobecný súd vo vzťahu k uvedeným opatreniam neuvažoval nad tým, že sporný režim mal byť nastavený tak, že by sa vzťahoval len na finančné inštitúcie, pri ktorých existovala odôvodnená pochybnosť, alebo že mal stanovovať režim priaznivejších výnimiek alebo transparentnejšie a menej diskriminujúce pravidlá. Z posúdenia Všeobecného súdu týkajúceho sa identifikácie medzery v systéme iránskeho bankového sektora, ktoré som práve pripomenul, je pritom podľa môjho názoru zjavná potreba podriadiť celý sektor prísnemu režimu vzťahujúcemu sa na všetky iránske banky, bez akéhokoľvek zohľadnenia, pokiaľ ide o ich osobné zapojenie do šírenia jadrových zbraní, a to tým viac, že v spornom režime nešlo o zákaz akéhokoľvek prevodu, ale tým, že sa prevody podriadili nielen režimu predchádzajúcej notifikácie a predchádzajúceho povolenia, ale aj režimu výnimiek, išlo o posúdenie týchto prevodov z hľadiska nebezpečenstva, ktoré prípadne predstavujú, pokiaľ ide o šírenie jadrových zbraní. Okrem toho poznamenávam, že Bank Mellat nepreukazuje, ako by alternatívne opatrenia, ktoré navrhuje, mohli byť rovnako účinné ako sporný režim, čo definitívne zabraňuje tomu, aby jej výhrada mohla uspieť.
93.
Pokiaľ ide o zohľadnenie individuálneho postavenia Bank Mellat na účely posúdenia proporcionality sporného režimu, odvolateľka v podstate tvrdí, že Všeobecný súd mal zohľadniť skutočnosť, že proti nej neexistuje nijaký dôkaz o akomkoľvek podporovaní šírenia jadrových zbraní a že Všeobecný súd mal vzhľadom na túto skutočnosť konštatovať, že sporný režim nie je potrebný. Aj na tomto mieste argumentácia odvolateľky týkajúca sa tejto záležitosti vychádza z nesprávneho pochopenia toho, čo predstavovalo sporný režim, to znamená všeobecného režimu, ktorý sa uplatňoval na subjekty, vo vzťahu ku ktorým nebolo potrebné tvrdiť, že existuje súvislosť medzi ich osobným správaním a nebezpečenstvom šírenia jadrových zbraní. Ba čo viac, skutočnosť, že Bank Mellat nevedome poskytla služby zapísanému subjektu, skôr potvrdzuje potrebu všeobecného režimu, akým je sporný režim, s cieľom účinnejšieho boja proti šíreniu jadrových zbraní v Iráne. Napokon práve toto Všeobecný súd rozhodol v bode 195 napadnutého rozsudku, takže v rozpore s tým, čo tvrdí odvolateľka, a napriek tomu, že podľa môjho názoru Všeobecný súd nemal tú povinnosť, z dôvodu všeobecného charakteru sporného režimu, sčasti zohľadnil postavenie žalobkyne, no vyvodil z toho opačné závery, než aké si priala Bank Mellat.
94.
Vzhľadom na všetky tieto úvahy a na to, že nebolo možné identifikovať akékoľvek nesprávne právne posúdenie v rámci toho, ako Všeobecný súd preskúmal primeraný charakter sporného režimu, sa druhý odvolací dôvod musí zamietnuť ako nedôvodný.
c) O treťom odvolacom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení zo strany Všeobecného súdu, keď tento rozhodol, že sporný režim je v súlade so všeobecnými právnymi zásadami
95.
Bank Mellat tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne považoval za neprípustné výhrady formulované v rámci tretieho žalobného dôvodu uvádzanému na Všeobecnom súde z dôvodu, že smerujú proti článku 30b ods. 3 prvému pododseku nariadenia č. 267/2012, a že tiež nesprávne rozhodol, že sporný režim nie je v rozpore so zásadami právnej istoty a zákazu diskriminácie, ako ani s povinnosťou odôvodnenia a procesnými zárukami, ktoré sa v zásade poskytujú v kontexte prijímania reštriktívnych opatrení.
96.
Čo sa týka prípustnosti výhrad formulovaných proti článku 30b ods. 3 prvému pododseku nariadenia č. 267/2012, odkazujem na bod 66 a nasl. vyššie.
97.
Pokiaľ ide o výhradu založenú na porušení zásad právnej istoty, Všeobecný súd potom, ako pripomenul klasickú judikatúru v danej oblasti, správne dospel k záveru, že sporný režim spĺňa kritériá vyžadované Súdnym dvorom na to, aby sa rozhodlo, že imperatív právnej istoty bol rešpektovaný. ( 88 ) Vzhľadom na povahu predmetného režimu a podmienky jeho fungovania, tak ako sú vymedzené v článku 1 bode 15 nariadenia č. 1263/2012, odvolateľka nemôže oprávnene namietať existenciu akéhokoľvek porušenia zásady právnej istoty, keďže podmienky, za akých boli predchádzajúca notifikácia alebo predchádzajúce povolenie potrebné, boli podľa môjho názoru jasne stanovené. Preto mi neostáva nič iné, len sa stotožniť so záverom Všeobecného súdu, podľa ktorého ustanovenia daného režimu, konkrétne článok 30 ods. 2 až 4 nariadenia č. 267/2012 „dostatočne jasne a presne vymedzujú pôsobnosť obmedzení a povinností“ ( 89 ).
98.
Čo sa týka výhrady založenej na tom, že Všeobecný súd nesprávne vyložil rozsah procesných povinností, ktoré musia byť na účely prijatia sporného režimu zaručené, Všeobecný súd v prvom rade preveril, že odôvodnenie poskytnuté subjektom, na ktoré sa vzťahoval všeobecný režim, umožnil týmto subjektom pochopiť ratio legis uvedeného režimu, aby mohli prípadne napadnúť jeho zákonnosť, ( 90 ) a následne v druhom rade odlíšil procesné záruky, ktoré musia byť zabezpečené fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré sú predmetom individuálnych reštriktívnych opatrení, od procesných záruk, ktoré musia byť poskytnuté osobám, na ktoré sa uplatňuje všeobecný režim takého druhu, akým je sporný režim. ( 91 ) V tejto súvislosti nemožno inak, než potvrdiť analýzu Všeobecného súdu, keďže je jasné, ako som už napokon mal príležitosť zdôrazniť, že sporný režim, na rozdiel od individuálnych reštriktívnych opatrení, nie je založený na konkrétnom tvrdení, že určité osobné správanie je v rozpore s cieľom, ktorý sleduje SZBP, ale na nebezpečenstve, že Irán použije banky a finančné inštitúcie nachádzajúce sa na jeho území na účely šírenia jadrových zbraní, a to aj bez ich vedomia. Za týchto okolností sú procesné záruky, ktoré sa poskytujú vo fáze predchádzajúcej prijatiu aktu, úplne odlišné v porovnaní s procesnými zárukami, ktoré majú dôležité miesto pri prijímaní individuálnych reštriktívnych opatrení. ( 92 ) Sporný režim nepredstavuje práve individuálne rozhodnutie, ktorého je Bank Mellat adresátom. V rozpore s tým, čo tvrdí Bank Mellat, a vzhľadom na rozdiel medzi právnym režimom uplatniteľným na individuálne reštriktívne opatrenia a právnym režimom uplatniteľným na sporný režim, sú závery, ku ktorým Všeobecný súd dospel v rámci preskúmania zákonnosti individuálnych reštriktívnych opatrení, úplne autonómnymi vo vzťahu k záverom, ku ktorým mohol dospieť v rámci žaloby, cieľom ktorej bolo spochybniť zákonnosť sporného režimu. Za týchto okolností sa Všeobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď zamietol výhrady založené na porušení povinnosti odôvodnenia a porušení právnych záruk vyžadovaných v prípade existencie reštriktívnych opatrení.
99.
Napokon, pokiaľ ide o výhradu založenú na porušení zásady zákazu diskriminácie, aj na tomto mieste je potrebné konštatovať, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že rozdielne zaobchádzanie, ktorého predmetom sú iránske subjekty patriace do pôsobnosti ratione personae sporného režimu, bolo odôvodnené samotnou podstatou režimu, ktorého cieľom bolo prispieť k boju proti akémukoľvek nebezpečenstvu šírenia jadrových zbraní v Iráne, keď už bolo preukázané, že tieto subjekty sa mohli zúčastniť na financovaní uvedeného šírenia, a to aj bez ich vedomia. Pokiaľ ide o tvrdenie odvolateľky, podľa ktorého toto rozdielne zaobchádzanie nie je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa a že existujú iné menej obmedzujúce opatrenia, skôr sa domnievam, že jeho cieľom je dosiahnuť preskúmanie analýzy Všeobecného súdu vykonanú v rámci preskúmania proporcionality sporného režimu, a preto odkazujem na svoju analýzu v rámci druhého odvolacieho dôvodu tohto odvolania.
100.
Z týchto dôvodov by sa tretí odvolací dôvod mal zamietnuť ako nedôvodný.
V. O trovách
101.
O trovách konania sa rozhodne len z hľadiska môjho hlavného návrhu, t. j. neprípustnosti odvolania. Nedokážem sa však zbaviť názoru, že pokiaľ by sa Všeobecný súd správne vysporiadal s otázkou zániku záujmu na konaní v priebehu konania na Všeobecnom súde a pokiaľ by rozhodol o zastavení konania, mohlo to viesť k tomu, že by odvolateľka prejednávané odvolanie nepodala. V čase rozhodovania o trovách konania by sa tak na túto skutočnosť mohlo prihliadnuť.
102.
Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uplatniteľného na odvolacie konanie na základe článku 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku je tak účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Rada navrhla uložiť Bank Mellat povinnosť nahradiť trovy konania a odvolanie podané odvolateľkou sa musí vyhlásiť za neprípustné, je odôvodnené zaviazať ju na náhradu trov súvisiacich s odvolaním. Na druhej strane a z dôvodov, ktoré som uviedol vyššie, domnievam sa, že Súdny dvor by mal uplatniť článok 184 ods. 4 poslednú vetu Rokovacieho poriadku Súdneho dvora a rozhodnúť, že Spojené kráľovstvo a Komisia znášajú svoje vlastné trovy konania.
VI. Návrh
103.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto:
1.
Odvolanie sa zamieta.
2.
Bank Mellat je povinná nahradiť trovy konania vynaložené Radou Európskej únie.
3.
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska a Európska komisia znášajú svoje vlastné trovy konania.
( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.
( 2 ) T‑160/13, EU:T:2016:331.
( 3 ) Ú. v. EÚ L 356, 2012, s. 34.
( 4 ) Ú. v. EÚ L 282, 2012, s. 58.
( 5 ) Konkrétne ide o prílohu II rozhodnutia Rady 2010/413/SZBP z 26. júla 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP (Ú. v. EÚ L 195, 2010, s. 39) (ďalej len „rozhodnutie 2010/413“), a prílohu V nariadenia Rady (ES) č. 423/2007 z 19. apríla 2007, o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 103, 2007, s. 1).
( 6 ) Ide o nariadenie Rady (EÚ) č. 961/2010 z 25. októbra 2010, o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 423/2007 (Ú. v. EÚ L 281, 2010, s. 1), a ďalej nariadenie Rady (EÚ) č. 267/2012 z 23. marca 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 961/2010 (Ú. v. EÚ L 88, 2012, s. 1).
( 7 ) Pozri odôvodnenie 5 rozhodnutia 2012/635.
( 8 ) S cieľom poukázať na články 30, 30a a 30b, tak ako boli zmenené, resp. doplnené článkom 1 bodom 15 nariadenia č. 1263/2012, sa k uvedeným článkom vrátim pri rozoberaní nariadenia č. 267/2012 v znení zmien.
( 9 ) Pokiaľ ide o zhrnutie napadnutého rozsudku, pozri bod 73 a nasl. nižšie.
( 10 ) Vo vzťahu k preskúmaniu právomoci Všeobecného súdu pozri body 25 až 40 napadnutého rozsudku.
( 11 ) Pozri body 41 až 67 napadnutého rozsudku.
( 12 ) Pozri body 68 až 78 napadnutého rozsudku.
( 13 ) Rozsudok z 18. februára 2016 (C‑176/13 P, EU:C:2016:96).
( 14 ) Spojené kráľovstvo podalo 14. októbra 2016 vzájomné odvolanie, no napokon ho 21. júna 2017 vzalo spať.
( 15 ) Pozri článok 1 bod 17 rozhodnutia Rady (SZBP) 2015/1863 z 18. októbra 2015, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 274, 2015, s. 174), článok 1 bod 15 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1861 z 18. októbra 2015, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 267/2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 274, 2015, s. 1), rozhodnutie Rady (SZBP) 2016/37 zo 16. januára 2016 o dátume uplatňovania rozhodnutia 2015/1863 (Ú. v. EÚ L 111, 2016, s. 11), ako aj informáciu o dátume uplatňovania nariadenia 2015/1861 a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2015/1862, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 267/2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 274, 2015, s. 161).
( 16 ) Rozsudok z 28. mája 2013, Abdulrahim/Rada a Komisia (C‑239/12 P, EU:C:2013:331).
( 17 ) Rozsudok z 18. februára 2016 (C‑176/13 P, EU:C:2016:96).
( 18 ) Rozsudok z 28. mája 2013 (C‑239/12 P, EU:C:2013:331).
( 19 ) Odvolateľka na tomto mieste poukazuje na rozsudok z 12. decembra 2006, Organizácia mudžahedínov iránskeho ľudu/Rada (T‑228/02, EU:T:2006:384).
( 20 ) Tieto negatívne dôsledky sú podľa názoru odvolateľky veľmi dobre porovnateľné s dôsledkami uvádzanými v bodoch 80 až 85 rozsudku z 25. novembra 2014, Safa Nicu Sepahan/Rada (T‑384/11, EU:T:2014:986).
( 21 ) Odvolateľka na tomto mieste poukazuje na body 70 až 74 rozsudku z 28. mája 2013, Abdulrahim/Rada a Komisia (C‑239/12 P, EU:C:2013:331).
( 22 ) Pozri rozsudky z 21. decembra 2011, ACEA/Komisia (C‑319/09 P, neuverejnený, EU:C:2011:857, bod 67), a z 27. februára 2014, Stichting Woonlinie a i./Komisia (C‑133/12 P, EU:C:2014:105, bod 54).
( 23 ) Pozri rozsudok z 26. februára 2015, Planet/Komisia (C‑564/13 P, EU:C:2015:124, body 28 a 34).
( 24 ) Pozri uznesenie z 31. júla 1989, S./Komisia (206/89 R, EU:C:1989:333, bod 8).
( 25 ) Pozri rozsudok z 20. júna 2013, Cañas/Komisia (C‑269/12 P, neuverejnený, EU:C:2013:415, bod 15 a citovaná judikatúra).
( 26 ) Pozri rozsudok z 26. februára 2015, Planet/Komisia (C‑564/13 P, EU:C:2015:124, bod 34).
( 27 ) Pozri rozsudok z 28. mája 2013, Abdulrahim/Rada a Komisia (C‑239/12 P, EU:C:2013:331, bod 61).
( 28 ) Pozri rozsudky z 19. októbra 1995, Rendo a i./Komisia (C‑19/93 P, EU:C:1995:339, bod 13) a z 13. júla 2000, Parlament/Richard (C‑174/99 P, EU:C:2000:412, bod 33); pozri tiež uznesenie predsedu Súdneho dvora z 27. februára 2002, Commerzbank/Komisia [C‑480/01 P(R), EU:C:2002:127, bod 20]; uznesenia z 19. januára 2006, Audi/ÚHVT (C‑82/04 P, neuverejnené, EU:C:2006:48, bod 20); z 5. júla 2012, Audi a Volkswagen/ÚHVT (C‑467/11 P, neuverejnené, EU:C:2012:425, bod 11), a z 15. novembra 2012, Neubrandenburger Wohnungsgesellschaft/Komisia (C‑145/12 P, neuverejnené, EU:C:2012:724, bod 23).
( 29 ) Pozri rozsudok z 28. mája 2013, Abdulrahim/Rada a Komisia (C‑239/12 P, EU:C:2013:331, bod 62).
( 30 ) Rozsudok z 28. mája 2013 (C‑239/12 P, EU:C:2013:331).
( 31 ) Rozsudok z 28. mája 2013 (C‑239/12 P, EU:C:2013:331).
( 32 ) Rozsudok z 18. februára 2016 (C‑176/13 P, EU:C:2016:96). Treba poznamenať, že rozsudok Súdneho dvora bol vydaný až po nadobudnutí účinnosti akčného plánu.
( 33 ) Odôvodnenie 9 rozhodnutia 2015/1863.
( 34 ) Odôvodnenia 5 a 6 nariadenia č. 2015/1861.
( 35 ) Odôvodnenie 14 rozhodnutia 2015/1863.
( 36 ) Pozri článok 2 druhý odsek nariadenia č. 2015/1861.
( 37 ) Odôvodnenie 9 rozhodnutia 2015/1863. Pozri tiež odôvodnenie 10 uvedeného rozhodnutia a odôvodnenia 6 a 7 nariadenia č. 2015/1861.
( 38 ) Pozri bod 26 vyššie.
( 39 ) Pozri rozsudok z 28. mája 2013, Abdulrahim/Rada a Komisia (C‑239/12 P, EU:C:2013:331, bod 65).
( 40 ) Pozri rozsudok z 28. mája 2013, Abdulrahim/Rada a Komisia (C‑239/12 P, EU:C:2013:331, body 63 až 64).
( 41 ) Pozri rozsudok z 28. mája 2013, Abdulrahim/Rada a Komisia (C‑239/12 P, EU:C:2013:331, bod 68).
( 42 ) Pozri rozsudok z 18. februára 2016, Rada/Bank Mellat (C‑176/13 P, EU:C:2016:96, bod 11 a nasl.).
( 43 ) Pozri poznámku pod čiarou 12 odvolania.
( 44 ) Pozri rozsudok z 28. mája 2013, Abdulrahim/Rada a Komisia (C‑239/12 P, EU:C:2013:331, bod 72 a citovaná judikatúra).
( 45 ) Pozri body 127, 161 a 173 napadnutého rozsudku.
( 46 ) Rozsudok z 28. mája 2013 (C‑239/12 P, EU:C:2013:331).
( 47 ) Pozri rozsudok z 28. mája 2013, Abdulrahim/Rada a Komisia (C‑239/12 P, EU:C:2013:331, bod 63 a citovaná judikatúra).
( 48 ) Rozsudok Rada/Bank Mellat (C‑176/13 P, EU:C:2016:96).
( 49 ) Pozri bod 68 a nasl. napadnutého rozsudku.
( 50 ) Pozri bod 76 napadnutého rozsudku.
( 51 ) Rozsudok z 28. mája 2013 (C‑239/12 P, EU:C:2013:331).
( 52 ) Pozri bod 78 napadnutého rozsudku.
( 53 ) Pozri body 44 až 55 napadnutého rozsudku.
( 54 ) Pozri bod 56 napadnutého rozsudku.
( 55 ) Pozri body 57 a 58 napadnutého rozsudku.
( 56 ) Pozri bod 59 napadnutého rozsudku.
( 57 ) Pozri body 60 a 61 napadnutého rozsudku.
( 58 ) Pozri body 62 až 65.
( 59 ) Pozri body 66 a 67 napadnutého rozsudku.
( 60 ) Napokon sa zdá, že len Spojené kráľovstvo spochybňuje túto kvalifikáciu, v rámci jeho písomnej odpovede na otázky položené Súdnym dvorom.
( 61 ) Článok 30a ods. 1 nariadenia č. 267/2012 v znení zmien znie: Prevody finančných prostriedkov iránskej osobe, subjektu alebo orgánu alebo od iránskej osoby, subjektu alebo orgánu, na ktoré sa nevzťahuje článok 30 ods. 1, sa spracúvajú takto:…“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát).
( 62 ) Predovšetkým článkom 30 ods. 3 písm. b) a c) nariadenia č. 267/2012 v znení zmien. Treba uviesť, že článok 30b ods. 3 prvý pododsek uvedeného nariadenia sa týka aj prípadov uvedených v článku 30a tohto nariadenia, ale v tejto súvislosti som už uviedol, že tento článok sa odvolateľky netýka.
( 63 ) Rozsudok z 13. marca 2018 (C‑244/16 P, EU:C:2018:177, bod 42 a nasl. a citovaná judikatúra).
( 64 ) Rozsudok z 13. marca 2018 (C‑384/16 P, EU:C:2018:176, bod 32 a nasl. a citovaná judikatúra).
( 65 ) S výnimkou nesprávneho právneho posúdenia identifikovaného v bode 67 vyššie.
( 66 ) Všeobecný súd v bode 31 napadnutého rozsudku uvádza, že žalobkyňa uviedla, že tento žalobný návrh sa má vykladať ako námietka nezákonnosti podľa článku 277 ZFEÚ.
( 67 ) Pozri body 28 až 31 napadnutého rozsudku.
( 68 ) Pozri bod 33 napadnutého rozsudku.
( 69 ) Pozri bod 34 a 35 napadnutého rozsudku.
( 70 ) Pozri bod 36 napadnutého rozsudku.
( 71 ) Pozri bod 37 napadnutého rozsudku.
( 72 ) Pozri bod 38 napadnutého rozsudku.
( 73 ) Pozri body 39 a 40 napadnutého rozsudku.
( 74 ) Rozsudok Rada/Bank Mellat (C‑176/13 P, EU:C:2016:96).
( 75 ) Rozsudok z 23. apríla 2013 (C‑478/11 P až C‑482/11 P, EU:C:2013:258). Súdny dvor potvrdí svoje stanovisko v rozsudku z 28. marca 2017, Rosneft (C‑72/15, EU:C:2017:236, bod 103).
( 76 ) Alebo „opatrenia so všeobecnou pôsobnosťou“ v zmysle bodu 98 rozsudku z 28. marca 2017, Rosneft (C‑72/15, EU:C:2017:236).
( 77 ) Javí sa totiž, že ide viac o nesprávne právne posúdenie než o vecnú vadu.
( 78 ) Pozri rozsudok z 1. marca 2016, National Iranian Oil Company/Rada (C‑440/14 P, EU:C:2016:128, bod 54).
( 79 ) Pozri bod 100 a nasl. napadnutého rozsudku.
( 80 ) Pozri rozsudok z 28. novembra 2013, Rada/Manufacturing Support & Procurement Kala Naft (C‑348/12 P, EU:C:2013:776, bod 120). Pozri tiež rozsudok z 1. marca 2016, National Iranian Oil Company/Rada (C‑440/14 P, EU:C:2016:128, bod 77).
( 81 ) Pozri bod 117 a nasl. napadnutého rozsudku.
( 82 ) Podčiarkol generálny advokát.
( 83 ) V bode 122 napadnutého rozsudku sa Všeobecný súd ukázal byť do určitej mier opatrný, pokiaľ ide o premisy uvádzané Radou, zhrnuté v predchádzajúcom bode uvedeného rozsudku.
( 84 ) Pozri bod 126 napadnutého rozsudku.
( 85 ) Pozri bod 164 napadnutého rozsudku.
( 86 ) Pozri bod 165 napadnutého rozsudku.
( 87 ) Pozri bod 167 napadnutého rozsudku.
( 88 ) Pozri body 242 a 243 napadnutého rozsudku.
( 89 ) Bod 243 napadnutého rozsudku.
( 90 ) Pozri body 226 až 229 napadnutého rozsudku.
( 91 ) Pozri body 232 až 240 napadnutého rozsudku.
( 92 ) Na účely zhrnutia týchto záruk pozri rozsudok z 21. decembra 2011, Francúzsko/People’s Mojahedin Organization of Iran (C‑27/09 P, EU:C:2011:853, body 64 až 66).
Full & Egal Universal Law Academy