NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
JULIANE KOKOTT
z 23. januára 2018 ( 1 )
Vec C‑635/16 P
Spliethoff’s Bevrachtingskantoor BV
„Odvolanie – Žaloba o neplatnosť – Prípustnosť – Určenie predmetu žaloby – Výkonná agentúra pre inovácie a siete (INEA) – Program Únie Nástroj na prepájanie Európy (NPE) – Oznámenie rozhodnutia, ktorým bol zamietnutý návrh podaný na základe výzvy na predkladanie návrhov v rámci NPE – Účinná súdna ochrana“
I. Úvod
1.
Prejednávaná vec názorne ukazuje, aké problémy môžu tomu, kto hľadá právnu ochranu, vyplývať z toho, že Európska komisia na plnenie svojich úloh využíva agentúru, v tomto prípade Výkonnú agentúru Komisie pre inovácie a siete (Innovation and Networks Executive Agency, ďalej len „INEA“).
2.
To platí najmä vtedy, ak, podobne ako v tomto prípade, je komunikácia nedostatočná: zo strany agentúry INEA a Komisie voči dotknutému a tiež medzi Komisiou a agentúrou INEA.
3.
Odvolateľka podala rozsiahlu žiadosť o podporu vo výške 20 miliónov eur. Ani Komisia, ani INEA odvolateľke nijako osobitne neoznámili rozhodnutie, ktorým bola táto žiadosť implicitne zamietnutá. O zozname vybraných návrhov rozhodla Komisia 31. júla 2015 a o tri mesiace neskôr bolo rozhodnutie dostupné iba online.
4.
INEA poslala odvolateľke 17. júla 2015 – teda dva týždne pred dátumom rozhodnutia Komisie – e‑mail, v ktorom odvolateľku informovala o zamietnutí a dôvodoch, pre ktoré jej návrh nebol zaradený do predbežného zoznamu vybraných projektov, ktorým je poskytnutá podpora. Toto oznámenie doplnila INEA, ako to aj Komisia s poľutovaním uznala, zavádzajúcim poučením o opravnom prostriedku, ktoré vzbudzuje dojem, že Komisia už vydala svoje rozhodnutie, voči ktorému lehota na podanie žaloby už začala plynúť.
5.
Odvolateľka podala žalobu očividne na základe tohto e‑mailu, ktorý u nej spôsobil zmätok, čo je vidieť v tom, že návrh žaloby smeruje proti „rozhodnutiu Komisie zo 17. júla 2015“ – t. j. dátumu, kedy dostala e‑mail – a napadnutý akt nie je v spise jednotne definovaný. Komisia vzniesla námietku neprípustnosti. Bez bližšieho prejednania predmetu žaloby Všeobecný súd uznesením z 11. októbra 2016 ( 2 ) rozhodol, že žaloba je podaná proti e‑mailu, a vyhovel námietke Komisie: Komisia nie je pôvodcom napadnutého konania a napadnuté konanie malo len predbežný charakter.
6.
Toto uznesenie Všeobecného súdu je napadnuté týmto opravným prostriedkom. Súdny dvor má príležitosť zdôrazniť význam, ktorý prináleží dôležitému výkladu žaloby na uskutočnenie účinnej právnej ochrany. Platí to v neposlednom rade s ohľadom na skutočnosť, že v tomto prípade dotknutá osoba bola navedená „na nesprávnu cestu“ práve z dôvodu nedostatočnej komunikácie.
7.
Dodatočne je potrebné poukázať na to, že odvolateľka medzitým podala ďalšiu žalobu, ktorou svoj návrh formulovala nanovo. V ňom navrhuje, aby „vykonávacie rozhodnutie Komisie z 31. júla 2015 o zostavení zoznamu návrhov, ktoré… boli vybrané“ ( 3 ) bolo vyhlásené za neplatné. Aj v tomto konaní podala Komisia námietku neprípustnosti, tentoraz sa opierala o to, že žaloba nebola podaná včas. Aj keď to posúdenie tohto opravného prostriedku neovplyvňuje, predsa len to podčiarkuje navyše význam, ktorý prináleží dôležitému výkladu návrhu na začatie konania na uskutočnenie účinnej právnej ochrany. V tomto prípade by spôsobil nepotrebnosť ďalšej žaloby a v konečnom dôsledku by sa zabránilo tomu, aby vôbec bola aj napriek dvom žalobám materiálna zákonnosť konania Komisie súdne preskúmavaná.
II. Právny rámec
8.
Nariadenie Rady (ES) č. 58/2003 z 19. decembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných orgánov, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva ( 4 ), určuje právny rámec pre zriadenie a fungovanie výkonných agentúr. Článok 3 ods. 1 tohto nariadenia priznáva Komisii možnosť zriadiť výkonnú agentúru, ktorú poverí niektorými úlohami týkajúcimi sa riadenia jedného alebo viacerých programov Spoločenstva. Podľa článku 4 ods. 2 má výkonný orgán právnu subjektivitu. Článok 6 objasňuje úlohy, ktorými môže Komisia poveriť výkonný orgán; s výnimkou úloh, ktoré si vyžadujú diskrečné právomoci v rámci uskutočňovania politických rozhodnutí. Podrobnosti poverenia majú byť definované v poverovacom právnom dokumente.
9.
INEA bola zriadená na základe nariadenia (ES) č. 58/2003 prostredníctvom Vykonávacieho rozhodnutia Komisie 2013/801/EÚ z 23. decembra 2013 ( 5 ). Ako nasledovníčka po Výkonnej agentúre pre transeurópsku dopravnú sieť jej bolo zverené vykonávanie určitých častí programov Únie pre Nástroj na prepájanie Európy (Connecting Europe Facility, ďalej len „NPE“).
10.
Cieľom tohto programu Únie je urýchliť investície v transeurópskych dopravných sieťach. V rokoch 2014 až 2020 boli k dispozícií prostriedky v oblasti dopravy vo výške 22 miliárd eur. ( 6 )
11.
Článok 18 nariadenia Európskeho parlamentu (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010, ( 7 ) stanovuje nasledujúce:
„Udelenie finančnej pomoci Únie
1. Po každej výzve na predkladanie návrhov… Komisia, konajúc v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 25, rozhodne o sume finančnej pomoci, ktorá sa udelí vybraným projektom alebo častiam projektov. …
2. Komisia informuje príjemcov a príslušné členské štáty o každej udelenej finančnej pomoci.“
12.
Článok 25 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 ustanovuje, že Komisii pomáha koordinačný výbor NPE.
13.
V súvislosti s postupom preskúmania odkazuje článok 25 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 na článok 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie ( 8 ), ktorý ustanovuje:
„1. Ak sa uplatňuje postup preskúmania, výbor vydá stanovisko. …
2. Ak výbor vydá kladné stanovisko, Komisia prijme návrh vykonávacieho aktu.“
14.
Odôvodnenie 11 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 podčiarkuje, že postup preskúmania by mal zabezpečiť, „aby Komisia nemohla prijať vykonávacie akty, pokiaľ nie sú v súlade so stanoviskom výboru, okrem mimoriadnych okolností…“.
15.
Rozhodnutie Komisie C(2013) 9235 final z 23. decembra 2013, ktorým sa delegujú právomoci na INEA s cieľom vykonávať úlohy spojené s vykonávaním programov Únie v oblasti dopravy, energetickej a telekomunikačnej infraštruktúry a v oblasti výskumu a inovácií v oblasti dopravy a energetiky, ktoré zahŕňa najmä plnenie rozpočtových prostriedkov zahrnutých do všeobecného rozpočtu Únie, objasňuje úlohy Komisie a agentúry INEA.
16.
Článok 5 rozhodnutia, ktorý znie „Úlohy vyhradené Komisii“, v odseku 2 ustanovuje, že INEA nevykonáva najmä nasledujúce úlohy:
„… prijímanie rozhodnutí o poskytnutí finančnej pomoci v rámci nástroja ‚Prepájanie Európy‘ a všetky zmeny takýchto rozhodnutí, …“
Príloha I písm. B rozhodnutia stanovuje, že INEA je poverená týmito úlohami:
„…
a)
Riadenie operácií a postupov vedúcich k vydaniu rozhodnutí Komisie o udelení grantu a o grante a uzatvorení dohôd o grante a spravovanie nadväzujúcich rozhodnutí a dohôd:
–
…
–
Poskytovanie informácií zamietnutým a úspešným uchádzačom o rozhodnutiach Komisie o udelení grantu.“ [neoficiálny preklad]
III. Okolnosti konania o odvolaní
17.
Odvolateľka, Spliethoff’s Bevrachtingskantoor BV (ďalej len „odvolateľka“), je spoločnosť so sídlom v Holandsku, ktorá prevádzkuje flotilu 50 nákladných lodí.
A. Skutkový stav a výberové konanie
18.
Dňa 11. septembra 2014 zverejnila INEA výzvu na predloženie návrhov v rámci NPE v odvetví dopravy. Návrhy mali v rámci rozvoja „námorných diaľnic“ (motorways of the Sea) prioritne smerovať na podporu opatrení šetriacich životné prostredie. ( 9 )
19.
Odvolateľka svoj návrh odovzdala 25. februára 2015. Ten pozostával najmä z toho, aby dvadsaťpäť lodí, ktoré sa plavia po námorných diaľniciach v Severnom a Baltskom mori, bolo vybavených systémom na čistenie výfukových plynov.
20.
Výber návrhov prebehol v dvojstupňovom konaní, v ktorom sa najprv uskutočnila externá etapa výberu prostredníctvom nezávislých znalcov, po ktorej nasledovala interná etapa výberu pod vedením príslušného generálneho riaditeľstva Komisie. Zoznam návrhov vybraných takýmto procesom bol nakoniec predložený koordinačnému výboru NPE ustanovenému podľa článku 25 nariadenia č. 1316/2013, ktorý vydal kladné stanovisko.
21.
Dňa 17. júla 2015 dostala odvolateľka od agentúry INEA e‑mail (ďalej len „e‑mail zo 17. júla 2015“) s týmto obsahom:
„… hodnotenie návrhov vhodných na podporu prebehlo a Komisia vytvorila zoznam návrhov, ktoré boli vybrané na poskytnutie finančnej podpory Únie. Dňa 10. júla 2015 vydal koordinačný výbor NPE zložený zo zástupcov členských štátov k tomuto predbežnému zoznamu pozitívne stanovisko.
S poľutovaním Vám musíme oznámiť, že Vaša žiadosť nebola vo vyššie opísanom postupe úspešná, a to z nasledujúcich dôvodov:
[nasleduje uvedenie dôvodov]
V súčasnosti Európska komisia vykonáva ďalšie kroky smerujúce k prijatiu rozhodnutia o výbere a poskytnutí podpory…. V nepravdepodobnom prípade, v ktorom prijatie tohto rozhodnutia povedie k zmenám týkajúcim sa Vášho návrhu, o tom budete osobitne informovaný e‑mailom.
…
Akákoľvek [požiadavka, odpoveď alebo sťažnosť] nespôsobuje predĺženie lehoty platnej pre podanie žaloby o neplatnosť proti rozhodnutiu Komisie oznámenom touto správou, ktorú je potrebné podať do 2 mesiacov od prijatia tejto správy. [Nasleduje odkaz na Súdny dvor Európskej Únie ako príslušného súdu spolu s údajom o adrese]. …“
22.
Dňa 31. júla 2015 vydala Komisia vykonávacie rozhodnutie C(2015) 5274 final, ktorým sa stanovuje zoznam návrhov vybraných na základe výzvy na predloženie návrhov v rámci viacročného pracovného programu na poskytovanie finančnej pomoci v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE) – odvetvie dopravy z 11. septembra 2014 (ďalej len „vykonávacie rozhodnutie z 31. júla 2015“). Vo svojom jedinom článku toto rozhodnutie stanovuje:
„V prílohe uvedený zoznam vybraných projektov spoločného záujmu v oblasti NPE, ktoré získavajú finančnú podporu EÚ, a tam odhadované oprávnené celkové náklady opatrení, percentuálna časť finančnej pomoci na odhadovaných oprávnených celkových nákladoch a príslušné maximálne sumy finančnej podpory, sú schválené.“
23.
Projekt odvolateľky sa v zozname vybraných projektov nenachádzal.
24.
Vykonávacie rozhodnutie Komisie z 31. júla 2015 bolo 12. októbra 2015 uverejnené na webovej stránke Generálneho riaditeľstva Komisie MOVE a 14. októbra 2015 na webovej stránke agentúry INEA.
B. Konanie pred Všeobecným súdom a napadnuté uznesenie
25.
Odvolateľka podala 25. septembra 2015 pred Všeobecným súdom žalobu, ktorou žiada vyhlásiť „rozhodnutie Komisie zo 17. júla 2015 o odmietnutí [jej] návrhu“ za neplatné. Táto žaloba bola v registri Všeobecného súdu zaregistrovaná ako vec T‑564/15.
26.
Odvolateľka uplatnila dva žalobné dôvody. Na jednej strane vytýka Komisii evidentnú chybu v posúdení pri hodnotení jej návrhu. Na strane druhej Komisia podľa odvolateľky porušila zásadu rovnosti zaobchádzania, pretože síce neakceptovala návrh odvolateľky, avšak iné, podobné, akceptovala, hoci na toto nerovnaké zaobchádzanie nebol zjavný dôvod.
27.
Dňa 18. decembra 2015 vzniesla Komisia osobitným podaním námietku neprípustnosti. Toto podanie bolo odvolateľke doručené 12. februára 2016.
28.
Námietku neprípustnosti opiera Komisia o dva argumenty. V prvom rade je sporný e‑mail zo 17. júla 2015 prípravným úkonom, a teda nejde o napadnuteľný akt. Po druhé žaloba nemôže byť podaná proti nej, pretože nie Komisia, ale INEA je pôvodcom napadnutého úkonu.
29.
Odvolateľka vo svojom vyjadrení z 21. marca 2016 k námietke neprípustnosti uvádza, že e‑mail zo 17. júla 2015 ju informoval o konečnom rozhodnutí Komisie odmietnuť jej návrh, alebo v každom prípade si ho ona takto mohla vyložiť. E‑mail zo 17. júla 2015 síce INEA poslala, avšak v ňom sa nachádzalo len sprostredkovanie rozhodnutia Komisie, proti ktorému zakročila touto žalobou. Navyše je potrebné jej žalobu chápať tak, že zahŕňa aj vykonávacie rozhodnutie z 31. júla 2015. Odvolateľka preto žiadala námietku Komisie o neprípustnosti zamietnuť.
30.
Vo svojom rozhodnutí v písomnej časti konania Všeobecný súd vyhovel námietke Komisie o neprípustnosti a zodpovedajúco tomu zamietol túto žalobu ako neprípustnú (ďalej len „napadnuté uznesenie“) ( 10 ).
31.
V bode 9 napadnutého uznesenia Všeobecný súd uviedol, že návrh odvolateľky je podaný proti „e‑mailu zo 17. júla 2015“. Vychádzajúc z tohto chápania žaloby, dospel Všeobecný súd k záveru, že žaloba podaná proti Komisii je neprípustná, pretože e‑mail zo 17. júla 2015 nepochádza od Komisie, ale od agentúry INEA. Žaloba je aj preto neprípustná, lebo nesmeruje proti konečnému rozhodnutiu. To nasledovalo až prostredníctvom vykonávacieho rozhodnutia z 31. júla 2015. Nakoniec, žaloba nemôže byť následne doplnená tak, že zahŕňa aj vykonávacie rozhodnutie z 31. júla 2015.
IV. Odvolacie konanie a návrhy účastníkov konania
32.
Podaním z 8. decembra 2016 podala odvolateľka opravný prostriedok proti napadnutému uzneseniu a navrhuje, aby Súdny dvor
–
zrušil napadnuté uznesenie,
–
vrátil vec Všeobecnému súdu,
–
zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, vrátane trov konania pred Všeobecným súdom.
33.
Komisia vo svojom vyjadrení zo 16. februára 2017 navrhuje, aby Všeobecný súd
–
zamietol opravný prostriedok a
–
zaviazal odvolateľku na náhradu trov konania.
34.
Odvolanie bolo predmetom písomnej časti konania pred Súdnym dvorom.
V. Posúdenie
35.
Na podporu svojho odvolania odvolateľka uvádza tri odvolacie dôvody. Po prvé sa súd dopustil právne nesprávneho posúdenia, keď rozhodol, že žaloba je neprípustná, pretože je podaná proti Komisii, ktorá nie je pôvodcom napadnutého konania. Po druhé sa súd dopustil ďalšieho právne nesprávneho posúdenia, keď rozhodol, že žaloba je neprípustná, pretože napadnuté konanie nie je konečným rozhodnutím. Po tretie sa súd dopustil právne nesprávneho posúdenia, keď odmietol žalobu o neplatnosť chápať v tom zmysle, že zahŕňa aj vykonávacie rozhodnutie z 31. júla 2015.
36.
Navrhujem preskúmať spoločne prvý a tretí odvolací dôvod a určiť, že žaloba nie je podaná proti e‑mailu agentúry INEA, ale proti vykonávaciemu rozhodnutiu Komisie z 31. júla 2015. Z vyššie uvedeného vyplýva, že napadnuté uznesenie sa má zrušiť. Druhý odvolací dôvod preto nie je viac relevantný. Najprv sa však venujem námietkam Komisie proti prípustnosti opravného prostriedku.
A. O prípustnosti odvolania
37.
Komisia tvrdí, že tento opravný prostriedok je ako celok neprípustný. Opakujúc tvrdenia formulované v prvostupňovom konaní a uvádzajúc nové skutkové prvky, sa domáha nového posúdenia Súdnym dvorom.
38.
Toto tvrdenie nepovažujem za presvedčivé.
39.
Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora z článku 256 ZFEÚ ods. 1 druhého pododseku a z článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ako aj z článku 168 ods. 1 písm. d) a z článku 169 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyplýva, že v odvolaní musia byť presne uvedené napádané časti rozsudku alebo uznesenia, ktorého zrušenie sa navrhuje, ako aj právne tvrdenia, ktoré osobitným spôsobom podporujú tento návrh. Na základe týchto ustanovení nezodpovedá požiadavkám odôvodnenia také odvolanie, ktoré sa obmedzuje na zopakovanie alebo doslovné citovanie žalobných dôvodov a tvrdení uvedených pred Všeobecným súdom, vrátane tých, ktoré sa zakladali na skutočnostiach, ktoré tento súd výslovne odmietol. ( 11 )
40.
Pokiaľ však odvolateľ spochybňuje výklad alebo uplatnenie práva Únie vykonané Všeobecným súdom, môžu sa právne otázky skúmané na prvom stupni v rámci odvolania nanovo prejednať. Ak by totiž odvolateľ nemohol založiť svoje odvolanie na dôvodoch a tvrdeniach už použitých pred Všeobecným súdom, predmetné konanie by bolo zbavené časti svojho významu. ( 12 ) Opravný prostriedok by mal totiž preskúmať práve závery Všeobecného súdu o tvrdeniach v prvostupňovom konaní.
41.
Na rozdiel od tvrdenia Komisie sa v tejto veci nemôže konštatovať, že odvolateľka sa všeobecne obmedzuje na to, že opakuje tvrdenia uplatnené už v konaní na prvom stupni bez toho, aby uviedla tvrdenia voči podstatnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia.
42.
V rozsahu, v akom Komisia tvrdí, že odvolateľka predložila nové skutočnosti alebo tvrdenia, alebo z iných dôvodov by mala byť spochybňovaná prípustnosť tvrdení odvolateľky, sa v rámci preskúmania jednotlivých odvolacích dôvodov k tomu vrátim.
B. Prvý a tretí odvolací dôvod
43.
Odvolateľka v rámci prvej časti prvého odvolacieho dôvodu v zásade tvrdí, že Všeobecný súd považuje INEA za autora napadnutého rozhodnutia neprávom. Preto považoval žalobu, ktorá bola podaná proti Komisii, za žalobu podanú voči nesprávnemu adresátovi. V druhej časti odvolacieho dôvodu odvolateľka tvrdí, že aj keby bola INEA autorom napadnutého aktu, je tento pripísateľný Komisii a žaloba je preto riadne podaná proti Komisii. Svojím tretím odvolacím dôvodom odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd neprávom odmietol chápať žalobu tak, že je podaná (aj) proti vykonávaciemu rozhodnutiu z 31. júla 2015.
44.
Komisia tieto tvrdenia spochybňuje. Všeobecný súd podľa nej správne zamietol žalobu podanú proti Komisii ako neprípustnú. Všeobecný súd navyše správne odmietol rozšíriť predmet žaloby na vykonávacie rozhodnutie Komisie z 31. júla 2015. Komisia ďalej tvrdí, že argumentácia odvolateľky o odvolávaní sa na ospravedlniteľný omyl je nová, a preto neprípustná. Rovnako je neprípustné aj to, že sa odvolateľka v rámci svojho odvolania odvoláva na stretnutie s Komisiou z 20. októbra 2015, ktoré v konaní na prvom stupni nespomenula.
45.
V prvom a treťom odvolacom dôvode sa v podstate namieta, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že žaloba je podaná proti agentúre INEA, a keď žalobu nepovažoval za podanú proti vykonávaciemu rozhodnutiu z 31. júla 2015.
46.
Nedokázala som zistiť skutočnosti, ktoré by mohli špecificky zakladať neprípustnosť prvého a druhého odvolacieho dôvodu. Najmä námietka neprípustnosti podaná Komisiou nemôže byť prijatá. Či sa môže odvolateľka v rámci odvolania prípustným spôsobom odvolávať na stretnutie s Komisiou alebo na ospravedlniteľný omyl, je nepodstatné, pretože odhliadnuc od tohto je odvolacím dôvodom potrebné vyhovieť.
47.
Rozhodujúce je totiž to, že Všeobecný súd vo svojom uznesení nesprávne identifikoval zmysel žalobného návrhu. Nesprávne usúdil, ( 13 ) že odvolateľkou napadnutý akt bol e‑mail zo 17. júla 2015.
48.
Podľa týchto úvah Všeobecný súd nesprávne dospel k záveru, že žaloba je neprípustná, ( 14 ) pretože bola podaná proti Komisii a nie proti agentúre INEA ako autorke e‑mailu zo 17. júla 2015. Z tohto dôvodu Všeobecný súd tiež nesprávne usúdil, ( 15 ) že je potrebná zmena predmetu žaloby, aby sa obsiahlo aj vykonávacie rozhodnutie z 31. júla 2015, ktorá však podľa článku 86 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu v tomto prípade nie je prípustná.
49.
Na základe svojej vlastnej judikatúry, podľa ktorej určenie napadnutého opatrenia môže vyplývať implicitne z údajov v žalobe a z tam obsiahnutých tvrdení, ( 16 ) by Všeobecný súd mal rozpoznať, že predmetom žaloby podanej výslovne proti Komisii, nebol e‑mail zo 17. júla 2015 ako taký, ale rozhodnutie Komisie z 31. júla 2015, ktorým bol návrh odvolateľky v rámci výberového konania zamietnutý.
50.
Je pravda, že odvolateľka vo svojej žalobe napadnutý akt nie vždy jednotne označuje. Najprv ho definuje ako „rozhodnutie Komisie zo 17. júla 2015, ktorým bol [jej] návrh… odmietnutý… (‚rozhodnutie‘)“. Na inom mieste žaloby je naproti tomu uvedené, že Komisia jej 17. júla 2015 zaslala e‑mail a odvolateľka definuje tento „e‑mail zo 17. júla 2015“ ako „rozhodnutie“. Rovnako v odôvodnení žaloby sa odvolateľka odvoláva na „rozhodnutie“ a napáda jeho odôvodnenie s odvolaním sa na text e‑mailu zo 17. júla 2015. V žalobnom návrhu odvolateľka spomína iba „rozhodnutie“, ktoré je potrebné zrušiť, tiež s ohľadom na „opomenuté alebo nedostatočné odôvodnenie“.
51.
Odvolateľka však v odpovedi na námietku neprípustnosti podanej Komisiou jednoznačne odpovedala, že podľa jej názoru je e‑mail zo 17. júla 2015 zaslaný agentúrou INEA potrebné chápať iba ako oznámenie zamietavého rozhodnutia Komisie a že žaloba je podaná výslovne proti Komisii ako autorke odmietajúceho rozhodnutia, a nie proti agentúre INEA.
52.
V tejto súvislosti charakterizovanej tým, že odvolateľka síce ňou napadnuté konanie rozdielne označuje, ale jasne a jednoznačne vyjadruje svoje chápanie predmetu žaloby vo svojom vyjadrení proti námietke neprípustnosti, nemohol Všeobecný súd bez ďalšieho usúdiť, že predmetom žaloby bol e‑mail zo 17. júla 2015.
53.
To platí o to viac, keď Všeobecný súd v bodoch 18 a 23 výslovne uvádza, že podľa chápania žalobkyne jej žaloba nie je podaná proti aktu agentúry INEA, ale proti aktu Komisie, ktorý bol prvým subjektom iba oznámený. V súvislosti s týmto je potrebné tiež poukázať na to, že Všeobecný súd v bodoch 32 až 36 napadnutého uznesenia výslovne konštatuje, že rozhodnutie Komisie, o ktoré išlo v e‑maile zo 17. júla 2015, ešte nebolo konečné. Týmto sa Všeobecný súd dostáva do rozporu so svojím výkladom predmetu žaloby.
54.
Koniec koncov bola žaloba výslovne podaná proti Komisii, čo bolo tiež podľa vlastných tvrdení Všeobecného súdu ( 17 ) v tomto ohľade logické, ako to vyplýva z toho, že iba Komisia, nie INEA, bola oprávnená v rámci výberového konania rozhodnúť o tom, ktorý z predložených projektov bude vybraný. ( 18 ) V tejto súvislosti Všeobecný súd vykladá predmet žaloby tak, že žaloba podľa jeho vlastných tvrdení musí nutne viesť k tomu, že nemôže byť úspešná.
55.
V prípade vecne správneho výkladu žalobného návrhu by musel Všeobecný súd rozpoznať, že vykonávacie rozhodnutie z 31. júla 2015 bolo v predmete žaloby obsiahnuté.
56.
Ako vyplýva z tvrdení uvedených v bode 49 vyššie, cieľom žaloby bolo zrušiť rozhodnutie Komisie, ktorým bol návrh odvolateľky v rámci výberového konania odmietnutý.
57.
Podľa článkov 18 a 25 nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 ( 19 ) vydala Komisia po stanovenom postupe preskúmania vykonávacie rozhodnutie z 31. júla 2015, ktoré určilo vybrané projekty a sumu poskytnutej finančnej pomoci. Návrh odvolateľky sa nenachádza medzi vybranými projektmi, a preto bol implicitne odmietnutý.
58.
Okolnosť, že sa odvolateľka v tejto súvislosti vo svojej žalobe odvoláva na rozhodnutie Komisie zo 17. júla 2015 – čiže dátum, kedy dostala e‑mail – je irelevantná. To nevylučuje, že vykonávacie rozhodnutie z 31. júla 2015 je potrebné považovať za zahrnuté do predmetu žaloby.
59.
V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že v čase, keď odvolateľka podala žalobu na Všeobecný súd, teda 25. septembra 2015, disponovala iba e‑mailom zo 17. júla 2015. Tak ako Všeobecný súd sám uznal, ( 20 ) jeho obsah nebol v každom prípade jednoznačný. Odvolateľka chápala e‑mail zo 17. júla 2015 tak, že je jej týmto oznámené zamietajúce rozhodnutie Komisie.
60.
V čase podania žaloby však Komisia už dávno vydala vykonávacie rozhodnutie z 31. júla 2015.
61.
Aj napriek príslušným ustanoveniam nebolo toto rozhodnutie odvolateľke osobitne oznámené. V tomto ohľade vyplýva z rozhodnutia Komisie C(2013) 9235 final z 23. decembra 2013, ktorým sa prenášajú právomoci na INEA, že rozdelenie úloh medzi Komisiou a agentúrou INEA pozostáva z toho, že Komisia prijíma podstatné rozhodnutia a INEA má za úlohu tieto rozhodnutia osobitne oznámiť dotknutým subjektom. ( 21 )
62.
Navyše je nesporné, že vykonávacie rozhodnutie Komisie z 31. júla 2015 bolo uverejnené až 12. októbra 2015 na webovej stránke Generálneho riaditeľstva Komisie MOVE a 14. októbra 2015 na webovej stránke agentúry INEA, teda až niekoľko týždňov po podaní žaloby.
63.
V tomto ohľade je odvolanie sa na rozhodnutie Komisie zo 17. júla 2015 iba nesprávne označenie odvolateľkou, ktoré je v plnom rozsahu možné vysvetliť okolnosťami prípadu a ktoré neodôvodňuje žiadne vážne pochybnosti o predmete žaloby podanej odvolateľkou. ( 22 )
64.
Výklad žaloby, podľa ktorého je vykonávacie rozhodnutie z 31. júla 2015 obsiahnuté žalobou, však neobmedzuje právo Komisie na obranu. To platí o to viac, keď odvolateľka vo svojom podaní, ktorým reagovala na námietku Komisie o neprípustnosti, výslovne uviedla, že Všeobecný súd by mal jej žalobu považovať za žalobu podanú proti vykonávaciemu rozhodnutiu z 31. júla 2015.
65.
Nakoniec, súd musel rozpoznať, že interpretácia predmetu žaloby výslovne vyžadovaná žalobcom bola tiež jediná relevantná.
66.
Ako sa už konštatovalo v bode 54 vyššie, podľa vlastných zistení Všeobecného súdu nemohlo byť žalobe podanej na zrušenie „e‑mailu zo 17. júla 2015“ vyhovené. A ďalej, aspoň implicitne, z bodu 35 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Všeobecný súd zastával názor, že žaloba o neplatnosť môže byť podaná len proti vykonávaciemu rozhodnutiu z 31. júla 2015. Aj tu sa opäť ukazuje, že Všeobecný súd si prisvojil takú interpretáciu žaloby, ktorá podľa jeho vlastného posúdenia musí viesť k zamietnutiu žaloby ako neprípustnej.
67.
Taký výklad žaloby, podľa ktorého žaloba zahŕňa aj vykonávacie rozhodnutie z 31. júla 2015, je tiež potrebný do tej miery, aby bola zaručená účinná právna ochrana. ( 23 )
68.
Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné konštatovať, že Všeobecný súd tým, že žalobu považoval za žalobu podanú proti e‑mailu zo 17. júla 2015, a nie za žalobu podanú proti vykonávaciemu rozhodnutiu z 31. júla 2015, nesprávne posúdil žalobný návrh a žalobu neprávom zamietol ako neprípustnú.
69.
Vzhľadom na to je potrebné napadnuté uznesenie zrušiť bez toho, aby bolo potrebné preskúmať druhú časť prvého odvolacieho dôvodu a druhý odvolací dôvod.
VI. Dôsledky
70.
Za týchto okolností musí byť napadnuté uznesenie zrušené. Keďže sa Komisia v tejto veci ešte nevyjadrila, stav konania ešte nedovoľuje rozhodnúť vo veci samej, preto musí byť vec vrátená Všeobecnému súdu na rozhodnutie podľa článku 61 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie. O trovách konania sa rozhodne neskôr (dôkaz z opaku z článku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku).
VII. Návrh
71.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor vo veci C‑635/16 P rozhodol takto:
1.
Uznesenie Všeobecného súdu z 11. októbra 2016, Spliethoff’s Bevrachtingskantoor/Komisia (T‑564/15, EU:T:2016:611), sa zrušuje.
2.
Vec sa vracia na ďalšie konanie Všeobecnému súdu Európskej únie.
3.
O trovách konania sa rozhodne neskôr.
( 1 ) Jazyk prednesu: nemčina.
( 2 ) Uznesenie Všeobecného súdu z 11. októbra 2016, Spliethoff’s Bevrachtingskantoor/Komisia (T‑564/15, neuverejnené, EU:T:2016:611).
( 3 ) Vec T‑149/16, Spliethoff’s Bevrachtingskantoor/Komisia (Ú. v. EÚ C 211, 2016, s. 56). Všeobecný súd do dnešného dňa vo veci nerozhodol.
( 4 ) Ú. v. EÚ L 11, 2003, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 235.
( 5 ) Ú. v. EÚ L 352, 2013, s. 65.
( 6 ) Vykonávacie rozhodnutie Komisie C(2014) 1921 final z 26. marca 2014 o vytvorení viacročného pracovného programu na rok 2014 na poskytovanie finančnej pomoci v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE) – odvetvie dopravy na obdobie rokov 2014 – 2020, zmenené Vykonávacími rozhodnutiami Komisie C(2015) 2192 final z 8. apríla 2015, C(2015) 7358 final z 30. októbra 2015 a C(2017) 5437 final z 3. augusta 2017.
( 7 ) Ú. v. EÚ L 348, 2013, s. 129.
( 8 ) Ú. v. EÚ L 55, 2011, s. 13.
( 9 ) Pozri prílohu II bod 3.3.4 vykonávacieho rozhodnutia Komisie C(2014) 1921 final.
( 10 ) Uznesenie z 11. októbra 2016, Spliethoff’s Bevrachtingskantoor/Komisia (T‑564/15, neuverejnené, EU:T:2016:611).
( 11 ) Rozsudok z 3. októbra 2013, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada (C‑583/11 P, EU:C:2013:625, bod 46 a citovaná judikatúra).
( 12 ) Rozsudok z 3. októbra 2013, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada (C‑583/11 P, EU:C:2013:625, bod 47 a citovaná judikatúra).
( 13 ) Pozri body 9, 19, 22 a 40 napadnutého uznesenia.
( 14 ) Pozri bod 24 napadnutého uznesenia.
( 15 ) Pozri body 38 až 40 napadnutého uznesenia.
( 16 ) Pozri rozsudok Všeobecného súdu z 13. októbra 2015, Komisia/Verile a Gjergji (T‑104/14 P, EU:T:2015:776, bod 108).
( 17 ) Pozri body 21 a 23 napadnutého uznesenia.
( 18 ) Pozri bod 15 vyššie. Okrajovo treba spomenúť, že právomoci agentúry INEA zhrnuté v bode 21 napadnutého uznesenia sú pre tento prípad len čiastočne relevantné.
( 19 ) Pozri body 11 až 14 vyššie.
( 20 ) V bode 32 napadnutého rozhodnutia.
( 21 ) Pozri bod 16 vyššie.
( 22 ) Pozri uznesenie Všeobecného súdu z 21. septembra 2011, PPG a SNF/ECHA (T‑1/10, EU:T:2011:507, body 33 a 34); potvrdené rozsudkom z 26. septembra 2013, Polyelectrolyte Producers Group a SNF/ECHA (C‑626/11 P, EU:C:2013:595, bod 29).
( 23 ) Pozri bod 7 vyššie.