18.4.2016
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 136/12
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de Primera Instancia no 6 de Alicante (Španielsko) 21. januára 2016 – Manuel González Poyato a Ana Belén Tovar García/Banco Popular Español S.A
(Vec C-34/16)
(2016/C 136/17)
Jazyk konania: španielčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Juzgado de Primera Instancia no 6 de Alicante
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobcovia: Manuel González Poyato a Ana Belén Tovar García
Žalovaná: Banco Popular Español S.A.
Prejudiciálne otázky
1.
Je v kontexte zmluvy o úvere uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá obsahuje vopred navrhnutú a individuálne nedohodnutú podmienku týkajúcu sa obmedzenia poklesu dohodnutej bežnej úrokovej sadzby (podmienku stanovujúcu minimálnu úrokovú sadzbu), ktorá nie je začlenená do uvedenej zmluvy dostatočne jasne a zrozumiteľne pre spotrebiteľa, a preto ju súd považuje za nekalú, výklad slovného spojenia „neboli záväzné“, podľa ktorého v prípade, ak súd určí, že uvedená podmienka je nekalá, môže dôjsť k tomu, že platby, ktoré spotrebiteľ v minulosti uhradil dodávateľovi v dôsledku uplatnenia uvedenej podmienky, mu nebudú vrátené, zlučiteľný s článkom 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS (1) z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách?
2.
V prípade, ak sa konštatuje, že uvedený výklad je zlučiteľný s článkom 6 ods. 1 smernice 93/13, je taký výklad, aký bol uvedený vyššie, týkajúci sa účinkov, ktoré treba vyvodiť z vyhlásenia podmienky, aká bola opísaná, za nekalú, zlučiteľný so slovným spojením „primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvisl[é]mu uplatňovaniu nekalých podmienok“, použitým v článku 7 ods. 1 smernice 93/13?
3.
V prípade, ak sa konštatuje, že uvedené spôsoby výkladu nie sú zlučiteľné s článkom 6 ods. 1 a článkom 7 ods. 1 smernice 93/13, je začlenenie podmienok, ktoré vymedzujú hlavný predmet zmluvy a nie sú sformulované dostatočne jasne a zrozumiteľne, do zmluvy uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom vždy a v každom prípade v rozpore s „požiadavk[ou] dôvery [dobrej viery – neoficiálny preklad]“, alebo treba posúdiť uvedené porušenie zásady dobrej viery s prihliadnutím na iné okolnosti? Aké okolnosti musí vnútroštátny súd v tomto poslednom uvedenom prípade posúdiť, aby mohol konštatovať, že nedošlo k porušeniu zásady dobrej viery, pokiaľ zistí, že určitá podmienka, ktorá vymedzuje hlavný predmet zmluvy, nie je sformulovaná dostatočne jasne a zrozumiteľne? Možno medzi také okolnosti konkrétne zaradiť existenciu vnútroštátnej právnej úpravy s právnou silou zákona alebo iného právneho predpisu, ktorá abstraktne upravuje platnosť tohto typu „podmienok stanovujúcich minimálnu úrokovú sadzbu“?
4.
Je v konaní, akým je konanie vo veci samej, ktorého predmetom je individuálna žaloba o určenie neplatnosti „podmienky stanovujúcej minimálnu úrokovú sadzbu“, ktorá sa považuje za nedostatočne transparentnú, výklad, ktorý obmedzuje vrátenie súm, ktoré spotrebiteľ uhradil dodávateľovi na základe uvedenej podmienky, ktorú súd vyhlásil za nekalú, založený na riziku vážneho narušenia hospodárskeho verejného poriadku, ak rozsudok vydaný týmto súdom nezakladá prekážku rozhodnutej veci vo vzťahu k iným spotrebiteľom, ktorí sa nachádzajú v rovnakej situácii, zlučiteľný so slovným spojením „neboli záväzné pre spotrebiteľa“, použitým v článku 6 ods. 1 smernice 93/13?
(1) Ú. v. EÚ L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288.
Full & Egal Universal Law Academy