12.9.2016
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 335/28
Odvolanie podané 12. februára 2016: Kenzo Tsujimoto proti rozsudku Všeobecného súdu (prvá komora) z 2. decembra 2015 vo veci T-522/13, Kenzo Tsujimoto/Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo
(Vec C-86/16 P)
(2016/C 335/37)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Odvolateľ: Kenzo Tsujimoto (v zastúpení: A. Wenninger-Lenz, M. Ring, Rechtsanwältinnen, W. von der Osten-Sacken, Rechtsanwalt)
Ďalší účastník konania: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), Kenzo
Návrhy odvolateľa
Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:
—
zrušil rozsudok Všeobecného súdu (prvá komora) z 2. decembra 2015 vo veci T-522/13,
—
rozhodol v spore s konečnou platnosťou,
—
uložil EUIPO a Kenzo S.A. povinnosť nahradiť trovy konania, vrátanie trov konania pred odvolacím senátom.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
1.
Porušenie článku 76 ods. 2 nariadenia o ochrannej známke Spoločenstva
Obidve námietky, ktoré podal KENZO S.A., sú založené na článku 8 ods. 5 nariadenia o ochrannej známke Spoločenstva (1). V obidvoch prípadoch odvolací senát zohľadniť dôkazy predložené na podporu námietky založenej na dobrom mene, ktorú podala namietajúca strana v námietkovom konaní vedenom na námietkovom oddelení na účely riadneho používania ochrannej známky. Je nesporné, že dotknuté dokumenty boli podané po uplynutí lehoty na predloženie dôkazov o existencii, platnosti a rozsahu ochrany skoršieho práva podľa pravidla 19 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (2). Z pravidla 19 ods. 1 a 2 a z pravidla 20 ods. 1 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že námietka podľa článku 8 ods. 5 musí byť zamietnutá, ak namietajúca strana nepreukáže v lehote stanovenej Úradom dobré meno skoršej ochrannej známky. Všeobecný súd však zastáva názor, odvolací senát mal diskrečnú právomoc na to, aby posúdil, či zohľadní dôkazy predložené na podporu dobrého mena, a že odvolací senát túto právomoc stanovil a uplatnil a riadne odôvodnil zohľadnenie uvedených dôkazov. Odvolateľ na druhej strane zastáva názor, že konštatovanie Všeobecného súdu, ktorým túto právomoc odvolaciemu senátu priznal, je postihnuté právnou vadou a predstavuje nesprávne uplatnenie pravidla 19 ods. 1 a 2 a pravidla 20 ods. 1 vykonávacieho nariadenia.
Odvolateľ si je vedomý toho, že ďalší účastníci konania zastávajú názor, že prípustnosť posúdenia dokumentov, ktoré boli predložené na podporu riadneho používania, sa nemá riadiť pravidlom 20 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, ale pravidlom 50 ods. 1 tretím pododsekom tohto vykonávacieho nariadenia, ktoré je osobitným procesným ustanovením pre konanie na odvolacom senáte.
Aj keby mala byť diskrečná právomoc odvolacieho senátu stanovená podľa pravidla 50 ods. 1 tretieho pododseku vykonávacieho nariadenia, táto právomoc bola odvolacím senátom uplatnená nesprávne a Všeobecný súd nesprávne uplatnil článok 76 ods. 2 nariadenia o ochrannej známke Spoločenstva, keď potvrdil závery odvolacieho senátu o neoddeliteľnosti vzťahu medzi preukázaním použitia a preukázaním dobrého mena, čo považoval za riadne uplatnenie jeho diskrečnej právomoci. Odvolací senát totiž ani nevymedzil rozsah svojej diskrečnej právomoci, t.j. nevymedzil, či je v prejednávanom prípade potrebné túto právomoc uplatniť reštriktívne alebo nie. Ak by odvolací senát uplatnil svoju diskrečnú právomoc správne, mal dospieť k záveru, že táto právomoc musí byť v súlade s rozsudkom z 3. októbra 2013, Rintisch/OHMI (C 120/12 P, EU:C:2013:638), uplatnená reštriktívne. Za daných okolností by teda jediným správnym spôsobom riadneho uplatnenia tejto diskrečnej právomoci bolo nezohľadnenie dokumentov predložených na podporu dobrého mena. Všeobecný súd nezohľadnil skutočnosť, že odvolací senát riadne nevymedzil rozsah svojej diskrečnej právomoci a túto právomoc neuplatnil v príslušnom rozsahu, čím konal v rozpore s článkom 76 ods. 2 nariadenia o ochrannej známke Spoločenstva.
2.
Porušenie článku 8 ods. 5 nariadenia o ochrannej známke Spoločenstva
Odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd neporovnal ochranné známky „KENZO“ a „KENZO ESTATE“ ako celok, čím konal v rozpore s článkom 8 ods. 5 nariadenia o ochrannej známke Spoločenstva. Okrem toho odvolateľ tvrdí, že nároky týkajúce sa dobrého mena boli Všeobecným súdom potvrdené na základe dokumentov, ktoré by sa nezohľadnili, ak by odvolací senát správne uplatnil právne predpisy a diskrečnú právomoc. Odvolateľ ďalej tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil pochybenia tým, že nevykonal celkové posúdenie, keď dospel k záveru, že v prípade spornej ochrannej známky existuje pravdepodobnosť, že by mohla byť spájaná so skoršou ochrannou známkou a že by mohla neoprávnene ťažiť z dobrého mena skoršej ochrannej známky. Odvolateľ napokon tvrdí, že odvolací senát a Všeobecný súd sa dopustili pochybenia, keď zastávali názor, že odvolateľ nepreukázal „náležitý dôvod“ v zmysle článku 8 ods. 5 nariadenia o ochrannej známke Spoločenstva.
(1) Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1).
(2) Nariadenie Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 303, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 189).