18.4.2016
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 136/20
Odvolanie podané 19. februára 2016: Poľská republika proti rozsudku Všeobecného súdu (ôsma komora) z 3. decembra 2015 vo veci T-367/13, Poľská republika/Európska komisia
(Vec C-105/16 P)
(2016/C 136/26)
Jazyk konania: poľština
Účastníci konania
Odvolateľka: Poľská republika (v zastúpení: B. Majczyna)
Ďalší účastník konania: Európska komisia
Návrhy odvolateľky
—
zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 3. decembra 2015 vo veci T-367/13, Poľská republika/Európska komisia, v časti, v ktorej zamietol prvú výhradu týkajúcu sa požiadavky, aby bolo minimálne 50 % finančnej pomoci vyčlenených na reštrukturalizačné opatrenia, vznesenú v rámci prvého žalobného dôvodu v žalobe o neplatnosť vykonávacieho rozhodnutia Komisie 2013/214/EÚ z 2. mája 2013, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) [oznámené pod číslom C(2013) 2436] (1),
—
zrušiť vykonávacie rozhodnutie Komisie 2013/214/EÚ z 2. mája 2013, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), v časti, v ktorej bola vykonaná extrapolovaná oprava výdavkov oznámených Poľskou republikou na podpora pre polosamozásobiteľské farmy vo výške 11 %, o 4 583 950,92 eura a 39 583 726,30 eura,
—
zaviazať Európsku komisiu na náhradu trov konania na obidvoch stupňoch.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Poľská republika navrhuje zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 3. decembra 2015 vo veci T-367/13, Poľská republika/Európska komisia, v časti, v ktorej zamietol prvú výhradu týkajúcu sa požiadavky, aby bolo minimálne 50 % finančnej pomoci vyčlenených na reštrukturalizačné opatrenia, vznesenú v rámci prvého žalobného dôvodu v žalobe o neplatnosť vykonávacieho rozhodnutia Komisie 2013/214/EÚ z 2. mája 2013, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) [oznámené pod číslom C(2013) 2436] (Ú. v. EÚ L 123, s. 11), zrušiť toto rozhodnutie v časti, v ktorej bola vykonaná extrapolovaná oprava výdavkov oznámených Poľskou republikou na podporu pre polosamozásobiteľské farmy vo výške 11 %, o 4 583 950,92 eura a 39 583 726,30 eura, a zaviazať Európsku komisiu na náhradu trov konania na obidvoch stupňoch.
V napadnutom rozsudku Všeobecný súd zamietol žalobu Poľskej republiky o neplatnosť rozhodnutia Komisie, v ktorom bolo stanovené, že výdavky na podporu pre polosamozásobiteľské farmy oznámené Poľskou republikou budú podliehať finančným opravám vo výške 8 292 783,94 eura a 71 610 559,39 eura.
V súvislosti s výdavkami na podpora pre polosamozásobiteľské farmy Komisia vyčítala Poľskej republike päť porušenia, medzi iným aj nesplnenie požiadavky článku 33b nariadenia č. 1257/1999 (2), aby poľnohospodár použil minimálne 50 % pomoci na reštrukturalizačné opatrenia. Toto porušenie bolo dôvodom, aby Komisia vykonala extrapolovanú opravu vo výške 11 % výdavkov oznámených na podporu pre polosamozásobiteľské farmy, ktorá zodpovedá percentuálnemu podielu žiadostí, pri ktorých sa v rámci náhodnej kontroly 100 žiadostí ukázalo, že požiadavka použitia polovice podpory na reštrukturalizáciu nebola splnená.
V tejto súvislosti Poľská republika voči napadnutému rozsudku v rámci odvolacieho dôvodu namieta nesprávne uplatnenie článku 33b nariadenia č. 1257/1999, ktoré sa opiera o predpoklad, že poskytnutie podpory pre polosamozásobiteľské farmy vyžaduje, aby minimálne 50 % pomoci bolo použitých na reštrukturalizačné opatrenia, hoci takáto požiadavka nemá v ustanoveniach práva Únie žiadnu oporu.
Nesprávne uplatnenie vyššie uvedeného ustanovenia viedlo Všeobecný súd k záveru, že Komisia v spornom rozhodnutí správne vychádzala z toho, že Poľská republika bola oprávnená vyhovieť iba pôvodným žiadostiam o finančnú pomoc, v ktorých sa poľnohospodári, príjemcovia pomoci, zaviazali použiť minimálne 50 % pomoci na reštrukturalizačné opatrenia.
Výhrada nesplnenia požiadavky, aby poľnohospodár použil minimálne 50 % pomoci na reštrukturalizačné opatrenia, bola základom pre vykonanie extrapolovanej opravy vo výške 11 % oznámených výdavkov na podporu pre polosamozásobiteľské farmy.
Podľa názoru Poľskej republiky požiadavka, aby poľnohospodár použil minimálne 50 % pomoci na reštrukturalizačné opatrenia, z práva Únie nevyplýva. Žiadne z ustanovení práva Únie, v ktorých sú upravené jednotlivé podmienky poskytnutia podpory pre polosamozásobiteľské farmy, nestanovuje požiadavku, aby minimálne 50 % pomoci bolo použitých na reštrukturalizačné opatrenia. Článok 33b nariadenia č. 1257/1999 túto požiadavku nestanovuje. Rovnako ani v nariadení č. 141/2004 (3) a ani vo vykonávacích ustanoveniach pre špecifické opatrenia pre nové členské štáty na rozvoj vidieka, uvedených v kapitole IXa nariadenia č. 1257/1999, takáto požiadavka Komisie nie je uvedená.
Poľské orgány preto neporušili svoje povinnosti dohľadu v súvislosti s vyššie uvedenými podmienkami na poskytnutie pomoci v rámci opatrenia „podpory pre polosamozásobiteľské farmy“. Vykonanie finančnej opravy v súvislosti s týmto porušením teda nie je dôvodné. V dôsledku toho Všeobecný súd postupoval nesprávne, keď zamietol žalobu o neplatnosť vykonávacieho rozhodnutia 2013/214/EÚ, v ktorom bola vykonaná extrapolovaná oprava vo výške 11 % výdavkov na podpore pre polosamozásobiteľské farmy oznámených Poľskou republikou.
(1) Ú. v. EÚ L 123, s. 11.
(2) Nariadenie Rady (ES) č. 1257/1999 zo 17. mája 1999 o podpore rozvoja vidieka z Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) a ktorým sa menia a rušia niektoré nariadenia (Ú. v. ES L 160, s. 80; Mim. vyd. 03/025, s. 391).
(3) Nariadenie Komisie (ES) č. 141/2004 z 28. januára 2004, ktorými sa ustanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1257/1999, pokiaľ ide o prechodné opatrenia na rozvoj vidieka uplatniteľné na Českú republiku, Estónsko, Cyprus, Lotyšsko, Litvu, Maďarsko, Maltu, Poľsko, Slovinsko a Slovensko (Ú. v. EÚ L 24, s. 25; Mim. vyd. 03/042, s. 243).
Full & Egal Universal Law Academy