18.7.2016
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 260/15
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amtsgericht München (Nemecko) 29. februára 2016 – Trestné konanie proti Ianos Tranca
(Vec C-124/16)
(2016/C 260/20)
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Amtsgericht München
Účastník, proti ktorému je vedené trestné stíhanie
Ianos Tranca
Ďalší účastník konania: Staatsanwaltschaft München I
Prejudiciálne otázky
1.
Bránia článok 2 a článok 6 ods. 1 a 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ (1) z 22. mája 2012 právnemu predpisu členského štátu, podľa ktorého si musí obvinený v trestnom konaní, ktorý v členskom štáte nemá bydlisko, určiť na účely doručenia trestného rozkazu, ktorý mu je adresovaný, splnomocnenca na doručovanie, hoci v dôsledku toho nebude obvinený disponovať celou lehotou na podanie odporu proti trestnému rozkazu, pokiaľ nemá adresu, na ktorej mu môže byť trestný rozkaz preukázateľne doručený, pričom oznámenie konkrétneho splnomocnenca na doručovanie s adresou umožňuje informovanie splnomocnenca, ktorému môže byť trestný rozkaz zaslaný spolu s dôkazom o oznámení.
2.
Bránia článok 2 ods. 1 a článok 6 ods. 1 a 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 právnemu predpisu členského štátu, podľa ktorého si musí obvinený v trestnom konaní, ktorý v členskom štáte nemá bydlisko, určiť na účely doručenia trestného rozkazu, ktorý mu je adresovaný, splnomocnenca na doručovanie, a na účely počítania lehoty v súvislosti s prípustnosťou podania odporu postačuje doručenie splnomocnencovi, ak obvinený môže pri zmeškaní takto počítanej lehoty požiadať o jej navrátenie a ako odôvodnenie postačuje to, že mu bol trestný rozkaz preposlaný a po preposlaní podal odpor v lehote, ak po navrátení lehoty môže uplatniť neskrátenú lehotu, a to aj vtedy, ak zákon spravidla so zmeškaním lehoty spája vykonateľnosť trestného rozkazu.
(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 142, s. 1).