30.5.2016
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 191/19
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour du travail de Mons (Belgicko) 25. marca 2016 – Miguel José Moreno Osacar/Ryanair Ltd
(Vec C-169/16)
(2016/C 191/23)
Jazyk konania: francúzština
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Cour du travail de Mons
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Odvolateľ: Miguel José Moreno Osacar
Odporca: Ryanair Ltd
Prejudiciálna otázka
Má sa vzhľadom na:
—
požiadavky predvídateľnosti riešení a právnej istoty, na základe ktorých boli prijaté pravidlá v oblasti súdnej právomoci a výkonu rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach, ako boli vypracované v Dohovore z 27. septembra 1968 o súdnej právomoci a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 299, 1972, s. 32), zmenenom a doplnenom Dohovorom z 29. novembra 1996 o pristúpení Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva (Ú. v. ES [C] 15, 1997, s. 1), nazvanom „Bruselský dohovor“, ako aj v nariadení Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42) (pozri najmä rozsudok z 19. júla 2012, Mahamdia, C-154/11, [EU:C:2012:491], body 44 a 46),
—
špecifiká spojené so sektorom európskej leteckej dopravy, v rámci ktorého členovia posádky leteckých spoločností, ktorých sídlo je v jednom zo štátov Únie, prelietavajú denne územie Európskej únie z domácej základne, ktorá sa môže nachádzať, ako v prejednávanom prípade, v inom štáte Únie,
—
špecifiká vlastné tomuto sporu, ako sú popísané v rámci odôvodnenia tohto rozsudku,
—
kritérium vyvodené z pojmu „domáca základňa“ (ako je definovaný v prílohe III nariadenia EHS č. 3922/91) použitého v nariadení č. 883/2004 na určenie právnej úpravy sociálneho zabezpečenia uplatniteľného od 28. júna 2012 na členov letovej posádky a palubných sprievodcov,
—
výklad odvodený z judikatúry rozvinutej Súdnym dvorom Európskej únie na základe rozsudkov citovaných v odôvodnení tohto rozhodnutia,
pojem „obvyklé miesto výkonu pracovnej zmluvy“, ako je uvedený v článku 19 ods. 2 nariadenia Rady č. 44/2001 z 22. decembra 2000, vykladať ako porovnateľný s pojmom „domáca základňa“[,] ktorý je v prílohe III nariadenia Rady č. 3922/91 zo 16. decembra 1991 definovaný ako „miesto, ktoré členovi posádky určí prevádzkovateľ, kde tento bežne začína a končí službu alebo sériu služieb a prevádzkovateľ za normálnych podmienok nie je povinný zabezpečiť danému členovi posádky ubytovanie“, a to na účely určenia zmluvného štátu (a teda jeho súdov), na území ktorého zamestnanec obvykle vykonáva svoju prácu, pokiaľ je tento zamestnanec najatý ako člen posádky v spoločnosti podriadenej právu jednej z krajín Únie uskutočňujúcej medzinárodnú leteckú dopravu cestujúcich na celom území Európskej únie, keďže tento hraničný ukazovateľ[,] vyvodený z „domácej základne“, ktorá je vnímaná ako „skutočné centrum pracovnoprávneho vzťahu“ v rozsahu, v akom na tomto mieste zamestnanec systematicky začína a končí svoj pracovný deň, pričom si tam organizuje svoju dennú prácu a v blízkosti ktorého sa počas trvania zmluvného vzťahu skutočne usadil, má súčasne najužšiu väzbu so zmluvným štátom a zabezpečuje najadekvátnejšiu ochranu najslabšej strane v zmluvnom vzťahu?
Full & Egal Universal Law Academy