11.7.2016
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 251/11
Odvolanie podané 25. apríla 2016: Ante Šumelj a iní proti rozsudku Všeobecného súdu (druhá komora) z 26. februára 2016 v spojených veciach T-546/13, T-108/14 a T-109/14, Ante Šumelj a iní/Európska komisia
(Vec C-239/16 P)
(2016/C 251/14)
Jazyk konania: chorvátčina
Účastníci konania
Odvolatelia: Ante Šumelj, Dubravka Bašljan, Đurđica Crnčević, Miroslav Lovreković, Drago Burazer, Nikolina Nežić, Blaženka Bošnjak, Bosiljka Grbašić, Tea Tončić, Milica Bjelić, Marijana Kruhoberec, Davor Škugor, Ivan Gerometa, Kristina Samardžić, Sandra Cindrić, Sunčica Gložinić, Tomislav Polić, Vlatka Pižeta (v zastúpení: M. Krmek, advokát)
Ďalší účastník konania: Európska komisia
Návrhy odvolateľov
Odvolatelia navrhujú, aby Súdny dvor:
—
vyhovel tvrdeniam, ktoré odvolatelia uviedli v konaní na prvom stupni a v odvolacom konaní,
—
zaviazal Európsku komisiu na náhradu trov tohto konania a konania na prvom stupni.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Na základe analýzy rozsudku Všeobecného súdu uvádzajú odvolatelia viaceré odvolacie dôvody.
1.
Odvolatelia sa domnievajú, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, v dôsledku ktorého im vznikla ujma, keď nekonštatoval, že Komisia sa v rámci dohľadu, ktorý jej prináleží, pokiaľ ide o vykonanie Zmluvy o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii, konkrétne zavedenie funkcie súdnych vykonávateľov v chorvátskom systéme súdnictva podľa článku 36 aktu o pristúpení, ktorý znie: „Komisia pozorne sleduje všetky záväzky, ktoré Chorvátsko prijalo v rámci prístupových rokovaní, vrátane tých záväzkov, ktoré sa musia splniť predo dňom pristúpenia alebo ku dňu pristúpenia.“ Dohľad Komisie sa týka najmä záväzkov, ktoré Chorvátsko prijalo v oblasti súdnej právomoci a základných práv (príloha VII).
2.
Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 57 rozsudku (na rozdiel od toho, čo uviedol v bode 52 rozsudku) konštatoval, že zo žiadneho zo záväzkov uvedených v prílohe VII aktu o pristúpení, na ktoré sa odvolávali odvolatelia, nevyplýva povinnosť Chorvátskej republiky zaviesť funkciu súdneho vykonávateľa a tým ani povinnosť Komisie, aby na základe toho využila prostriedky konania stanovené v článku 36 aktu o pristúpení s cieľom zabrániť zrušeniu zákona o súdnych vykonávateľoch.
Rokovania medzi Chorvátskou republikou a Európskou úniou boli dlhé a na rozdiel od iných kapitol bola kapitola 23, ktorá je posledná a najproblematickejšia, vypracovaná v súlade s najlepšími postupmi Európskej únie. Týkala sa politických kritérií, ktorým podliehalo pristúpenie Chorvátskej republiky k Európskej únii, a rokovania boli ukončené 30. júna 2011 po tom, ako chorvátska vláda 12. mája 2011 predložila predsedníctvu Európskej únie správu, ktorá sa týkala dodržiavania záväzkov vyplývajúcich z kapitoly 23. Touto správou prijala Chorvátska republika špecifické záväzky v desiatich bodoch, ktoré sa zaviazala dodržiavať v zmluve o pristúpení (článok 36 aktu o pristúpení). Záväzok č. 1 a záväzok č. 3, ktorých ustanovenia (týkajúce sa zavedenia funkcie súdnych vykonávateľov) odvolatelia citujú v celom konaní, výslovne ukladajú Chorvátskej republike povinnosť zaviesť funkciu súdnych vykonávateľov.
3.
Okrem toho sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia (v rozpore so zásadou právnej istoty) tým, že v bodoch 47 až 51 rozsudku uviedol, že záväzok č. 1 sa netýkal stanovenej stratégie reformy súdnictva a akčného plánu, ktoré boli účinné v období od skončenia rokovaní do zrušenia právnej úpravy, ktorá zavádzala funkciu súdnych vykonávateľov. Odvolatelia zdôrazňujú, že skutočnosť, že Komisia ďalej vo svojich dokumentoch uvádza inú stratégiu súdnej reformy ako je stratégia súdnej reformy z roku 2011 a akčného plánu z roku 2010, ktoré Chorvátskej republike ukladali povinnosť zriadiť funkciu súdnych vykonávateľov, vytvára nebezpečný precedens, ktorý odporuje racionálnemu právnemu výkladu.
4.
Rovnako sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 55 uviedol, že odvolatelia okrem porušenia zásady ochrany legitímnej dôvery neuvádzajú žiadne iné konkrétne porušenie, keďže medzi porušeniami uvádzajú diskrimináciu, porušenie práva na prácu a počas celého konania porušenie právnej istoty. Považujú za neuveriteľné, že v celom napadnutom rozsudku Všeobecný súd úplne opomenul a vôbec neuviedol zásadu právnej istoty, ktorá je podľa ustálenej judikatúry nevyhnutne spojená so zásadou ochrany legitímnej dôvery.
5.
Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že konštatoval, že článok 13 Zmluvy o Európskej únii nie je na účely tohto konania relevantný. Konanie však nie je nelegálne len vtedy, keď zahŕňa porušenie platného práva Únie, teda písaných predpisov, ale aj keď porušuje všeobecnú právnu zásadu (právnej istoty); do poslednej uvedenej kategórie patrí porušenie článku 13 Zmluvy o Európskej únii. Únia disponuje inštitucionálnym rámcom, ktorého cieľom je podporovať jej hodnoty, sledovať jej ciele, slúžiť jej záujmom, ako aj záujmom jej občanov a členských štátov, zabezpečiť koherenciu, účinnosť a kontinuitu jej politík a činnosti. Všeobecné právne zásady sú súčasťou právneho poriadku Únie.
6.
Všeobecný súd sa tiež dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v rozpore s článkom 17 Zmluvy o Európskej únii nezohľadnil skutočnosť, že odvolatelia boli vymenovaní, a teda zaradení do funkcií súdnych vykonávateľov v čase uzavretia kapitoly 23, teda v čase vypracovania reformy súdnictva, ktorej súčasťou je povolanie súdnych vykonávateľov. Práve ukončenie rokovaní o pristúpení medzi Chorvátskou republikou a Európskou úniou, teda prijatie špecifických opatrení, poskytlo odvolateľom vzhľadom na článok 26 Viedenského dohovoru právnu záruku, že budú môcť vykonávať činnosť, ktorú si zvolili.
7.
Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď vzhľadom na kogentné ustanovenia článku 36 aktu o pristúpení nerozhodol, že Komisia mala dohliadnuť na jeho uplatnenie a prijať všetky opatrenia nevyhnutné na to, aby Chorvátska republika dodržala svoje záväzky. Keďže Komisia nekonala v súlade s článkom 17 Zmluvy o Európskej únii, porušila toto ustanovenie, čím spôsobila odvolateľom ujmu.
8.
Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia keď nerozhodol, že Zmluva o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii bola výsledkom rokovaní a v dôsledku toho z nej vyplývajú záväzky a právne účinky v súlade s právnou úpravou a právnym poriadkom Európskej únie. V konkrétnom prípade zmluva o pristúpení zaručuje odvolateľom právo na prácu a vytvorenie nových pracovných pozícií, na ktoré boli vymenovaní. So zreteľom na ustanovenia zmluvy mohli mať odvolatelia oprávnené očakávania, že začnú pracovať vo funkciách, do ktorých boli vymenovaní po tom, ako splnili všetky požadované zákonné podmienky (úspešné zloženie skúšok, odchod z predchádzajúceho zamestnania, zriadenie priestorov).