11.7.2016
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 251/13
Odvolanie podané 26. apríla 2016: Vedran Vidmar a iní proti rozsudku Všeobecného súdu (druha komora) z 26. februára 2016 vo veci T-507/14, Vedran Vidmar a Darko Graf/Európska komisia
(Vec C-240/16 P)
(2016/C 251/15)
Jazyk konania: chorvátčina
Účastníci konania
Odvolatelia: Vedran Vidmar, Saša Čaldarević, Irena Glogovšek, Gordana Grancarić, Martina Grgec, Ines Grubišić, Sunčica Horvat Peris, Zlatko Ilak, Mirjana Jelavić, Romuald Kantoci, Svjetlana Klobučar, Ivan Kobaš, Tihana Kušeta Šerić, Damir Lemaić, Željko Ljubičić, Gordana Mahovac, Martina Majcen, Višnja Merdžo, Tomislav Perić, Darko Radić, Damjan Saridžić (v zastúpení: D. Graf, advokát)
Ďalší účastník konania: Európska komisia
Návrhy odvolateľov
Odvolatelia navrhujú, aby Súdny dvor:
—
zrušil rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 26. februára 2016 vo veci T-507/14 v celom rozsahu a vyhovel návrhom, ktoré odvolatelia uviedli v konaní na prvom stupni vo svojej žalobe z 1. júla 2014, a zaviazal Európsku komisiu na náhradu trov, ktoré vznikli každému z odvolateľov v predmetnom konaní,
—
subsidiárne, zrušil rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 26. februára 2016 vo veci T-507/14 v celom rozsahu a vrátil vec Všeobecnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie, a zaviazal Európsku komisiu na náhradu trov, ktoré vznikli každému z odvolateľov v predmetnom konaní.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Odvolatelia spochybňujú nasledujúce body napadnutého rozsudku:
—
bod 40, v ktorom je potvrdené, že aktívne protiprávne konanie inštitúcií Únie je len jedným z prvkov potrebných na vznik mimozmluvnej zodpovednosti Únie, keďže toto tvrdenie Všeobecného súdu je v rozpore s článkom 340 druhým odsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie a judikatúrou Súdneho dvora (rozsudok z 19. mája 1992, Mulder a i./Rada a Komisia, C-104/89 a C-37/90, EU:C:1992:217),
—
bod 47, kde v rozpore s článkom 36 a prílohou VII Aktu o podmienkach pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii (ďalej len „akt o pristúpení“), boli záväzky Chorvátskej republiky voči Únii prijaté na rokovaniach o pristúpení k Únii nesprávne označené ako „zásady“, keďže v prejednávanej veci nejde o zásady, ale o 11 špecifických záväzkov Chorvátska voči Únii, ktoré nadobudli účinnosť 9. decembra 2011,
—
body 48 až 52, keďže článok 36 a príloha VII aktu o pristúpení nadobudli účinnosť 9. decembra 2011, zatiaľ čo stratégia reformy súdnictva Chorvátskej republiky na obdobie rokov 2011 – 2015 z 15. decembra 2010 a opravený akčný plán chorvátskej vlády týkajúci sa reformy súdnictva prijatý 20. mája 2010 boli účinné a uplatniteľné, hoci skutočnosť, že Chorvátsko neskôr tieto akty zrušilo, čo Komisia vopred výslovne schválila v bode 3 svojej komplexnej monitorovacej správy týkajúcej sa Chorvátska z 10. októbra 2012, ktorá Chorvátsku ukladala povinnosť prijať novú právnu úpravu v oblasti núteného výkonu rozhodnutí, bola v rozpore so všeobecnými zásadami ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty, keďže pokiaľ ide o odvolateľov, malo zrušenie týchto aktov zjavný retroaktívny účinok, a po 9. decembri 2011 Chorvátsko neprijalo novú stratégiu reformy súdnictva, ale len stratégiu pre rozvoj súdnictva na obdobie rokov 2013 – 2018, a v dôsledku toho poslednou stratégiou reformy súdnictva, ktorú Chorvátsko prijalo, bola reforma účinná 9. decembra 2011 (pozri napríklad rozsudky z 30. januára 1974, Louwage/Komisia, 148/73, EU:C:1974:7, body 12 a 28; zo 17. decembra 1998, Embassy Limousines & Services/Parlement, T-203/96, EU:T:1998:302, body 74 až 88, a zo 14. mája 1975, CNTA/Komisia, 74/74, EU:C:1975:59, body 41 až 44), pričom uvádzajú, že Všeobecný súd tým, že v bode 53 konštatoval, že „nemožno z toho… vyvodiť, že chorvátske orgány… mali všetku právomoc zmeniť stratégiu reformy súdnictva 2011 – 2015 a akčný plán 2010. S prihliadnutím na ustanovenia aktu o pristúpení, konkrétne na jeho článok 36 a jeho prílohu VII, boli tieto orgány povinné rešpektovať nielen záväzok č. 1, ale tiež všetky ďalšie záväzky stanovené v uvedenej prílohe“, potvrdil dôvodnosť predmetného návrhu odvolateľov na náhradu škody,
—
body 54 až 57 a body 59 až 63, pokaľ ide o to, že Komisia nevykonala svoju povinnosť podľa článku 36 aktu o pristúpení zabezpečiť splnenie povinnosti Chorvátska podľa prílohy VII bodu 3 aktu o pristúpení pokračovať v zlepšovaní účinnosti svojho systému súdnictva, keďže z príloh žaloby jasne vyplýva, že Komisia zverejnila monitorovacie tabuľky týkajúce sa obdobia od 1. septembra 2012 do 28. februára 2013, v ktorých uviedla nesprávne údaje pochádzajúce od chorvátskeho ministerstva spravodlivosti, pokiaľ ide o klesajúci počet sporových konaní a konaní o výkone začatých na miestnych a obchodných súdoch v Chorvátsku, pričom neuskutočnila žiadne hodnotenie ani posúdenie na základe vzájomného porovnania alebo výpočtov, čím sa dopustila hrubej nedbanlivosti vzhľadom na dôležitosť vypracovania týchto tabuliek,
—
bod 68, keďže Komisia tým, že porušila svoju povinnosť podľa článku 36 ods. 1 a 2 aktu o pristúpení zabezpečiť, že Chorvátsko dodrží svoj záväzok uviesť do činnosti funkciu súdnych vykonávateľov k 1. januáru 2012, takisto porušila svoju povinnosť zabezpečiť v súlade s článkom 17 ZEÚ uplatnenie Zmluvy o pristúpení Chorvátskej republiky, ktorá je jednou zo základných zmlúv Európskej únie,
—
body 69 až 82 z dôvodu, že nasledujúca súhlasná a výslovná činnosť Komisie nebola nevyhnutná na vznik legitímnej dôvery odvolateľov po 9. decembri 2011, keďže v prejednávanej veci legitímna dôvera odvolateľov vznikla už v období, ktoré tomuto dátumu predchádzalo.