1.8.2016
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 279/12
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de lo Social no 30 de Barcelona (Španielsko) 27. apríla 2016 – Antonio Miravitlles Ciurana, Alberto Marina Lorente, Jorge Benito García a Juan Gregorio Benito García/Contimark S.A. a Jordi Socías Gispert
(Vec C-243/16)
(2016/C 279/17)
Jazyk konania: španielčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Juzgado de lo Social no 30 de Barcelona
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobcovia: Antonio Miravitlles Ciurana, Alberto Marina Lorente, Jorge Benito García a Juan Gregorio Benito García
Žalovaní: Contimark S.A. a Jordi Socías Gispert
Prejudiciálne otázky
1.
Má veriteľ obchodnej spoločnosti, ktorý sa na príslušných španielskych súdoch, ktorými sú pracovné súdy, domáha uspokojenia svojho pracovnoprávneho nároku, na základe smerníc 2009/101/ES (1) a 2012/30/EÚ (2) a ich preberajúcich ustanovení okrem iného v článkoch 236, 237, 238, 241 a 367 Ley de Sociedades de Capital [zákon o kapitálových spoločnostiach (ďalej len „LSC“)] právo súbežne podať na tom istom súde žalobu proti spoločnosti s cieľom dosiahnuť uznanie pracovnoprávneho záväzku a zároveň žalobu proti fyzickej osobe, štatutárnemu zástupcovi spoločnosti, ako osobe, ktorá je spoločne a nerozdielne zodpovedná za záväzky spoločnosti, založenú na nedodržaní obchodnoprávnych povinností stanovených v uvedených smerniciach prebratých do španielskeho LSC?
2.
Môže judikatúra pracovnoprávneho senátu španielskeho Tribunal Supremo (Najvyšší súd) vyjadrená v rozsudkoch Tribunal Supremo (pracovnoprávny senát) z 28. februára 1997 (RJ 1997\4220), 28. októbra 1997 (RJ 1997\7680), 31. decembra 1997 (RJ 1997\9644), 13. apríla 1998 (RJ 1998\4577), 17. januára 2000 (RJ 2000\918), 9. júna 2000 (RJ 2000\5109), 8. mája 2002 a 20. decembra 2012 (zhrnutá v tomto uznesení v druhom bode časti Uplatniteľná vnútroštátna judikatúra) porušovať články 2, 6, 7 a 8 smernice 2009/101/ES a články 19 a 36 smernice 2012/30/EÚ, keď stanovuje, že španielske pracovné súdy nemôžu v prípade pracovnoprávneho nároku priamo uplatniť záruky stanovené v týchto smerniciach Spoločenstva, ktoré sú prebraté v článkoch 236, 237, 238, 241, 367 a iných článkoch LSC, pre veriteľov obchodných spoločností, ak ich najvyšší predstavitelia ako fyzické osoby, nedodržia formálne požiadavky zverejňovania podstatných dokladov spoločnosti stanovené v smernici 2009/101 a v smernici 2012/30, ktoré boli prebraté do španielskeho LSC?
3.
Môže judikatúra pracovnoprávneho senátu španielskeho Tribunal Supremo vyjadrená v rozsudkoch Tribunal Supremo (pracovnoprávny senát) z 28. februára 1997 (RJ 1997\4220), 28. októbra 1997 (RJ 1997\7680), 31. decembra 1997 (RJ 1997\9644), 13. apríla 1998 (RJ 1998\4577), 17. januára 2000 (RJ 2000\918), 9. júna 2000 (RJ 2000\5109), 8. mája 2002 a 20. decembra 2012 (zhrnutá v tomto uznesení v druhom bode časti Uplatniteľná vnútroštátna judikatúra) odporovať článkom 20 a 21 v spojení s článkom 51 Charty základných práv Európskej únie, keď núti veriteľa, ktorý má pracovnoprávny nárok a ktorý je zamestnancom, aby podal dva návrhy na začatie súdneho konania, prvý na pracovnom súde s cieľom dosiahnuť priznanie pracovnoprávneho nároku voči spoločnosti a druhý na občianskoprávnom/obchodnom súde s cieľom dosiahnuť solidárne ručenie štatutárneho zástupcu spoločnosti alebo iných fyzických osôb, ak táto požiadavka nie je stanovená pre žiadnu inú kategóriu veriteľov – bez ohľadu na povahu ich pohľadávky – ani v smernici 2009/101/ES, v smernici 2012/30/EÚ, ani vo vnútroštátnych právnych predpisoch (LSC), ktorými sa preberajú uvedené predpisy Spoločenstva?
(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/101/ES zo 16. septembra 2009 o koordinácii záruk, ktoré sa od obchodných spoločností v zmysle článku 48 druhého odseku zmluvy vyžadujú v členských štátoch na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto záruk (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 258, s. 11).
(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/30/EÚ z 25. októbra 2012 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností a udržiavanie a zmenu ich základného imania, s cieľom dosiahnuť rovnocennosť týchto opatrení (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 315, s. 74).