EUR-Lex -  62016CN0326 - SK

19.9.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 343/25

Odvolanie podané 9. júla 2016: LL proti uzneseniu Všeobecného súdu (siedma komora) z 19. apríla 2016 vo veci T-615/15, LL/Európsky parlament

(Vec C-326/16 P)

(2016/C 343/38)

Jazyk konania: litovčina

Účastníci konania

Odvolateľ: LL (v zastúpení: J. Petrulionis, advokatas)

Ďalší účastník konania: Európsky parlament

Návrhy odvolateľa

—

zrušiť uznesenie Všeobecného súdu Európskej únie (siedma komora) z 19. apríla 2016 vo veci T-615/15, ktorým Všeobecný súd zamietol žalobu jednak o neplatnosť rozhodnutia generálneho tajomníka Európskeho parlamentu D(2014) 15503 zo 17. apríla 2014, ktorým sa požadovalo vrátenie nesprávne vyplateného príspevku na parlamentného asistenta, a jednak na zrušenie oznámenia o dlhu č. 2014-575 z 5. mája 2014,

—

vrátiť vec na ďalšie konanie.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľ predkladá na podporu svojho odvolania päť odvolacích dôvodov.

1.

Všeobecný súd Európskej únie vo svojom uznesení dôkladne, správne, zrozumiteľne a objektívne nepreskúmal a neposúdil všetky písomné dôkazy, ktoré boli predložené spolu so žalobou a ktoré boli relevantné na riadne a správne stanovenie lehoty začatia konania, čím dospel k záverom, ktoré sú v rozpore s písomnosťami v spise a ustanoveniami právnych predpisov, na ktoré sa v rámci konania pred Všeobecným súdom odkazovalo, inter alia, že „žaloba bola podaná po uplynutí viac ako 17 mesiacov od posledného dátumu“, „žalobca nepreukázal, ba ani neodkazoval na existenciu … okolností, ktoré by umožňovali výnimku z uplatnenia predmetnej procesnej lehoty podľa článku 45 ods. 2 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie …“ a „žalobu treba zamietnuť ako zjavne neprípustnú z dôvodu jej oneskoreného podania …“.

2.

Všeobecný súd vo svojom uznesení nesprávne uplatnil článok 263 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, konal v rozpore s článkom 72 vykonávacích pravidiel k štatútu poslancov Európskeho parlamentu a nesprávne posúdil možnosť uplatnenia článku 45 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie:

—

keďže odvolateľ – bývalý poslanec Európskeho parlamentu – nesúhlasil s rozhodnutím generálneho tajomníka Európskeho parlamentu (a oznámenia o dlhu, ktorý bol na jeho základe vystavený) a domnieval sa, že uvedené rozhodnutie nebolo dôvodné, využil svoje právo a splnil požiadavky stanovené v článku 72 vykonávacích pravidiel k štatútu poslancov Európskeho parlamentu, tým, že najprv predložil sťažnosť týkajúcu sa uvedeného rozhodnutia kvestorom a následne grémiu a predsedovi Európskeho parlamentu;

—

právo navrhovateľa podať na Všeobecný súd žalobu, ktorou sa domáha neplatnosti rozhodnutia generálneho tajomníka Európskeho parlamentu a oznámenia o dlhu, ktorý bol vydaný na základe uvedeného rozhodnutia, vzniklo až následne, t. j. 10. septembra 2015, keď bol navrhovateľovi doručený od Predsedu Európskeho parlamentu e-mail, v ktorom bol okrem iných dokumentov uvedený aj záverečný list č. 311354 predsedu Európskeho parlamentu z 26. júna 2015 podľa článku 72 ods. 3 vykonávacích pravidiel k štatútu poslancov Európskeho parlamentu;

—

podľa článku 263 šiesteho odseku ZFEÚ bol začiatkom plynutia dvojmesačnej lehoty, v ktorej môže navrhovateľ začať na Všeobecnom súde konanie o neplatnosti rozhodnutia generálneho tajomníka Európskeho parlamentu a oznámenia o dlhu, ktoré bolo vydané na základe uvedeného rozhodnutia, deň, keď mu bol doručený konečný list č. 311354 predsedu Európskeho parlamentu podľa článku 72 ods. 3 vykonávacích pravidiel k štatútu poslancov Európskeho parlamentu, t. j. 10. september 2015;

—

Vzhľadom na tieto skutočnosti a podľa článku 263 šiesteho odseku ZFEÚ lehota na doručenie žaloby Všeobecnému súdu uplynula 10. decembra 2015. Žaloba bola doručená do kancelárie Všeobecného súdu 4. novembra 2015. Z toho vyplýva, že dvojmesačná lehota na začatie konania, ktorá je stanovená podľa článku 263 šiesteho odseku ZFEÚ, bola dodržaná a žaloba nebola podaná „oneskorene“;

—

Všeobecný súd neposúdil vo svojom uznesení všetky dokumenty a okolnosti, na ktoré sa odkazovalo, ako ani ustanovenia článku 72 vykonávacích pravidiel k štatútu poslancov Európskeho parlamentu, t. j. ustanovenia, ktoré žalobca dodržal a na základe ktorých podal sťažnosť proti rozhodnutiu generálneho tajomníka a oznámeniu o dlhu v rámci postupu pred začatím súdneho konania;

—

Všeobecný súd uznesením porušil nielen práva a záujmy odvolateľa, ale tiež nesprávne uplatnil článok 263 ZFEÚ a navyše konal v rozpore s článkom 72 vykonávacích pravidiel k štatútu poslancov Európskeho parlamentu;

—

Všeobecný súd ďalej nesprávne a neodôvodnene v uznesení rozhodol, že nie je možné uplatniť článok 45 Štatútu Súdneho dvora. Uplatnenie postupu pred začatím súdneho konania, aktívne, starostlivé, obozretné, dôkladné a svedomité konanie žalobcu, ako aj moment, keď boli dokumenty doručené, a ďalšie okolnosti potvrdzujú, že aj keby sa v danom prípade rozhodlo, že nebola dodržaná lehota na podanie žaloby, táto lehota mala byť predĺžená, lebo nebola dodržaná zo závažných, objektívnych a odôvodniteľných dôvodov, najmä z dôvodu dodržania postupu stanovenému v článku 72 vykonávacích pravidiel k štatútu poslancov Európskeho parlamentu (článok 45 prvý odsek Štatútu Súdneho dvora). Odvolateľ si nemohol byť vedomý toho, že dodržaním povinného postupu podľa článku 72 vykonávacích pravidiel k štatútu poslancov Európskeho parlamentu môže dôjsť k tomu, že stratí právo podať žalobu na Všeobecnom súde (druhý odsek článku 45 Štatútu Súdneho dvora). Treba poznamenať, že odvolateľ v žalobe tiež neskôr vyslovil pochybnosti o tom, či sú rozhodnutia kvestorov a Predsedníctva Európskeho parlamentu prijaté podľa článku 72 vykonávacích pravidiel k štatútu poslancov Európskeho parlamentu riadne odôvodnené a oprávnené.

3.

Všeobecný súd nesprávne uplatnil v uznesení článok 126 rokovacieho poriadku Všeobecného súdu a na základe toho rozhodol uznesením o zastavení konania a zamietnutí žaloby;

—

Všeobecný súd v uznesení odôvodnil uplatnenie článku 126 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu len tou okolnosťou, že žaloba bola podaná oneskorene, t. j. po uplynutí lehoty stanovenej v článku 263 šiestom odseku ZFEÚ;

—

v žalobe bolo preukázané, že lehota stanovená v článku 263 šiestom odseku ZFEÚ neuplynula, takže zamietnutie Všeobecným súdom žaloby na základe článku 126 Rokovacieho poriadku bolo nesprávne a nedôvodné;

—

v prejednávanej veci neexistujú dôvody ani podmienky na uplatnenie článku 126 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Žaloba bola podaná pred uplynutím lehoty stanovenej podľa článku 263 šiesteho odseku ZFEÚ, a teda nemôže byť považovaná za zjavne neprípustnú. V prejednávanej veci Všeobecný súd konal v rozpore s článkom 126 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, pretože tento článok uplatnil nesprávne a neoprávnene.

4.

Uznesenie Všeobecného súdu porušuje právo odvolateľa na účinnú právnu ochranu a spravodlivý proces, ktoré sú stanovené v článku 47 ods. 1 a 2 Charty základných práv Európskej únie, pretože uznesením Všeobecný súd neoprávnene a nesprávne zamietol na základe článku 126 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu žalobu ako zjavne neprípustnú z dôvodu, že bola údajne podaná po uplynutí lehoty, a pritom Všeobecný súd samotnú žalobu a žalobné dôvody a tvrdenia po vecnej stránke neposúdil.

5.

Všeobecný súd uznesením nesprávne rozhodol o tom, že odvolateľ znáša svoje vlastné trovy konania, ktoré mu vznikli pred Všeobecným súdom (článok 133 a článok 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu):

Všeobecný súd týmto uznesením nesprávne na základe článku 126 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu zamietol žalobu, a tým tiež nesprávne rozhodol o tom, že odvolateľ znáša svoje vlastné trovy konania, ktoré mu vznikli pred Všeobecným súdom. Po zrušení uznesenia Všeobecného súdu a vrátení veci Všeobecnému súdu na nové konanie bude nutné o trovách konania opätovne rozhodnúť konečným rozhodnutím Všeobecného súdu, a ak sa žalobe vyhovie, zaviazať Európsky parlament ako žalovaného na náhradu všetkých trov konania, ktoré odvolateľovi vznikli (článok 133 a článok 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu).

Full & Egal Universal Law Academy