29.8.2016
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 314/14
Žaloba podaná 8. júla 2016 – Európska komisia/Spolková republika Nemecko
(Vec C-380/16)
(2016/C 314/20)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: M. Owsiany-Hornung a M. Wasmeier, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaná: Spolková republika Nemecko
Návrhy žalobkyne
Žalobkyňa navrhuje, aby Súdny dvor:
—
rozhodol, že Spolková republika Nemecko si podľa článku 258 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie tým, že vylúčila cestovné služby poskytované zdaniteľným osobám pre ich podnik z osobitnej úpravy pre cestovné kancelárie a že umožnila cestovným kanceláriám, pokiaľ je uvedená osobitná úprava na nich uplatniteľná, určiť vymeriavací základ dane paušálne pre skupiny plnení a pre každé zdaniteľné obdobie; nesplnila svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 73, ako aj z článku 306 až 310 smernice o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (smernica 2006/112/ES),
—
zaviazal Spolkovú republiku Nemecko na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Žalobkyňa tvrdí, že úprava platná v Nemecku pre výpočet dane z pridanej hodnoty pre cestovné služby nie je v súlade so smernicou Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (1). Táto smernica v článkoch 306 až 310 uvádza osobitnú úpravu, podľa ktorej cestovné služby poskytnuté cestovnou kanceláriou klientom predstavujú jednotné plnenie. Nemecké právo sa od tejto úpravy neprípustným spôsobom odchyľuje.
Po prvé nie je prípustné, aby zdaniteľné osoby, ktoré využívajú cestovné služby pre svoj podnik boli vylúčené z uplatnenia osobitnej úpravy. Už vo svojom rozsudku z 26. septembra 2013 v právnej veci C-189/11 (2) , Komisia/Španielsko, Súdny dvor určil, že osobitná úprava sa uplatní nielen na plnenia pre súkromných konečných spotrebiteľov, ale aj na služby poskytované podniku, ktorý je zdaniteľnou osobou. Členské štáty nemôžu obmedziť uplatnenie tejto schémy iba na prvú skupinu.
Po druhé, spôsob výpočtu podľa nemeckého práva o dani z pridanej hodnoty nie je zlučiteľný so smernicou 2006/112. Podľa jej článkov 73 a 306 až 310 sa musí vymeriavací základ dane určiť osobitne pre každú cestu. Naopak, nemecké právo povoľuje paušálny výpočet marže pre „skupiny plnení“ resp. všetky cesty v určitom časovom období. Súdny dvor vo vyššie uvedenom rozsudku určil, že takéto paušalizovanie nezodpovedá spoločnému systému dane z pridanej hodnoty.
(1) Ú. v. EÚ, L 347, .2006, s. 1.
(2) ECLI:EU:C:2013:587.