20.3.2017
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 86/5
Odvolanie podané 7. novembra 2016: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma komora) z 9. septembra 2016 vo veci T-159/15, Puma SE/Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo
(Vec C-564/16 P)
(2017/C 086/07)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Odvolateľ: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: D. Hanf, D. Botis, splnomocnení zástupcovia)
Ďalší účastník konania: Puma SE
Návrhy odvolateľa
Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:
—
zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu,
—
uložil spoločnosti Puma SE povinnosť nahradiť trovy úradu.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Po prvé, Všeobecný súd ignoroval procesné postavenie úradu a povinnosti v konaní inter partes pred úradom, pričom porušil článok 76 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 (1) a zásadu riadnej správy vecí verejných, keď konštatoval, že Puma sa náležite opierala o tri predchádzajúce rozhodnutia úradu s cieľom dodržať svoju povinnosť preukázať dobré meno ochrannej známky Puma (pravidlo 19 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 2868/95 (2)). Všeobecný súd tak súhlasil s tým, že tejto povinnosti sa možno zbaviť prostredníctvom všeobecných a nešpecifických odkazov na dokumenty predložené v predchádzajúcom konaní s inými účastníkmi konania – v ktorom dotknutý ďalší účastník konania nebol účastníkom.
Keďže úrad nemôže ignorovať, ale naopak rešpektovať právo ďalšieho účastníka konania byť vypočutý (článok 75 nariadenia č. 207/2009), konštatovania Všeobecného súdu nevyhnutne zaväzujú úrad, aby aktívne konal v konaní inter partes. To ale oslabuje sporovú povahu tohto konania, povinnosť úradu zostať neutrálny, ako aj zásadu riadnej správy v tomto konaní.
Po druhé, vzhľadom na to, že Všeobecný súd kvalifikoval predchádzajúce rozhodnutia úradu, na ktoré sa odvolala Puma, ako „rozhodovaciu prax“ úradu, nesprávne pochopil sporovú povahu konania inter partes a pojmu „dobré meno“ v zmysle článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009. Toto dvojité nesprávne pochopenie vyústilo do dvojitého porušenia zásady riadnej správy.
Po prvé, v prejednávanej – inter partes – veci nie je splnená podmienka uplatnenia judikatúry Technopol, pretože judikatúra týkajúca sa povinnosti úradu preskúmať ex officio relevantné skutočnosti prípadu sa týka len konania ex parte. V každom prípade, vzhľadom na neexistenciu akejkoľvek konkrétnej „rozhodovacej praxe“ úradu v súvislosti s dobrým menom ochrannej známky Puma, nemôže existovať žiadna povinnosť odôvodniť to, že konštatovania urobené v súvislosti s dobrým menom ochrannej známky Puma v predchádzajúcich rozhodnutiach, sa neuplatnili v prejednávanej veci.
Po druhé, Všeobecný súd sa nemôže – bez toho, aby porušil sporovú povahu inter partes konania podľa článku 76 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 – odchýliť od zásady riadnej správy dodatočnej povinnosti odvolacieho senátu vyzvať spoločnosť Puma aj bez návrhu na predloženie dodatočných dôkazov o dobrom mene ochrannej známky, ktoré tvrdila.
Po tretie, konštatovanie Všeobecného súdu týkajúce sa povinnosti úradu vyzvať spoločnosť Puma aj bez návrhu na predloženie dodatočných dôkazov okrem toho porušilo článok 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 (uplatniteľný na základe pravidla 50 ods. 1 nariadenia č. 2868/95), ktorý sa výlučne uplatňuje na podania strán na základe ich návrhu.
(1) Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ 2009 L 78, s. 1).
(2) Nariadenie Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES 1995 L 303, s. 1; Mim vyd. 17/001, s. 189).
Full & Egal Universal Law Academy