30.1.2017
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 30/28
Odvolanie podané 24. novembra 2016: National Iranian Tanker Company proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma komora) zo 14. septembra 2016 vo veci T-207/15, National Iranian Tanker Company/Rada Európskej únie
(Vec C-600/16 P)
(2017/C 030/33)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Odvolateľka: National Iranian Tanker Company (v zastúpení: T. de la Mare QC, M. Lester QC, J. Pobjoy, Barristers, R. Chandrasekera, S. Ashley, C. Murphy, solicitors)
Ďalší účastník konania: Rada Európskej únie
Návrhy odvolateľky
Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:
—
zrušil rozsudok Všeobecného súdu zo 14. septembra 2016 vo veci National Iranian Tanker Company/Rada Európskej únie (T-207/15),
—
vyhovel návrhom odvolateľky podaným v konaní pred Všeobecným súdom, a to:
—
zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/236 z 12. februára 2015 (1) a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2015/230 z 12. februára 2015 (2) v rozsahu, v akom sa týkajú odvolateľky,
—
alternatívne vyhlásil po prvé, že článok 20 ods. písm. c) rozhodnutia Rady 2010/413/SZBP z 26. júla 2010 (3), v znení zmien a doplnení, a po druhé, že článok 32 ods. 2 písm. d) nariadenia Rady (EÚ) č. 267/2012 z 23. marca 2012 (4), v znení zmien a doplnení, sa nemôžu uplatniť v rozsahu, v akom sa vzťahujú na odvolateľku z dôvodu ich nezákonnosti, a
—
uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania súvisiace s odvolacím konaním, ako aj konaním na Všeobecnom súde.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Odvolateľka na podporu svojho odvolania uvádza štyri odvolacie dôvody.
1.
Prvý odvolací dôvod a zakladá na tvrdení, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď dospel k záveru, že rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/236 z 12. februára 2015 a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2015/230 z 12. februára 2015 neporušujú zásady res judicata, právnej istoty, legitímnej dôvery a právnej sily rozhodnutej veci, či právo na účinný prostriedok nápravy zakotvené v článku 47 Charty základných práv Európskej únie.
2.
Druhý odvolací dôvod sa zakladá na tvrdení, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď dospel k záveru, že kritéria určenia boli vo vzťahu k odvolateľke splnené.
3.
Tretí odvolací dôvod sa zakladá na tvrdení, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď uviedol, že zásah do základných práv odvolateľky bol primeraný.
4.
Štvrtý odvolací dôvod sa zakladá na tvrdení, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď zamietol odvolateľkino alternatívne tvrdenie, podľa ktorého široký výklad kritéria určenia urobil toto kritérium neprimeraným.
(1) Rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/236 z 12. februára 2015 , ktorým sa mení rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 39, 2015, s. 18).
(2) Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2015/230 z 12. februára 2015 , ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 267/2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu (Ú. v. EÚ L 39, 2015, s. 3).
(3) Rozhodnutie Rady (SZBP) 2010/413 z 26. júla 2010 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu a o zrušení spoločnej pozície 2007/140/SZBP (Ú. v. EÚ L 195, 2010, s. 39).
(4) Nariadenie Rady (EÚ) č. 267/2012 z 23. marca 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 961/2010 (Ú. v. EÚ L 88, 24.3.2012, s. 1).