UZNESENIE SÚDNEHO DVORA (tretia komora)
z 26. októbra 2017 ( *1 )
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora – Smernica 2005/29/ES – Nekalé obchodné praktiky – Vnútroštátna právna úprava zakazujúca reklamu na zákroky estetickej chirurgie alebo nechirurgické zákroky estetickej medicíny“
Vo veci C‑356/16,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Nederlandstalige rechtbank van eerste aanleg te Brussel, strafzaken (Holandskojazyčný súd prvého stupňa v Bruseli, trestnoprávne kolégium, Belgicko) z 26. mája 2016 a doručený Súdnemu dvoru 27. júna 2016, ktorý súvisí s trestným konaním proti:
Wamo BVBA,
Luc Cecile Jozef Van Mol,
SÚDNY DVOR (tretia komora),
v zložení: predseda tretej komory L. Bay Larsen (spravodajca), sudcovia J. Malenovský, M. Safjan, D. Šváby a M. Vilaras,
generálny advokát: Y. Bot,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta rozhodnúť odôvodneným uznesením v súlade s článkom 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora,
vydal toto
Uznesenie
1
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 2005, s. 22).
2
Tento návrh bol podaný v rámci trestného konania začatého proti spoločnosti Wamo BVBA a pánovi Lucovi Cecilovi Jozefovi Van Molovi, stíhanými pre porušenie vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré zakazujú akýmkoľvek fyzickým a právnickým osobám šíriť reklamu na zákroky estetickej chirurgie alebo nechirurgické zákroky estetickej medicíny.
Právny rámec
Právo Únie
3
V odôvodnení 9 smernice 2005/29 sa stanovuje:
„Táto smernica sa nedotýka individuálnych žalôb podaných osobami, ktoré boli poškodené nekalými obchodnými praktikami. Taktiež sa nedotýka predpisov Spoločenstva a vnútroštátnych právnych predpisov o… zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na produkty… Členské štáty si preto budú môcť zachovať alebo zaviesť na svojom území obmedzenia a zákazy obchodných praktík z dôvodov ochrany zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov bez ohľadu na to, kde má obchodník sídlo, napríklad vo vzťahu k alkoholu, tabaku alebo liečivám. …“
4
Článok 2 tejto smernice, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, stanovuje:
„Na účely tejto smernice:
…
c)
‚produkt‘ je akýkoľvek tovar alebo služba vrátane nehnuteľností, práva a záväzku;
d)
‚obchodné praktiky podnikateľov voči spotrebiteľom‘ (ďalej tiež ‚obchodné praktiky‘) sú akékoľvek konanie, opomenutie, spôsob správania alebo vyjadrenie, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu obchodníka, priamo spojené s podporou, predajom alebo dodávkou produktu spotrebiteľom;
…“
5
Článok 3 uvedenej smernice stanovuje:
„1. Táto smernica sa uplatňuje na nekalé obchodné praktiky podnikateľov voči spotrebiteľom tak, ako sú ustanovené v článku 5, pred, počas a po uskutočnení obchodnej transakcie vo vzťahu k produktu.
…
3. Táto smernica sa nedotýka právnych predpisov Spoločenstva alebo vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa zdravotných a bezpečnostných požiadaviek na produkty.
…
8. Táto smernica sa nedotýka podmienok usadenia sa alebo režimov vydávania povolení alebo deontologických kódexov správania alebo iných osobitných predpisov upravujúcich regulované povolania s cieľom zachovať vysokú mieru mravnej bezúhonnosti odborníkov, ktoré môžu členské štáty vyžadovať od odborníkov v súlade s právom Spoločenstva.
…“
Belgické právo
6
Podľa článku 2 bodu 6 Wet tot regeling van de vereiste kwalificaties om ingrepen van niet-heelkundige esthetische geneeskunde en esthetische heelkunde uit te voeren en tot regeling van de reclame en informatie betreffende die ingrepen (zákon, ktorým sa upravuje kvalifikácia potrebná na uskutočňovanie nechirurgických zákrokov estetickej medicíny a zákrokov estetickej chirurgie, ako aj reklama a informácie súvisiace s týmito zákrokmi) z 23. mája 2013 (Belgisch Staatsblad, 2. júl 2013, s. 41511), zmenený Wet houdende diverse bepalingen inzake gezondheid (zákon o rôznych ustanoveniach v oblasti zdravia) z 10. apríla 2014 (Belgisch Staatsblad, 30. apríl 2014, s. 35442) (ďalej len „zákon z 23. mája 2013“), „reklama“ znamená akúkoľvek formu komunikácie alebo konania vo vzťahu k verejnosti priamo alebo nepriamo zameranej na podporu zákrokov uvedených v článku 3 tohto zákona bez ohľadu na použité miesta, nosiče alebo techniky vrátane tzv. reality show.
7
Článok 20/1 zákona z 23. mája 2013 v spojení s článkom 3 toho istého zákona stanovuje, že pre každú fyzickú alebo právnickú osobu platí zákaz šíriť reklamu na zákroky estetickej chirurgie alebo nechirurgické zákroky estetickej medicíny.
8
Podľa článku 22/1 tohto zákona páchateľ trestného činu uvedeného v článku 20/1 sa potresce trestom odňatia slobody v dĺžke od 8 dní do 6 mesiacov a peňažnou pokutou vo výške od 250 do 5000 eur alebo len jedným z týchto trestov, pričom súd môže okrem toho uložiť povinnosť zverejniť rozsudok v troch novinách.
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
9
Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že v nadväznosti na trestné oznámenie, ktoré podal Federale Overheidsdienst Volksgezondheid, Veiligheid van de Voedselketen en Leefmilieu (Federálny úrad verejného zdravia, bezpečnosti potravinového reťazca a životného prostredia, Belgicko) štátnemu zástupcovi v Belgicku (Procureur des Konings) sa začalo trestné stíhanie proti spoločnosti Wamo, ktorá prevádzkuje obchody s oblečením pod obchodným menom ZEB, ako aj proti pánovi Van Molovi, konateľovi spoločnosti Mosa, ktorá riadi spoločnosť Wamo, z dôvodu, že v období od 8. do 13. júna 2015 šírili v rozpore s belgickým právom reklamu na zákroky estetickej chirurgie.
10
Trestný spis obsahuje reklamnú brožúru propagujúcu súťaž súvisiacu s estetickou chirurgiou, ktorú ZEB šírila medzi svojimi zákazníkmi, ako aj výtlačok webovej stránky spoločnosti Wamo, na ktorej bolo zverejnené podobné reklamné oznámenie.
11
Spoločnosť Wamo a pán Van Mol poukazovali pred vnútroštátnym súdom najmä na to, že ustanovenia belgického práva, ktoré zakazujú šírenie reklamy na zákroky estetickej chirurgie alebo nechirurgické zákroky estetickej medicíny, sú v rozpore so smernicou 2005/29.
12
Za týchto okolností sa Nederlandstalige rechtbank van eerste aanleg te Brussel, strafzaken (Holandskojazyčný súd prvého stupňa v Bruseli, trestnoprávne kolégium, Belgicko) rozhodol prerušiť konanie a podať na Súdny dvor návrh na začatie prejudiciálneho konania o tejto otázke:
„Má sa smernica [2005/29] vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu zákonu, ktorým sa zakazuje fyzickým alebo právnickým osobám šíriť reklamu v súvislosti so zákrokmi estetickej chirurgie alebo nechirurgickými zákrokmi estetickej medicíny, ako to stanovuje článok 20/1 zákona z [23. mája 2013]?“
O prejudiciálnej otázke
13
Podľa článku 99 rokovacieho poriadku, ak odpoveď na položenú prejudiciálnu otázku možno jednoznačne vyvodiť z judikatúry, Súdny dvor môže na návrh sudcu spravodajcu po vypočutí generálneho advokáta kedykoľvek rozhodnúť formou odôvodneného uznesenia.
14
Toto ustanovenie je potrebné uplatniť v prejednávanej veci.
15
Svojou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má smernica 2005/29 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je úprava, o ktorú ide vo veci samej, ktorá zabezpečuje ochranu verejného zdravia, ako aj dôstojnosti a integrity povolaní estetického chirurga a lekára estetickej medicíny tým, že všetkým fyzickým a právnickým osobám zakazuje šíriť reklamu na zákroky estetickej chirurgie alebo nechirurgické zákroky estetickej medicíny.
16
Na účely zodpovedania tejto otázky treba najprv určiť, či reklamy, ktoré sú predmetom zákazu dotknutého v konaní vo veci samej, predstavujú obchodné praktiky v zmysle článku 2 písm. d) smernice 2005/29, a podliehajú tak požiadavkám stanoveným touto smernicou (pozri analogicky rozsudok zo 4. mája 2017, Vanderborght, C‑339/15, EU:C:2017:335, bod 22 a citovanú judikatúru).
17
V tejto súvislosti treba uviesť, že článok 2 písm. d) tejto smernice s použitím obzvlášť širokej formulácie vymedzuje pojem „obchodné praktiky“ ako „akékoľvek konanie, opomenutie, spôsob správania alebo vyjadrenie, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu obchodníka, priamo spojené s podporou, predajom alebo dodávkou produktu spotrebiteľom“ (rozsudky z 9. novembra 2010, Mediaprint Zeitungs-und Zeitschriftenverlag, C‑540/08, EU:C:2010:660, bod 17, a zo 4. mája 2017, Vanderborght, C‑339/15, EU:C:2017:335, bod 23).
18
Okrem toho, pokiaľ ide o pojem „produkt“, v zmysle článku 2 písm. c) uvedenej smernice je ním akýkoľvek tovar alebo služba.
19
Z toho vyplýva, že taká reklama na zákroky estetickej chirurgie, o akú ide vo veci samej, bez ohľadu na to, či sa šíri prostredníctvom reklamných brožúr, alebo na internete, predstavuje obchodnú praktiku v zmysle smernice 2005/29.
20
V súlade s článkom 3 ods. 3 tejto smernice sa však táto smernica nedotýka ustanovení práva Únie alebo vnútroštátneho práva týkajúcich sa zdravotných a bezpečnostných požiadaviek na produkty.
21
Okrem toho treba uviesť, že podľa článku 3 ods. 8 uvedenej smernice sa táto smernica nedotýka podmienok deontologických kódexov správania alebo iných osobitných predpisov upravujúcich regulované povolania s cieľom zachovať vysokú mieru mravnej bezúhonnosti odborníkov, ktoré môžu členské štáty vyžadovať od odborníkov v súlade s právom Únie.
22
Z týchto ustanovení tak vyplýva, že smernica 2005/29 nevedie k spochybneniu vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa zdravotných a bezpečnostných požiadaviek na produkty alebo osobitných predpisov upravujúcich regulované povolania (rozsudok zo 4. mája 2017, Vanderborght, C‑339/15, EU:C:2017:335, bod 28).
23
Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania pritom vyplýva, že vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej, teda článok 20/1 zákona z 23. mája 2013, zabezpečuje ochranu verejného zdravia, ako aj dôstojnosti a integrity povolaní estetického chirurga a lekára estetickej medicíny, takže sa na ňu vzťahuje článok 3 ods. 3 a 8 smernice 2005/29 (pozri analogicky rozsudok zo 4. mája 2017, Vanderborght, C‑339/15, EU:C:2017:335, bod 29).
24
Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba odpovedať na položenú otázku tak, že smernicu 2005/29 treba vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava vo veci samej, ktorá zabezpečuje ochranu verejného zdravia, ako aj dôstojnosti a integrity povolania estetického chirurga a lekára estetickej medicíny tým, že všetkým fyzickým a právnickým osobám zakazuje šíriť reklamu na zákroky estetickej chirurgie alebo nechirurgické zákroky estetickej medicíny.
O trovách
25
Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:
Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“), treba vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava vo veci samej, ktorá zabezpečuje ochranu verejného zdravia, ako aj dôstojnosti a integrity povolaní estetického chirurga a lekára estetickej medicíny tým, že všetkým fyzickým a právnickým osobám zakazuje šíriť reklamu na zákroky estetickej chirurgie alebo nechirurgické zákroky estetickej medicíny.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: holandčina.