25.4.2016
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 145/32
Odvolanie podané 26. februára 2016: Nicole Clarke, Sigrid Dickmanns a Elisavet Papathanasiou proti rozsudku Súdu pre verejnú službu z 15. decembra 2015 v spojených veciach F-101/14, F-102/14 a F-103/14, Clarke a i./EUIPO
(Vec T-89/16 P)
(2016/C 145/39)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Odvolateľky: Nicole Clarke (Alicante, Španielsko), Sigrid Dickmanns (Gran Alacant, Španielsko) a Elisavet Papathanasiou (Alicante) (v zastúpení: H. Tettenborn, Rechtsanwalt)
Ďalší účastník konania: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)
Návrhy
Odvolateľky navrhujú, aby Všeobecný súd:
—
v celom rozsahu zrušil rozsudok Súdu pre verejnú službu Európskej únie (tretia komora) z 15. decembra 2015 v spojených veciach F-101/14, F-102/14 a F-103/14,
—
rozhodol v súlade s návrhmi podanými žalobkyňami v jednotlivých konaniach,
—
uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania pred Súdom pre verejnú službu EÚ, ako aj v odvolacom konaní pred Všeobecným súdom EÚ.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojho odvolania uvádzajú odvolateľky štyri odvolacie dôvody.
1.
Prvý odvolací dôvod je založený na nesprávnom uplatnení výpovednej doložky nachádzajúcej sa v pracovných zmluvách odvolateliek, ako aj jednotlivých „protokolov o opätovnom začlenení“ uzavretých medzi EUIPO a odvolateľkami v rozsahu, v akom predmetné výberové konania nepredstavujú „ďalšie“ výberové konania v zmysle výpovednej doložky.
2.
Druhý odvolací dôvod je založený na nesprávnom uplatnení výpovednej doložky nachádzajúcej sa v pracovných zmluvách odvolateliek v rozsahu, v akom sa predmetné výberové konania netýkajú oblasti špecializácie „priemyselného vlastníctva“ uvedenej vo výpovednej doložke a preto nemožno výpovednú doložku uplatniť.
V rámci prvého a druhého odvolacieho dôvodu odvolateľky namietajú, že Súd pre verejnú službu (ďalej len „SVS“) v napadnutom rozsudku nesprávne posúdil znenie, zmysel a účel výpovednej doložky, ako aj jej časový horizont a časovú uplatniteľnosť.
3.
Tretí odvolací dôvod je založený na nesprávnom uplatnení článku 8 ods. 1 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie (ďalej len „PZOZ“)
Odvolateľky v tejto súvislosti uvádzajú, že SVS v napadnutom rozsudku neuznal, že „protokoly o opätovnom začlenení“ podpísané medzi EUIPO a odvolateľkami v každom prípade predstavovali, ako zmluvné ustanovenie, prinajmenšom druhé predĺženie pracovných zmlúv odvolateliek, z ktorého podľa článku 8 ods. 1 PZOZ vyplýva, že pracovné zmluvy odvolateliek mali byť považované za zmluvy na dobu neurčitú.
4.
Štvrtý odvolací dôvod je založený na nesprávnom uplatnení povinnosti starostlivosti a zásady legitímnej dôvery
Na tomto mieste vytýkajú, že SVS nesprávne vychádzal z dátumu opätovného začlenenia a nie z dátumu podpísania výpovednej doložky pre posúdenie otázky, či si EUIPO splnil svoju povinnosť starostlivosti alebo či porušil zásadu legitímnej dôvery, keď výberové konanie, v ktorom sa malo rozhodnúť o profesionálnej budúcnosti odvolateliek, zorganizoval až po 9 rokoch od podpísania výpovednej doložky.
Full & Egal Universal Law Academy