20.6.2016
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 222/32
Žaloba podaná 29. apríla 2016 – Banca Tercas/Komisia
(Vec T-196/16)
(2016/C 222/40)
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Tercas-Cassa di risparmio della provincia di Teramo SpA (Banca Tercas SpA) (Teramo, Taliansko) (v zastúpení: A. Santa Maria, M. Crisostomo, E. Gambaro, F. Mazzocchi, advokáti)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie Európskej komisie C (2015) 9526 final z 23. decembra 2015, oznámené žalobkyni 22. februára 2016, o štátnej pomoci SA39451 (2015/C) (ex 2015/NN), ktorú Taliansko poskytlo Banca Tercas (Cassa di risparmio della provincia di Teramo S.p.A.),
—
subsidiárne zrušil z dôvodov uvedených v siedmom žalobnom dôvode články 2, 3 a 4 vyššie uvedeného rozhodnutia,
—
zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Rozhodnutie, ktoré je predmetom tejto žaloby je to isté rozhodnutie, ktoré je napadnuté vo veci T-98/16, Taliansko/Komisia.
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza sedem žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod Banca Tercas (ďalej len „žalobkyňa“ alebo „Tercas“) je založený na porušení alebo nesprávnom uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ a článku 296 ZFEÚ Komisiou z dôvodu neexistencie a/alebo nedostatočnosti odôvodnenia vzhľadom na požiadavku, podľa ktorej skutočnosti, akými sú „štátne zdroje“ a „pripísateľnosť štátu“ musia byť splnené, v rozsahu, v akom Komisia prekrýva analýzu kritéria štátnych zdrojov a analýzu pripísateľnosti, a v akom samostatne neoverila, či bola splnená požiadavka týkajúca sa štátnych zdrojov, čo je základný prvok štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.
2.
Druhý žalobný dôvod žalobkyne je založený na porušení alebo nesprávnom uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ Komisiou v rozsahu, v akom Komisia nesprávne posúdila, že Fondo di Garanzia di Tutela dei Depositi (Záručný fond na ochranu vkladov, ďalej len „Fond“ alebo „FITD“) použil štátne zdroje. Podľa žalobkyne sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keďže zdroje FITD nemôžu byť vzhľadom na kritériá stanovené v judikatúre súdov Európskej únie považované za verejne kontrolovateľné alebo za zdroje, s ktorými môže Talianska republika disponovať. Taliansky normotvorca pokiaľ ide o definíciu predmetu, rozsahu a osobitných podmienok alternatívnych zásahov do vyplatenia sporiteľov v celom rozsahu odkázal na zmluvnú slobodu záručných systémov. Alternatívne zásahy uvedené v článku 29 štatútu Fondu môže Fond použiť v prípade očakávania nižších nákladov oproti nákladom vyplývajúcich zo zásahu v prípade likvidácie podniku a v zásade zodpovedajú súkromným záujmom združených bánk a nemožno ich pripísať verejnému mandátu.
3.
Tretí žalobný dôvod žalobkyne je založený na porušení alebo nesprávnom uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ Komisiou v rozsahu, v akom Komisia považuje opatrenia v prospech Tercas za opatrenia, ktoré možno pripísať Talianskej republike. Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že zásah bol dobrovoľne vykonaný FITD a že tvrdenia Komisie, podľa ktorého Banca d’Italia je (údajný) orgán riadenia verejných zdrojov je nesprávne a nezodpovedá skutočnému rozdeleniu funkcií centrálnej banke v talianskom práve. Cieľom činnosti Banca d’Italia je zabezpečiť dodržiavanie pravidiel vhodného a obozretného riadenia na základe základného posúdenia zákonnosti a dodržiavania pravidiel, bez zásahu do slobodného rozhodovania, ktoré prináleží osobám, ktoré Banca d’Italia kontroluje. Okrem toho konkrétne dôkazy o zásahu verejnými orgánmi, na ktoré poukázala Komisia vzhľadom na zásah v prospech Tercas nie sú zjavne takej povahy, ktorá by mohla podporiť závery Komisie.
4.
Štvrtý žalobný dôvod žalobkyne je založený na porušení článku 107 ods. 1 ZFEÚ Komisiou v rozsahu, v akom Komisia chybne a nesprávne uplatnila kritérium súkromného operátora v trhovom hospodárstve. Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že Komisia neoverila, či zásah FITD splnil kritérium hospodárskej účelnosti vzhľadom na skutkové okolnosti úzkostlivo posudzované FITD pri hodnotení rôznych potenciálnych dopadov možného zásahu. Žalobkyňa Komisii najmä vytýka, že neoverila, či by za podobných okolností súkromný operátor obdobnej veľkosti ako FITD vykonal hospodárske operácie v takom rozsahu, v akom vytýka Fondu. Na záver, vylúčenie nákladov na vyplatenie sporiteľov z uplatnenia kritéria súkromného investora – ako vyjadrenie povinnosti štátu, ktoré musí zabezpečiť v úlohe verejného orgánu – nemožno v prejednávanej veci odôvodniť a je v rozpore s najnovšou judikatúrou Súdneho dvora.
5.
V piatom žalobnom dôvode žalobkyňa uvádza dôvody, pre ktoré sa mala Komisia dopustiť zjavne nesprávneho posúdenia, keď posúdila sporné opatrenia ako nezlučiteľné s vnútorným trhom. Komisia sa najmä dopustila pochybenia, keď posúdila, že znehodnotenie podriadeného dlhu, stanovené ratione temporis výlučne v jej bankovom oznámení z roku 2013, je podstatnou požiadavkou na to, aby sa opatrenia mohli považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom. Komisia najmä nezohľadnila právnu nemožnosť uplatniť účasť na nákladoch na osoby zodpovedné za platbu podriadeného dlhu. Okrem toho Komisia nezohľadnila skutočnosť, že náklady za zásah už boli značne znížené početnými opatreniami rozdelenia nákladov (burden sharing). Zlučiteľnosť opatrení vyplýva aj z plánu návratu k ziskovosti Tercas a prijatia opatrení určených na obmedzenie údajného skreslenia hospodárskej súťaže, ktoré malo vyplynúť zo zásahu FITD. Žalobkyňa z tohto dôvodu navyše tvrdí, že prišlo aj k zjavnému pochybeniu pri vyšetrovaní.
6.
V šiestom žalobnom dôvode žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila skutkového omylu a nesprávnej právnej kvalifikácie, keď považovala záruku 30 miliónov eur za prepadnutú a keď považovala toto opatrenie za nevratný príspevok v prospech Tercas, ktorý predstavuje štátnu pomoc.
7.
Nakoniec, subsidiárne, Tercas v siedmom žalobnom dôvode uvádza porušenie článku 16 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 2015/1589 v rozsahu, v akom uložila Talianskej republike vymáhať pomoc, zatiaľ čo toto opatrenie je v rozpore so všeobecnými zásadami EÚ právnej istoty, legitímnej dôvery a proporcionality.