11.7.2016
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 251/43
Žaloba podaná 19. mája 2016 – NM/Európska rada
(Vec T-257/16)
(2016/C 251/49)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobca: NM (ostrov Lesbos, Grécko) (v zastúpení: B. Burns, solicitor a P. O’Shea, BL)
Žalovaná: Európska rada
Návrhy
Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil dohodu medzi Európskou radou a Tureckom z 18. marca 2016 nazvanú „Vyhlásenie EÚ a Turecka, 18. marec 2016“,
—
priznal náhradu trov žalobcu.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza päť žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod založený na tom, že dohoda medzi Európskou radou a Tureckom z 18. marca 2016 nazvanú „Vyhlásenie EÚ a Turecka, 18. marec 2016“ je nezlučiteľná so základnými právami EÚ, najmä s článkami 1, 18 a 19 Charty základných práv Európskej únie.
2.
Druhý žalobný dôvod založený na tom, že Turecko nie je bezpečnou treťou krajinou v zmysle článku 36 smernice Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca (Ú. v. EÚ L 326, 13.12.2005, s. 13).
3.
Tretí žalobný dôvod založený na tom, že mala byť implementovaná smernica Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (Ú. v. ES L 212, 7.8.2001, s. 12, Mim. vyd. 19/004, s. 162).
4.
Štvrtý žalobný dôvod založený na tom, že dohoda je v skutočnosti záväzná medzinárodná zmluva, alebo „akt“ s právnymi účinkami pre žalobcu, a že kvôli rozporu s článkom 218 ZFEÚ a/alebo článkom 78 ods. 3 ZFEÚ, a to buď spolu, alebo samostatne, je napadnutá dohoda neplatná.
5.
Piaty žalobný dôvod založený na porušení zákazu hromadného vyhostenia podľa článku 19 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie.