22.8.2016
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 305/38
Žaloba podaná 24. mája 2016 – Švédsko/Komisia
(Vec T-260/16)
(2016/C 305/53)
Jazyk konania: švédčina
Účastníci konania
Žalobca: Švédske kráľovstvo (v zastúpení: A. Falk, N. Otte Widgren, C. Meyer-Seitz, U. Persson a L. Swedenborg)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/417 zo 17. marca 2016 (napadnuté rozhodnutie) v rozsahu, v akom majú byť finančné opravy vykonané vo výške paušálnej sumy 2 % zodpovedajúcej sume 8 811 286,44 eura v prípade priamych platieb oddelených od produkcie vyplácaných Švédsku za rok žiadosti 2013 v súlade s nariadením Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003, a
—
podporne zrušil a zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že vyššie uvedená vylúčená suma bude znížená na 1 022 259,46 eura,
—
uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Žalobca tvrdí, že Komisia porušila článok 52 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 a článok 11 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 885/2006 z 21. júna 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005, pokiaľ ide o akreditáciu platobných agentúr a iných orgánov a zúčtovania EPZF a EPFRV, a to tým, že v rámci svojho oznámenia doručovaného členskému štátu v súlade s týmito ustanoveniami nespresnila údajný nedostatok pričítateľný žalobcovi v prejednávanej veci, ani neuviedla opatrenia na zlepšenie situácie nevyhnutné na zabezpečenie budúceho dodržiavania uvedených predpisov práva Únie. Z tohto dôvodu nemožno týmto oznámením odôvodňovať uloženie spornej paušálnej finančnej opravy Švédsku.
Žalobca tvrdí, že Komisia napadnuté rozhodnutie založila na nesprávnych záveroch o rozdieloch vyplývajúcich z porovnania počtu chýb zistených pomocou kontrol diaľkového snímania s počtom chýb zistených použitím klasickej kontrolnej metódy, t. j. kontroly na mieste. Podľa žalobcu sa Komisii nepodarilo ani preukázať, v čom údajné nedostatky spočívajú alebo ako by mohli vyvolať riziko ujmy pre EPZF. Žalobca uvádza, že Švédsko uskutočnilo kontrolný výber a v zásade tiež analýzu rizík, ako stanovuje článok 31 nariadenia Komisie (ES) č. 1122/2009 z 30. novembra 2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o krížové plnenie, moduláciu a integrovaný správny a kontrolný systém v rámci schém priamej podpory pre poľnohospodárov ustanovených uvedeným nariadením, ako aj podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o krížové plnenie v rámci schémy podpory ustanovenej pre odvetvie vinohradníctva a vinárstva, a že teda Švédsko nevystavilo EPZF rizikám, na ktoré poukazuje Komisia. Podľa žalobcu teda rozhodnutie Komisie o paušálnej finančnej oprave vo výške 2 % porušuje článok 31 nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky a článok 52 nariadenia 1306/2013.
V prípade, že Všeobecný súd dospeje k záveru, že analýza rizík nebola vykonaná v súlade s článkom 31 ods. 2 nariadenia 1122/2009, žalobca podporne uvádza, že neexistoval dôvod, aby Komisia uplatnila paušálnu opravu vo výške 2 %. Sumu 8 811 286,44 eura, ktorá bola napadnutým rozhodnutím vylúčená z financovania Úniou, nemožno odôvodniť ani významom údajného protiprávneho konania z hľadiska jeho povahy a rozsahu, ani finančnou ujmou, ktorú mohlo protiprávne konanie spôsobiť Únii. Žalobca tvrdí, že pri vyvinutí primeraného úsilia možno určiť sumu zodpovedajúcu riziku, ktoré mohlo protiprávne konanie spôsobiť. V dôsledku toho je uplatnenie predmetnej paušálnej opravy v rozpore s článkom 52 ods. 2 nariadenia 1306/2013, s pokynmi Komisie týkajúcimi sa výpočtu finančných dôsledkov pri príprave rozhodnutia o schválení účtovnej závierky, záručnej sekcie EZOZF, (dokument č. VI/5330/97), a so zásadou proporcionality. Podľa názoru žalobcu treba teda stanovenú sumu paušálnej opravy znížiť.
Full & Egal Universal Law Academy