8.8.2016
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 287/25
Žaloba podaná 27. mája 2016 – Tarmac Trading/Komisia
(Vec T-267/16)
(2016/C 287/31)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Tarmac Trading Ltd. (Birmingham, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: D. Anderson a P. Halford, solicitors a K. Beal, QC)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/288 z 27. marca 2015 o schéme pomoci SA.34775 (13/C) (ex 12/NN), ktorú zaviedlo Spojené kráľovstvo – daň z kameniva, a najmä jeho odôvodnenia 625, 626, 629 a 630 a jeho články 5 a 7, v rozsahu:
—
v akom označuje ako príjemcov protiprávnej pomoci výlučne podniky, ktoré vyrábali bridlicu a výrobky zložené hlavne z ílovitej bridlice v období od 1. apríla 2002 do dátumu prijatia tohto rozhodnutia („výrobcovia bridlice“),
—
v akom spresňuje, že suma pomoci sa má vymáhať výlučne od výrobcov bridlice, v akom požaduje vymáhanie celej dane z kameniva od tých, na ktorých sa uplatnili protiprávne oslobodenia, a v akom nepožaduje od britskej vlády, aby znížila vymáhanú sumu v rozsahu, v akom výrobcovia výhodu vyplývajúcu z týchto oslobodení preniesli na svojich zákazníkov,
—
uložil Komisii povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza dva žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení alebo na zjavne nesprávnom posúdení v súvislosti s označením príjemcov a vyčíslením sumy pomoci, ktorá sa má vymáhať.
Podľa žalobkyne sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia alebo zjavne nesprávneho posúdenia v napadnutom rozhodnutí tým, že označila ako príjemcov protiprávnej pomoci výlučne výrobcov bridlice, a tým, že neuložila Spojenému kráľovstvu povinnosť znížiť sumu vymáhanú od týchto výrobcov v rozsahu, v akom výhodu vyplývajúcu z oslobodenia týkajúceho sa bridlice preniesli na svojich zákazníkov.
—
Žalobkyňa pripomína, že Všeobecný súd svojim rozsudkom z 22. januára 2013, Salzgitter/Komisia (T-308/00, EU:T:2013:30) rozhodol, že vymáhanie sa musí obmedziť na finančné výhody skutočne vyplývajúce z poskytnutia pomoci príjemcovi a musí byť primerané týmto výhodám. Ďalej uvádza, že z rozsudkov z 5. februára 2015, Aer Lingus/Komisia (T-473/12, EU:T:2015:78) a z 5. februára 2015, Ryanair/Komisia (T-500/12, EU:T:2015:73) vyplýva, že pokiaľ pomoc spočíva v znížení nepriamej dane, ktorá sa vyberá zo spotreby určitých výrobkov alebo služieb, ktoré by malo byť prenesené podnikom na jeho zákazníkov a pokiaľ hospodárska výhoda vyplývajúca z uplatnenia zníženej sadzby mohla byť prenesená na zákazníkov, sumu pomoci, ktorá sa má vymáhať od podniku, predstavuje výlučne výhoda skutočne získaná a zachovaná týmto podnikom.
—
Žalobkyňa tvrdí, že daň z kameniva je nepriama daň, ktorá sa vyberá zo spotreby kameniva a ktorá by mala byť (podľa zámeru britskej vlády) prenesená z podnikov ťažiacich a predávajúcich kamenivo na ich zákazníkov. Hospodárska výhoda, ktorá vyplýva z oslobodení uplatňujúcich sa na bridlicu, podľa žalobkyne mohla byť a skutočne aj bola výrobcami bridlice (vrátane žalobkyne) prenesená na zákazníkov vo forme nižších predajných cien.
—
Žalobkyňa tiež tvrdí, že z toho istého dôvodu by vymáhanie celej nezaplatenej sumy dane z kameniva neumožnilo zabezpečiť obnovenie predchádzajúceho stavu a mohlo by vytvoriť nové formy skreslenia hospodárskej súťaže, pretože by mohlo viesť k vymáhaniu vyššej sumy než bola výhoda skutočne poskytnutá výrobcom bridlice (vrátane žalobkyne).
—
V dôsledku toho žalobkyňa uvádza, že jediná pomoc, ktorá sa má vymáhať od výrobcov bridlice, je výhoda skutočne získaná a zachovaná týmito výrobcami, a to v súlade s rozsudkami z 5. februára 2015, Aer Lingus/Komisia (T-473/12, EU:T:2015:78) a z 5. februára 2015, Ryanair/Komisia (T-500/12, EU:T:2015:73).
—
Nakoniec žalobkyňa tvrdí, že v rozsahu, v akom napadnuté rozhodnutie požaduje vymáhať od výrobcov bridlice celu daň z kameniva, od ktorej boli oslobodení na základe oslobodení uplatňujúcich sa na bridlicu a to bez akéhokoľvek zníženia, ktoré by zohľadňovalo prenesenie výhody na ich zákazníkov, sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia a nesprávne uplatnila článok 108 ZFEÚ alebo článok 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), alebo sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.
2.
Druhý žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality podľa práva Únie.
Žalobkyňa tvrdí, že nútiť ju vrátiť celu sumu dane z kameniva, ktorú nezaplatila za bridlicu, ktorú ťaží, by bolo v rozpore s článkom 14 ods. 1 nariadenia č. 659/1999, keďže táto povinnosť by bola neprimeraná finančnej výhode, ktorú mala z poskytnutej pomoci. Žalobkyňa preniesla na svojich zákazníkov celú pomoc vyplývajúcu z oslobodenia od dane z kameniva a v praxi je pre ňu nemožné, aby daň z kameniva, ktorú nezaplatila, spätne vymáhala od svojich zákazníkov.