EUR-Lex -  62016TN0667 - SK

28.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 441/20

Odvolanie podané 19. septembra 2016: Pieter De Meyer a iní proti rozsudku Súdu pre verejnú službu z 20. júla 2016 vo veci F-113/15, Adriaen a i./Komisia

(Vec T-667/16 P)

(2016/C 441/25)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolatelia: Pieter De Meyer (Brusel, Belgicko) a osem ďalších osôb (v zastúpení: R. Rata, advokát)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy

Odvolatelia navrhujú, aby Všeobecný súd:

—

zrušil rozsudok Súdu pre verejnú službu Európskej únie z 20. júla 2016 vo veci F-113/15,

—

zrušil rozhodnutie menovacieho orgánu Európskej komisie zo 14. novembra 2014 vydané vo forme administratívneho oznámenia č. 41-2014, ktorým sa stanovil zoznam povýšených úradníkov v rámci povyšovania za rok 2014 v rozsahu, v akom v ňom nie sú uvedené mená odvolateľov,

—

rozhodol, že Európska komisiu znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania vynaložené odvolateľmi.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania odvolatelia uvádzajú tri odvolacie dôvody.

1.

Prvý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení tým, že prvý žalobný dôvod bol zamietnutý ako nedôvodný. Odvolatelia tvrdia, že Súd pre verejnú službu sa v súvislosti s ich prvým žalobným dôvodom dopustil štyroch hlavných pochybení:

—

Súd pre verejnú službu po prvé v rozpore s platnou judikatúrou konštatoval, že nemusí preskúmať legalitu rozhodnutí menovacieho orgánu, ak tento orgán prehlási, že splnil svoje právne úlohy a povinnosti,

—

Súd pre verejnú službu po druhé pochybil tým, že odmietol Joint Monitoring Committee Report (správa spoločného monitorovacieho výboru) ako dôkaz a účinne nezohľadnil preukázanú nezlučiteľnosť v informačných zdrojoch, ktoré použil menovací orgán,

—

Súd pre verejnú službu po tretie nesprávne neprihliadol – bez odôvodnenia – na tvrdenie a dôkazy predložené odvolateľmi v súvislosti s matematickým hodnotením slovnej posudzovacej metodológie menovacieho orgánu, ani k celej druhej časti ich prvého žalobného dôvodu,

—

Súd pre verejnú službu po štvrté nesprávne predpokladal, že neexistencia účinného posúdenia porovnateľných zásluh nemôže viesť k zrušeniu rozhodnutia o povýšení.

2.

Druhý odvolací dôvod je založený na tom, že Súd pre verejnú službu sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia v súvislosti s druhým žalobným dôvodom:

—

po prvé tým, že svojvoľne obmedzil pôsobnosť a uplatniteľnosť článku 25 služobného poriadku, ako aj základné práva odvolateľov priznané právom Únie a to spôsobom nezlučiteľným s vôľou normotvorcu Únie, a

—

po druhé tým, že zamietol druhý žalobný dôvod ako nedôvodný zo zjavne nesprávnych dôvodov.

3.

Tretí odvolací dôvod je založený na tom, že sa neuskutočnilo nestranné a účinné súdne preskúmanie, čo spôsobilo porušenie práv odvolateľov na účinný prostriedok nápravy, pričom odvolatelia uvádzajú, že:

—

po prvé sudca spravodajca uviedol v prípravnej správe poškodzujúce tvrdenia preukazujúce subjektívnu zaujatosť, čím sa predčasne rozhodlo o výsledku žalobných dôvodov,

—

po druhé predseda Súdu pre verejnú službu nevylúčil sudcu z dôvodu zaujatosti a nepridelil vec inému senátu, hoci uznal, že sporné poškodzujúce tvrdenia boli prevzaté doslova z inej veci týkajúcej sa iných žalobcov,

—

po tretie Súd pre verejnú službu selektívne ignoroval a zamietol zásadné tvrdenia a dôkazy bez ich posúdenia alebo preskúmania. Odvolatelia sa napokon domnievajú, že Súd pre verejnú službu tým, že neuskutočnil nestranné a účinné súdne preskúmanie, porušil ich právo na účinný prostriedok nápravy.

Full & Egal Universal Law Academy