EUR-Lex - 62016TN0677 - SK

Avrupa Adalet Divanı

Karar Metni

14.11.2016

Úradný vestník Európskej únie

C 419/54

Žaloba podaná 22. septembra 2016 – Bowles/ECB

(Vec T-677/16)

(2016/C 419/71)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Carlos Bowles (Frankfurt nad Mohanom, Nemecko) (v zastúpení: L. Levi a M. Vandenbussche, advokáti)

Žalovaná: Európska centrálna banka

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

vyhlásil žalobu za prípustnú a dôvodnú,

v dôsledku toho:

—

zrušil rozhodnutie CSO prijaté 29. februára 2016 na základe poverenia Výkonnej rady a oznámené zamestnancom 11. marca 2016 o vylúčení žalobcu z neposkytnutia dodatočného zvýšenia platu (DZP) za rok 2016,

—

zrušil rozhodnutie o zamietnutí osobitného opravného prostriedku z 5. júla 2016 a doručené 13. júla 2016,

—

uložil povinnosť nahradiť žalobcovi majetkovú ujmu pozostávajúcu zo straty možnosti získania DZP v roku 2016 vyčíslenú na 49 102 eur,

—

uložil povinnosť nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu vyčíslenú ex aequo et bono na 15 000 eur,

—

zaviazal žalovanú na náhradu všetkých trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza tri žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod založený na porušení zásady zákazu diskriminácie, článkov 12 a 21 Charty základných práv Európskej únie („Charta“), ako aj článku 51 pracovných podmienok zamestnancov ECB („pracovné podmienky“), práva na služobný postup a na povýšenie, ako aj zásady právnej istoty.

—

Žalobca sa domnieva, že rozsudok vydaný Súdom pre verejnú službu („SVS“) z 15. decembra 2015 vo veci F-94/14, Bowles/ECB nebol doposiaľ ECB vykonaný. Konkrétne obežník č. 1/2011 o dodatočných zvýšeniach platu („DZP“) vyhlásený za protiprávny SVS, nebol stiahnutý ani zmenený.

—

Žalobca sa tiež domnieva, že za neexistencie legislatívnej zmeny sa zástupcovia zamestnancov, ktorí sú celkovo alebo čiastočne uvoľnení z práce opäť nachádzajú v situácii, keď sú zbavení možnosti dosiahnuť zvýšenie platu a služobného postupu na rozdiel od ostatných zamestnancov ECB.

—

Žalobca sa ďalej domnieva, že jeho vylúčenie z porovnávacieho hodnotenia, po ukončení ktorého ECB prijíma rozhodnutie o priznaní DZP, ovplyvňuje zákonnosť tohto rozhodnutia a že toto vylúčenie, ktoré je v praxi konečné, ho zjavne znevýhodňuje a diskriminuje z dôvodu jeho postavenia ako zástupcu zamestnancov na plný úväzok.

Druhý žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci Chief Service Officer („CSO“) rozhodnúť, že sa vo vzťahu k žalobcovi nebude riadiť postupom stanoveným v administratívnom obežníku č. 1/2011.

—

Žalobca sa domnieva, že okrem právomoci rozhodovať o osobách, ktorým bude poskytnuté (DZP), nebola CSO v otázkach DZP Výkonnou radou ECB zverená žiadna iná právomoc, ani právomoc zmeniť obežník č. 1/2011 s cieľom vylúčiť určitých zamestnancov z jeho uplatnenia.

—

V dôsledku toho CSO nemal právomoc rozhodnúť o neuplatnení obežníka č. 1/2011 na žalobcu, keďže tento obežník sa na neho mal uplatniť, keby CSO konala v súlade s právomocami, ktoré mu boli zverené Výkonnou radou.

Tretí žalobný dôvod založený na absencii konzultácie s výborom zamestnancov, a to za porušenia článku 27 Charty a článkov 48 a 49 pracovných podmienok.

—

Žalobca sa na záver domnieva, že hoci sa rozhodnutie CSO malo považovať za rozhodnutie, ktorým sa mení obežník č. 1/2011, toto rozhodnutie nebolo predmetom prechádzajúcej konzultácie výboru zamestnancov. Keďže táto konzultácia bola okrem iného vyžadovaná pred akoukoľvek zmenou obežníka č. 1/2011, ECB mala povinnosť konzultovať výbor zamestnancov v súvislosti s touto zmenou.

Full & Egal Universal Law Academy