8.7.2019
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 230/2
Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 8. mája 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof — Rakúsko) — Österreichischer Gewerkschaftsbund, Gewerkschaft Öffentlicher Dienst/Republik Österreich
(Vec C-24/17) (1)
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Sociálna politika - Zákaz diskriminácie na základe veku - Smernica 2000/78/ES - Vylúčenie odbornej praxe získanej pred dovŕšením veku 18 rokov - Nový systém odmeňovania a služobného postupu - Zachovanie rozdielov v zaobchádzaní - Voľný pohyb pracovníkov - Článok 45 ZFEÚ - Nariadenie (EÚ) č. 492/2011 - Článok 7 ods. 1 - Vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje čiastočné zohľadnenie skorších období zamestnania)
(2019/C 230/02)
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Oberster Gerichtshof
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: Österreichischer Gewerkschaftsbund, Gewerkschaft Öffentlicher Dienst
Žalovaná: Republik Österreich
Výrok rozsudku
1.
Články 1, 2 a 6 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, v spojení s článkom 21 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá nadobudla účinnosť retroaktívne a ktorá s cieľom odstrániť diskrimináciu na základe veku stanovuje presun zmluvných zamestnancov v služobnom pomere do nového systému odmeňovania a služobného postupu, v rámci ktorého sa prvé zaradenie týchto zmluvných zamestnancov určuje v závislosti od ich poslednej odmeny podľa staršieho systému.
2.
Za predpokladu, že vnútroštátne ustanovenia nemožno vykladať spôsobom, ktorý je v súlade so smernicou 2000/78, vnútroštátny súd je povinný v rámci svojich právomocí zabezpečiť právnu ochranu, ktorá pre osoby podliehajúce súdnej právomoci vyplýva z tejto smernice, a zaručiť jej plný účinok, pričom v prípade potreby neuplatní žiadne odporujúce vnútroštátne ustanovenie. Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že ak sa konštatovala diskriminácia, ktorá je v rozpore s právom Únie, a pokiaľ neboli prijaté opatrenia na obnovenie rovnosti zaobchádzania, obnova rovnosti zaobchádzania v takom prípade, o aký ide vo veci samej, zahŕňa to, že zmluvným zamestnancom znevýhodneným starým systémom odmeňovania a služobného postupu sa poskytnú rovnaké výhody, aké mohli mať zmluvní zamestnanci zvýhodnení týmto systémom, pokiaľ ide tak o zohľadnenie období služby dosiahnutých pred dovŕšením veku 18 rokov, ako aj postup v rámci stupňov odmeňovania, a v dôsledku toho poskytnutie peňažnej náhrady diskriminovaným zmluvným zamestnancom vo výške rozdielu medzi sumou odmeny, ktorú mal dotknutý zmluvný zamestnanec dostávať, keby nebol diskriminovaný, a sumou odmeny, ktorú skutočne dostával.
3.
Článok 45 ZFEÚ a článok 7 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa na účely určenia počtu odpracovaných rokov zmluvného zamestnanca v rámci odmeňovania zohľadnia v plnom rozsahu predchádzajúce obdobia činnosti v rámci pracovného vzťahu so samosprávnym celkom alebo združením obcí členského štátu Európskeho hospodárskeho priestoru, Tureckej republiky alebo Švajčiarskej konfederácie, s orgánom Európskej únie alebo aj medzištátnou organizáciou, ktorej je Rakúska republika členom, alebo s podobnými subjektmi, zatiaľ čo akékoľvek iné obdobie predchádzajúcej činnosti sa zohľadňuje len v rozsahu desiatich rokov, pokiaľ je relevantné.
(1) Ú. v. EÚ C 112, 10.4.2017.
Full & Egal Universal Law Academy