Vec C-230/17: Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 27. júna 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Østre Landsret – Dánsko) – Erdem Deha Altiner, Isabel Hanna Ravn/Udlændingestyrelsen (Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Občianstvo Únie — Článok 21 ods. 1 ZFEÚ — Smernica 2004/38/ES — Právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov — Právo na pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je rodinným príslušníkom občana Únie, v členskom štáte, ktorého je tento občan štátnym príslušníkom — Vstup tohto rodinného príslušníka na územie dotknutého členského štátu až po návrate občana Únie do tohto členského štátu)
C2942018SK920120180627SK001292102
Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 27. júna 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Østre Landsret – Dánsko) – Erdem Deha Altiner, Isabel Hanna Ravn/Udlændingestyrelsen
(Vec C-230/17) ( 1 )
„(Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Občianstvo Únie — Článok 21 ods. 1 ZFEÚ — Smernica 2004/38/ES — Právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov — Právo na pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je rodinným príslušníkom občana Únie, v členskom štáte, ktorého je tento občan štátnym príslušníkom — Vstup tohto rodinného príslušníka na územie dotknutého členského štátu až po návrate občana Únie do tohto členského štátu)“2018/C 294/12Jazyk konania: dánčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Østre Landsret
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobcovia: Erdem Deha Altiner, Isabel Hanna Ravn
Žalovaný: Udlændingestyrelsen
Výrok rozsudku
Článok 21 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni právnej úprave členského štátu, ktorá odmieta priznať odvodené právo na pobyt podľa práva Únie štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je rodinným príslušníkom občana Únie, ktorý je štátnym príslušníkom tohto členského štátu a vráti sa na územie uvedeného členského štátu po tom, ako sa na základe práva Únie a v súlade s ním zdržiaval v inom členskom štáte, ak tento rodinný príslušník dotknutého občana Únie nevstúpil na územie členského štátu pôvodu tohto občana Únie alebo nepodal žiadosť o povolenie na pobyt v rámci „prirodzenej súvislosti“ s návratom predmetného občana Únie do tohto členského štátu, za predpokladu, že takáto právna úprava vyžaduje, aby boli v rámci celkového posúdenia zohľadnené aj ďalšie relevantné skutočnosti, najmä tie, ktoré sú spôsobilé preukázať, že napriek času, ktorý uplynul medzi návratom občana Únie do uvedeného členského štátu a vstupom jeho rodinného príslušníka, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny, do tohto istého členského štátu, rodinný život, ktorý sa rozvinul a konsolidoval v hostiteľskom členskom štáte neskončil, čo odôvodňuje priznanie odvodeného práva na pobyt dotknutému rodinnému príslušníkovi, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 213, 3.7.2017.
Full & Egal Universal Law Academy