21.1.2019
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 25/10
Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 21. novembra 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo – Španielsko) – Ministerio de Defensa/Ana de Diego Porras
(Vec C-619/17) (1)
((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Sociálna politika - Smernica 1999/70/ES - Rámcová dohoda o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP - Doložka 4 - Zásada nediskriminácie - Odôvodnenie - Doložka 5 - Opatrenia na zamedzenie zneužívaniam vyplývajúcim z opakovaného uzatvárania pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú - Odstupné v prípade vypovedania pracovnej zmluvy na dobu určitú z objektívneho dôvodu - Neexistencia odstupného po uplynutí doby pracovnej zmluvy o dočasnom obsadení pracovného miesta uzavretej na dobu určitú))
(2019/C 25/12)
Jazyk konania: španielčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Tribunal Supremo
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: Ministerio de Defensa
Žalovaná: Ana de Diego Porras
Výrok rozsudku
1.
Doložka 4 bod 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú uzavretej 18. marca 1999, ktorá je uvedená v prílohe smernice Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá pracovníkom zamestnaným na základe zmlúv na dobu určitú uzavretých na účely zastúpenia pracovníka, ktorý má právo na zachovanie svojho pracovného miesta, akou je dotknutá zmluva o dočasnom obsadení pracovného miesta vo veci samej, nestanovuje vyplatenie nijakého odstupného po uplynutí doby, na ktorú boli tieto zmluvy uzavreté, zatiaľ čo pracovníkom na dobu neurčitú sa vypláca odstupné pri vypovedaní ich pracovnej zmluvy z objektívneho dôvodu.
2.
Doložka 5 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, ktorá je uvedená v prílohe smernice 1999/70, sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd má v súlade so všetkými pravidlami svojho príslušného vnútroštátneho práva posúdiť, či opatrenie, o aké ide vo veci samej, ktoré ukladá povinnosť vyplatiť pracovníkom zamestnaným na základe určitých pracovných zmlúv na dobu určitú odstupné po uplynutí doby, na ktorú boli tieto zmluvy uzavreté, predstavuje opatrenie, ktoré má zamedziť zneužívaniam vyplývajúcim z opakovaného uzatvárania pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú a prípadne ich sankcionovať, alebo rovnocenné zákonné opatrenie v zmysle toho ustanovenia.
3.
V prípade, že vnútroštátny súd dospeje k záveru, že opatrenie, o aké ide vo veci samej, ktoré ukladá povinnosť vyplatiť pracovníkom zamestnaným na základe niektorých pracovných zmlúv na dobu určitú odstupné po uplynutí doby, na ktorú boli tieto zmluvy uzavreté, predstavuje primerané opatrenie na zamedzenie zneužívaniam vyplývajúcim z opakovaného uzatvárania pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú, prípadne na ich sankcionovanie, alebo rovnocenné zákonné opatrenie v zmysle doložky 5 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, ktorá je uvedená v prílohe smernice 1999/70, toto ustanovenie sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, podľa ktorej uplynutie doby pracovných zmlúv na dobu určitú patriacich do určitých kategórií má za následok vyplatenie takéhoto odstupného pracovníkom zamestnaným na základe týchto zmlúv, zatiaľ čo uplynutie doby pracovných zmlúv na dobu určitú patriacich do iných kategórií nepriznáva pracovníkom zamestnaným na základe týchto posledných uvedených zmlúv nijaké odstupné, iba žeby vo vnútroštátnom právnom poriadku neexistovalo nijaké iné účinné opatrenie na zamedzenie týmto zneužívaniam a na ich sankcionovanie, vo vzťahu k posledným uvedeným pracovníkom, čo musí preskúmať vnútroštátny súd.
(1) Ú. v. EÚ C 22, 22.1.2018.
Full & Egal Universal Law Academy