10.4.2017
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 112/26
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administrativen sad Sofia-grad (Bulharsko) 3. januára 2017 – Bahtiar Fathi/Predsedatel na Daržavna agencija za bežancite
(Vec C-56/17)
(2017/C 112/36)
Jazyk konania: bulharčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Administrativen sad Sofia-grad
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Bahtiar Fathi
Žalovaný: Predsedatel na Daržavna agencija za bežancite
Prejudiciálne otázky
1.
Vyplýva z článku 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 604/2013 (1) pri výklade v spojení s odôvodnením 12 a s článkom 17 tohto nariadenia, že členský štát môže prijať rozhodnutie, ktoré predstavuje posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu v zmysle článku 2 písm. d) tohto nariadenia, ktorá mu bola podaná, bez toho, aby sa výslovne rozhodlo o právomoci tohto členského štátu podľa uvedeného nariadenia, keď v konkrétnom prípade neexistujú žiadne dôkazy v prospech odchýlenia sa podľa článku 17 nariadenia?
2.
Vyplýva z článku 3 ods. 1 druhej vety nariadenia (EÚ) č. 604/2013 pri výklade v spojení s odôvodnením 54 smernice 2013/32/EÚ (2), že za okolností v konaní vo veci samej o žiadosti o medzinárodnú ochranu, keď nedochádza k odchýleniu podľa článku 17 ods. 1 nariadenia, sa musí prijať rozhodnutie, ktorým sa členský štát zaväzuje posúdiť žiadosť podľa kritérií nariadenia, pričom rozhodnutie je založené na tom, že ustanovenia nariadenia platia pre žiadateľa?
3.
Treba článok 46 ods. 3 smernice 2013/32/EÚ vykladať v tom zmysle, že súd v konaní o žalobe proti rozhodnutiu o nepriznaní medzinárodnej ochrany podľa odôvodnenia 54 smernice musí posúdiť, či pre žiadateľa platia ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 604/2013, keď členský štát výslovne nerozhodol o svojej právomoci posúdiť žiadosť o medzinárodnú ochranu podľa kritérií nariadenia? Treba na základe odôvodnenia 54 smernice 2013/32/EÚ vychádzať z toho, že v prípade, keď neexistujú žiadne indície pre uplatnenie článku 17 nariadenia (EÚ) č. 604/2013 a žiadosť o medzinárodnú ochranu posúdil členský štát, ktorému bola podaná na základe smernice 2011/95/EÚ (3), sa na právny stav príslušnej osoby vzťahuje pôsobnosť nariadenia aj vtedy, keď členský štát výslovne nerozhodol o svojej právomoci podľa kritérií nariadenia?
4.
Vyplýva z článku 10 ods. 1 písm. b) smernice 2011/95/EÚ, že za okolností konania vo veci samej predstavuje náboženstvo dôvod prenasledovania, keď žiadateľ v súvislosti so všetkými zložkami, na ktoré sa vzťahuje pojem náboženstvo v zmysle tohto predpisu a ktoré majú rozhodujúci význam pre príslušnosť dotknutej osoby k určitému náboženstvu, neposkytol vyhlásenia a nepredložil dokumenty?
5.
Vyplýva z článku 10 ods. 2 smernice 2011/95/EÚ, že dôvody prenasledovania v zmysle článku 10 ods. 1 písm. b), ktoré sú založené na náboženstve, existujú vtedy, keď žiadateľ za okolností v konaní vo veci samej uvádza, že bol prenasledovaný na základe svojho vierovyznania, ale v súvislosti s okolnosťami, ktoré sú charakteristické pre určité vierovyznanie a prenasledovateľa viedli k domnienke, že príslušná osoba je príslušníkom tohto vierovyznania, neposkytol žiadne vyhlásenia a nepredložil žiadne dôkazy, okrem iného o skutočnostiach, ktoré súvisia s vykonávaním, resp. nevykonávaním náboženských úkonov alebo s náboženskými prejavmi názoru alebo, pokiaľ ide o správanie jednotlivcov či spoločenstva, ktoré sa opiera o vierovyznanie alebo sa podľa daného vierovyznania predpisuje?
6.
Vyplýva z článku 9 ods. 1 a 2 smernice 2011/95/EÚ pri výklade v spojení s článkami 18 a 10 Charty základných práv Európskej únie a s pojmom náboženstvo v zmysle článku 10 ods. 1 písm. b) smernice, že za okolností, o aké ide v konaní vo veci samej:
a)
pojem náboženstvo v zmysle práva Únie nezahŕňa žiadne úkony, ktoré sa podľa vnútroštátneho práva členských štátov považujú za trestné? Môžu také úkony, ktoré sa v štáte pôvodu považujú za trestné, predstavovať akty prenasledovania?
b)
treba v súvislosti so zákazom prozelytizmu a so zákazom úkonov, ktoré sú v rozpore s náboženstvom predstavujúcim základ pre zákony a iné právne predpisy v danej krajine, považovať za prípustné také obmedzenia, ktoré sú stanovené na ochranu práv a slobôd iných a verejného poriadku v štáte pôvodu žiadateľa? Predstavujú uvedené zákazy ako také akty prenasledovania v zmysle uvedených ustanovení smernice, keď za ich porušenie hrozí trest smrti, aj keď zákony nie sú výslovne namierené proti určitému náboženstvu?
7.
Vyplýva z článku 4 ods. 2 smernice 2011/95/EÚ pri výklade v spojení s ods. 5 písm. b) tohto ustanovenia, s článkom 10 Charty základných práv Európskej únie a s článkom 46 ods. 3 smernice 2013/32/EÚ, že za okolností, o aké ide v konaní vo veci samej, sa vyhodnotenie skutočností a okolností môže uskutočniť len pomocou vyhlásení, ktoré podal, a dôkazov, ktoré predložil žiadateľ, ale je prípustné požadovať preukázanie chýbajúcich zložiek, ktoré zahŕňa pojem náboženstvo v zmysle článku 10 ods. 1 písm. b) smernice, keď:
—
by sa bez týchto informácií považovala žiadosť o medzinárodnú ochranu za nedôvodnú v zmysle článku 32 v spojení s článkom 31 ods. 8 písm. e) smernice 2013/32/EÚ a
—
podľa vnútroštátneho práva sa stanovuje, že príslušný orgán musí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú relevantné pre posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu, a súd v prípade napadnutia rozhodnutia o nepriznaní musí upozorniť na to, že príslušná osoba neponúkla a nepredložila žiadne dôkazy?
(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013 , ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov, Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 31.
(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany, Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 60.
(3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany, Ú. v. EÚ L 337, 2011, s. 9.
Full & Egal Universal Law Academy