15.5.2017
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 151/17
Odvolanie podané 9. februára 2017: Fiesta Hotels & Resorts, S.L. proti rozsudku Všeobecného súdu (šiesta komora) z 30. novembra 2016 vo veci T-217/15, Fiesta Hotels & Resorts/EUIPO – Residencial Palladium (Palladium Palace Ibiza Resort & Spa)
(Vec C-75/17 P)
(2017/C 151/23)
Jazyk konania: španielčina
Účastníci konania
Odvolateľka: Fiesta Hotels & Resorts, S.L. (v zastúpení: J.-B. Devaureix a J. C. Erdozain López, advokáti)
Ďalší účastníci konania: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) a Residencia Palladium S.L.
Návrhy odvolateľky
Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:
—
zrušil v celom rozsahu rozhodnutie Všeobecného súdu z 30. novembra 2016 vo veci T-217/15,
—
vyhovel v celom rozsahu žalobným návrhom,
—
uložil žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania povinnosť nahradiť trovy konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
1.
Prvý odvolací dôvod je založený na skutočnosti, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, ktoré spočíva v tom, že na účely článku 8 ods. 4 nariadenia Rady č. 207/2009 (1) z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (ďalej len „nariadenie“) možno požiadavku, aby „m[al] väčší ako iba miestny“ dosah, splniť bez ohľadu na geografické územie, na ktorom majiteľ ochrannej známky vykonáva svoju činnosť. Tento výklad prekračuje doslovný význam pojmu „miestny“, a skresľuje účel, z ktorého vychádza článok 8 ods. 4 nariadenia. Napadnuté rozhodnutie vychádza z údajného nesprávneho právneho posúdenia preto, že pri posudzovaní otázky, či údajné nezapísané obchodné meno má alebo nemá miestny význam, boli zohľadnené dokumenty vyvolávajúce účinky mimo územia Španielska.
Na druhej strane zo skutočnosti, že služby poskytované podnikom, na označovanie ktorého sa používa ochranná známka, alebo obchodné meno, sú poskytované medzinárodnej verejnosti, nemožno odvodzovať, že používanie označenia je širšie ako miestne.
Záver, ku ktorému v rozsudku dospel Všeobecný súd v súvislosti s požiadavkou, aby „m[al] väčší ako iba miestny“ dosah, je teda v rozpore s účelom článku 8 ods. 4 nariadenia. Všeobecný súd v tejto súvislosti v rozsudku pripúšťa, že táto požiadavka, pokiaľ je uplatnená na obchodné meno namietané voči prihláške ochrannej známky Európskej únie, nezávisí od miestneho dosahu podniku, ktorý ho používa, ale od „geografického rozmiestnenia jeho zákazníkov alebo od dobrého mena, ktoré získalo u verejnosti na celoštátnej, alebo dokonca medzinárodnej úrovni“. Týmto argumentom Všeobecný súd v rozsudku prekročil reštriktívny účel článku 8 ods. 4 nariadenia, pretože umožňuje jednoduché preukázanie toho, že bol prerušený výlučne miestny význam tým, že nezapísané označene sa jednoduchšie používa na internete, alebo – za okolností prejednávanej veci – tým, že hostia ubytovania v dotknutom podniku pochádzajú z rôznych krajín.
2.
Druhý odvolací dôvod je založený na skutočnosti, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, ktoré spočíva v tom, že na účely článku 8 ods. 4 nariadenia v spojení s článkom 9 ods. 1 písm. d) Ley 17/2001, de 7 de diciembre, de Marcas (zákon č. 17/2001 zo 7. decembra 2001 o ochranných známkach), platným v Španielsku nie je potrebné, aby uplatňované nezapísané označenie bolo všeobecne známe, kým väčšina judikatúry vydanej v tejto otázke v Španielsku vychádza z presného opaku, t. j. že sa vyžaduje nie len používanie uplatňovaného označenia, ale aj to, aby uvedené používanie bolo všeobecne známe na podstatnej časti územia Španielska.
3.
Tretí odvolací dôvod je založený na skutočnosti, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, ktoré spočíva v tom, že nebolo porušené ustanovenie článku 8 ods. 4 písm. b) nariadenia o ochrannej známke EÚ na základe rozsudku LAGUIOLE (bod 37), keďže citovaný rozsudok sa na prejednávanú vec neuplatňuje, pretože v prejednávanej veci sa vykladá španielske a nie francúzske právo, ako tomu bolo vo veci LAGUIOLE a odvolateľka poukázala na rozsudky Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko), z ktorých jasne vyplýva, že nezapísané obchodné meno nesmie brániť používaniu neskoršej ochrannej známky a žalovaný nepoukázal na španielsky zákon o nekalej súťaži (Ley de Competencia desleal), ktorý túto možnosť údajne poskytuje, čo odvolateľka odôvodnene spochybnila.
4.
Napokon štvrtý odvolací dôvod je založený na skutočnosti, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, ktoré spočíva vo výklade pojmu „marcas intermedias“ (prechodné ochranné známky), zavedeného v súlade so španielskym zákonom o ochranných známkach, a konkrétne, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia v súvislosti s článkom 65 nariadenia.
Odvolateľka tvrdí, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pretože citovaný článok 65 nariadenia nebráni stricto sensu posudzovaniu právnej otázky z hľadiska právnej argumentácie uvádzanej účastníkmi konania. Hoci v rozsudku je uvedené inak, odvolateľka nemá v úmysle zmeniť skutkový základ, ktorý zohľadnil odvolací senát pri rozhodovaní, ale len uviesť právny základ, ktorý je zaťažený zjavne nesprávnym právnym posúdením, ktorého sa dopustil EUIPO v rozhodnutí napadnutom žalobou.
Odvolateľka poukazuje na zásadu iura novit curia, podľa ktorej musí súd pri rozhodovaní uplatniť právne normy, ktoré považuje za relevantné a zmeniť právny základ, z ktorého vychádzajú návrhy účastníkov konania, pokiaľ však bude rozhodnutie v súlade so skutkovými a právnymi otázkami účastníkov konania a nedôjde k zmene žalobných dôvodov ani k zmene daného problému na iný. V tomto ohľade mal Všeobecný súd posúdiť argumentáciu odvolateľky, pretože zakaždým keď tak neurobí, porušuje jej právo na účinnú obhajobu a zbavil ju jej práv vyplývajúcich zo zápisu.
(1) Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1.