17.7.2017
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 231/3
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Curtea de Apel Constanţa (Rumunsko) 23. marca 2017 – Sindicatul Familia Constanța a iní/Direcția Generală de Asistență Socială și Protecția Copilului Constanța
(Vec C-147/17)
(2017/C 231/04)
Jazyk konania: rumunčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Curtea de Apel Constanţa
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Odvolatelia: Sindicatul Familia Constanța a iní
Odporca: Direcția Generală de Asistență Socială și Protecția Copilului Constanța
Prejudiciálne otázky
1.
Majú sa ustanovenia článku 1 ods. 3 smernice 2003/88/ES (1) v spojení s článkom 2 smernice 89/391/EHS (2) vykladať v tom zmysle, že z rozsahu pôsobnosti smernice 2003/88/ES vylučujú činnosť, akou je práca profesionálnych rodičov, ktorú vykonávajú odvolatelia?
2.
V prípade zápornej odpovede na prvú prejudiciálnu otázku, má sa článok 17 smernice 2003/88/ES vykladať v tom zmysle, že je možné, aby sa na činnosť, akou je práca profesionálnych rodičov, ktorú vykonávajú odvolatelia, vzťahovala odchýlka od uplatňovania článku 5 smernice, a to na základe ustanovenia odseku 1, odseku 3 písm. b) a c) alebo odseku 4 písm. b) uvedeného článku 17?
3.
V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu prejudiciálnu otázku, má sa článok 17 ods. 1 alebo, v prípade potreby, článok 17 ods. 3 alebo 4 smernice 2003/88/ES vykladať v tom zmysle, že predmetná odchýlka musí byť výslovná, alebo môže byť aj implicitná, a to prostredníctvom prijatia osobitného právneho aktu stanovujúceho odlišné pravidlá organizácie pracovného času pre určitú profesiu, pričom v prípade, že táto odchýlka nemusí byť výslovná, aké minimálne podmienky treba splniť na to, aby bolo možné usúdiť, že vnútroštátnym právnym predpisom sa predmetná odchýlka zavádza a možno túto výnimku formulovať spôsobom vyplývajúcim z ustanovení zákona č. 272/2004?
4.
V prípade zápornej odpovede na prvú, druhú alebo tretiu prejudiciálnu otázku, má sa článok 2 bod 1 smernice 2003/88/ES vykladať v tom zmysle, že obdobie, ktoré profesionálny rodič trávi s dieťaťom, ktoré mu bolo zverené do výchovy, v mieste svojho bydliska alebo na inom mieste, ktoré si profesionálny rodič zvolil, je pracovným časom, hoci profesionálny rodič nevykonáva nijakú z činností, ktoré má vykonávať na základe jeho individuálnej pracovnej zmluvy?
5.
V prípade zápornej odpovede na prvú, druhú alebo tretiu prejudiciálnu otázku, má sa článok 5 smernice 2003/88/ES vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, akú predstavuje ustanovenie článku 122 zákona č. 272/2004, pričom v prípade odpovede v zmysle uplatniteľnosti článku 17 ods. 3 písm. b) a c) alebo článku 17 ods. 4 písm. b) smernice, možno tento článok vykladať tak, že bráni uvedenej vnútroštátnej právnej úprave?
6.
V prípade zápornej odpovede na prvú prejudiciálnu otázku a eventuálnej kladnej odpovede na štvrtú prejudiciálnu otázku, možno článok 7 ods. 2 smernice 2003/88/ES vykladať v tom zmysle, že v každom prípade nebráni priznaniu peňažnej náhrady rovnajúcej sa náhrade mzdy, ktorá by pracovníkovi patrila za čerpanie ročnej dovolenky, a to vzhľadom na skutočnosť, že charakter činnosti vykonávanej profesionálnymi rodičmi im bráni túto dovolenku čerpať alebo, hoci sa dovolenka formálne poskytne, pracovník, v prípade, že sa počas daného obdobia nemôže odlúčiť od dieťaťa, ktoré mu bolo zverené do starostlivosti, v skutočnosti ďalej vykonáva rovnakú činnosť. Ak je to tak, je na priznane nároku na peňažnú náhradu nevyhnutné, aby pracovník požiadal o povolenie odlúčiť sa od dieťaťa a aby zamestnávateľ tejto žiadosti nevyhovel?
7.
V prípade zápornej odpovede na prvú prejudiciálnu otázku, kladnej odpovede na štvrtú prejudiciálnu otázku a zápornej odpovede na šiestu prejudiciálnu otázku, bráni článok 7 ods. 1 smernice ustanoveniu, akým je článok 122 ods. 3 písm. d) zákona č. 272/2004, v prípade, keď tento zákon ponecháva zamestnávateľovi právo rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či počas dovolenky pracovníka povolí jeho odluku od dieťaťa a, v kladnom prípade, či faktická nemožnosť čerpať dovolenku, vyplývajúca z uplatnenia uvedeného ustanovenia zákona, predstavuje porušenie práva Únie, ktoré zakladá nárok pracovníka na náhradu škody? V prípade kladnej odpovede, má túto náhradu za porušenie článku 7 smernice zaplatiť štát alebo verejnoprávny subjekt, ktorý je v postavení zamestnávateľa a ktorý počas dovolenky pracovníka nezabezpečil jeho odluku od dieťaťa, ktoré mu bolo zverené do starostlivosti? Je v tomto prípade na priznane nároku na peňažnú náhradu nevyhnutné, aby pracovník požiadal o povolenie odlúčiť sa od dieťaťa a aby zamestnávateľ tejto žiadosti nevyhovel?
(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Ú. v. EÚ L 299, 2003, s. 9; Mim. vyd. 05/004, s. 381)
(2) Smernica Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (Ú. v. ES L 183, 1989, s. 1; Mim. vyd. 05/001, s. 349)
Full & Egal Universal Law Academy