24.7.2017
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 239/24
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank Den Haag, miesto pojednávania Amsterdam, (Holandsko) 25. apríla 2017 – X/Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie
(Vec C-213/17)
(2017/C 239/30)
Jazyk konania: holandčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Rechtbank Den Haag, miesto pojednávania Amsterdam
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: X
Žalovaný: Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie
Prejudiciálne otázky
1.
Má sa článok 23 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 604/2013 (1) (ďalej len „dublinské nariadenie“) chápať v tom zmysle, že Taliansko sa stalo štátom zodpovedným za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu, ktorú tam žalobca podal 23. októbra 2014, napriek tomu, že zodpovedným členským štátom bolo v prvom rade Holandsko z dôvodu žiadostí o medzinárodnú ochranu v zmysle článku 2 písm. d) dublinského nariadenia, ktoré tam boli podané skôr a z ktorých naposledy podaná žiadosť bola v tom čase ešte posudzovaná v Holandsku, pretože [Raad van State (Štátna rada)] ešte nerozhodla o opravnom prostriedku, ktorý podal žalobca proti rozhodnutiu Rechtbank zo 7. júla 2014…?
2.
Vyplýva z článku 18 ods. 2 dublinského nariadenia, že holandské orgány mali bezodkladne po podaní dožiadania na prijatie späť 5. marca 2015 prerušiť posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu, ktoré vtedy ešte prebiehalo v Holandsku, a po uplynutí lehoty stanovenej v článku 24 ho zastaviť v dôsledku späťvzatia alebo zmeny skôr prijatého rozhodnutia z 11. júna 2014, ktorým bola zamietnutá žiadosť o azyl zo 4. júna 2014?
3.
V prípade kladnej odpovede na druhú otázku, platí, že zodpovednosť za posúdenie žiadosti žalobcu o medzinárodnú ochranu neprešla na Taliansko, ale zostala na strane holandských orgánov, pretože žalovaný nevzal späť ani nezmenil rozhodnutie z 11. júna 2014?
4.
Porušili holandské orgány tým, že neoznámili, že [Raad van State (Štátna rada)] v Holandsku ešte prejednáva opravný prostriedok v druhom konaní o azyle, svoju povinnosť vyplývajúcu z článku 24 ods. 5 dublinského nariadenia poskytnúť talianskym orgánom informácie, ktoré by im umožnili overiť, či je ich štát zodpovedný na základe kritérií stanovených v tomto nariadení?
5.
V prípade kladnej odpovede na štvrtú otázku, vedie toto porušenie povinnosti k záveru, že zodpovednosť za posúdenie žiadosti žalobcu o medzinárodnú ochranu neprešla na Taliansko, ale zostala na strane holandských orgánov?
6.
Pokiaľ zodpovednosť nezostala na strane Holandska, mali by holandské orgány v takom prípade so zreteľom na vydanie žalobcu z Talianska do Holandska v rámci trestného konania proti žalobcovi na základe článku 17 ods. 1 dublinského nariadenia a odchylne od článku 3 ods. 1 dublinského nariadenia posúdiť žiadosť žalobcu o medzinárodnú ochranu, ktorú podal v Taliansku, a v dôsledku toho by pochopiteľne nemali využiť oprávnenie dožiadať talianske orgány, aby prijali žalobcu späť, ktoré je stanovené v článku 24 ods. 1 dublinského nariadenia?
(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 31).
Full & Egal Universal Law Academy