7.8.2017
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 256/3
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Budai Központi Kerületi Bíróság (Maďarsko) 4. mája 2017 – VE/WD
(Vec C-232/17)
(2017/C 256/03)
Jazyk konania: maďarčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Budai Központi Kerületi Bíróság
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: VE
Žalovaná: WD
Prejudiciálne otázky
1.
Má sa v súvislosti s výkladom „príležitosti preskúmať všetky podmienky“, ktorá je spomenutá v dvadsiatom odôvodnení smernice 93/13 (1), a požiadavky jasnosti a zrozumiteľnosti stanovenej v článku 4 ods. 2 a článku 5 tejto smernice vychádzať z toho, že príslušné zmluvné podmienky nie sú nekalé v prípade, ak sa spotrebiteľ môže dozvedieť o číselnom vyjadrení niektorej podstatnej náležitosti zmluvy o úvere (predmet zmluvy, teda výška úveru, splátky a úroky z úveru) až po uzatvorení zmluvy (nie preto, lebo je to objektívne nevyhnutné, ale v dôsledku toho, že podnikateľ, ktorý je zmluvnou stranou, to stanovil v ustanovení všeobecných zmluvných podmienok, ktoré nebolo individuálne dohodnuté) na základe jednostranného prejavu vôle (aj keď sa uvedie, že je súčasťou zmluvy) podnikateľa, ktorý je zmluvnou stranou, ktorým je spotrebiteľ právne viazaný?
2.
Má sa v súvislosti s výkladom „príležitosti preskúmať všetky podmienky“, ktorá je spomenutá v dvadsiatom odôvodnení smernice 93/13, a požiadavky jasnosti a zrozumiteľnosti stanovenej v článku 4 ods. 2 a článku 5 tejto smernice vychádzať z toho, že príslušné zmluvné podmienky nie sú nekalé v prípade, ak je v zmluve o úvere niektorá podstatná náležitosť (predmet zmluvy, teda výška úveru, splátky a úroky z úveru) uvedená len pomocou výrazu „pre informáciu“, pričom v nej nie je vysvetlené, či je časť zmluvy, ktorá je uvedená pre informáciu, právne záväzná a či z nej môžu vyplývať práva a povinnosti?
3.
Má sa v súvislosti s výkladom príležitosti preskúmať všetky podmienky, ktorá je spomenutá v dvadsiatom odôvodnení smernice 93/13, a požiadavky jasnosti a zrozumiteľnosti stanovenej v článku 4 ods. 2 a článku 5 tejto smernice vychádzať z toho, že príslušné zmluvné podmienky nie sú nekalé v prípade, ak je v zmluve o úvere niektorá podstatná náležitosť vymedzená pomocou nesprávnej terminológie, najmä ak sa v zmluve o úvere v cudzej mene (v ktorej sa pohľadávky vyplývajúce zo zmluvy o úvere určujú a zaznamenávajú v cudzej mene – ďalej len „mena pohľadávky“ – a povinnosť uhrádzať tieto pohľadávky sa plní v domácej mene – ďalej len „mena plnenia“)
1)
označí ako výška úveru
—
výška úverového rámca uvedená v mene pohľadávky alebo
—
horná hranica výšky úveru určená v mene pohľadávky alebo
—
finančné prostriedky, o ktoré žiada spotrebiteľ, určené v mene plnenia alebo
—
limit splácania určený v mene plnenia?
2)
označí ako splátky predpokladaná horná hranica splátok uvedená v mene pohľadávky a/alebo v mene plnenia?
4.
Má sa v súvislosti s výkladom príležitosti preskúmať všetky podmienky, ktorá je spomenutá v dvadsiatom odôvodnení smernice 93/13, a požiadavky jasnosti a zrozumiteľnosti stanovenej v článku 4 ods. 2 a článku 5 tejto smernice vychádzať z toho, že príslušné zmluvné podmienky nie sú nekalé v prípade, ak sa v zmluve o úvere v cudzej mene (nie preto, lebo je to objektívne nevyhnutné, ale v dôsledku toho, že podnikateľ, ktorý je zmluvnou stranou, to stanovil v ustanovení všeobecných zmluvných podmienok, ktoré nebolo individuálne dohodnuté) predmet zmluvy, teda výška úveru a splátky,
1)
určia v mene pohľadávky pomocou konkrétnej sumy (ktorá sa skladá výlučne zo súboru znakov tvoreného číslami od 0 do 9) a v mene plnenia nanajvýš pomocou jednoznačného spôsobu výpočtu,
2)
určia v mene plnenia pomocou konkrétnej sumy a v mene pohľadávky nanajvýš pomocou jednoznačného spôsobu výpočtu,
3)
určia tak v mene pohľadávky, ako aj v mene plnenia nanajvýš pomocou jednoznačného spôsobu výpočtu,
4)
vôbec neurčia v mene pohľadávky a určia sa v mene plnenia nanajvýš pomocou jednoznačného spôsobu výpočtu,
5)
vôbec neurčia v mene plnenia a určia sa v mene pohľadávky nanajvýš pomocou jednoznačného spôsobu výpočtu?
4.1.
V súvislosti s otázkou 4 bodom 5 vyššie, v prípade, ak nie je potrebné určiť žiadnu konkrétnu sumu a uviesť ju v zmluve o úvere v čase jej uzatvorenia, je zaručená možnosť jednoznačne vypočítať výšku úveru v čase uzatvorenia zmluvy, ak (nie preto, lebo je to objektívne nevyhnutné, ale v dôsledku toho, že podnikateľ, ktorý je zmluvnou stranou, to stanovil v ustanovení všeobecných zmluvných podmienok, ktoré nebolo individuálne dohodnuté)
1)
v zmluve o úvere nie je uvedená konkrétna výška úveru ani v jednej mene,
2)
v zmluve o úvere sú uvedené konkrétne finančné prostriedky, o ktoré požiadal spotrebiteľ, alebo konkrétny limit splácania, a to v mene plnenia,
3)
v zmluve o úvere nie je uvedená výška úveru pomocou jednoznačného spôsobu výpočtu v mene plnenia, ako aj
4)
pokiaľ ide o jednoznačný výpočet výšky úveru v mene pohľadávky, výpočtový prvok uvedený v zmluve o úvere nie je presný, ale predstavuje len hornú hranicu (konkrétne finančné prostriedky, o ktoré požiadal spotrebiteľ, alebo konkrétny limit splácania, ktoré sú uvedené v mene plnenia)?
4.2.
4.2.1.
V prípade, ak nie je potrebné stanoviť konkrétne sumy a uviesť ich v zmluve o úvere v čase jej uzatvorenia, pokiaľ ide o jednoznačný výpočet:
1)
je právnou požiadavkou, aby bola v zmluve o úvere určená suma predmetu zmluvy, teda výšky úveru a splátok – v prípade produktov s pohyblivou úrokovou sadzbou suma splátok pripadajúcich na prvé obdobie, za ktoré sa platia úroky – spôsobom, ktorý umožní jednoznačne uskutočniť výpočet v čase uzatvorenia zmluvy, alebo
2)
stačí, aby zmluva o úvere v čase jej uzatvorenia obsahovala objektívne identifikovateľné kritériá, ktoré umožnia vypočítať tieto sumy (predmet zmluvy a splátky) v budúcnosti (teda aby v zmluve o úvere v čase jej uzatvorenia boli určené len kritériá, ktoré umožnia jednoznačný výpočet v budúcnosti)?
4.2.2.
V prípade, ak stačí, aby bolo možné vypočítať sumu predmetu zmluvy, teda výšky úveru a splátok – v prípade produktov s pohyblivou úrokovou sadzbou sumu splátok pripadajúcich na prvé obdobie, za ktoré sa platia úroky – v mene pohľadávky v určitom okamihu v budúcnosti, je potrebné, aby bol tento okamih v budúcnosti (ktorý sa logicky bude zhodovať s okamihom určenia sumy zmluvných pohľadávok v mene pohľadávky) objektívne určený v zmluve o úvere v čase jej uzatvorenia, alebo určenie tohto okamihu v budúcnosti môže patriť k výlučným diskrečným oprávneniam podnikateľa, ktorý je zmluvnou stranou?
4.3.
Má sa v prípade produktov s úrokovou sadzbou, ktorá sa pravidelne mení, považovať za dostatočne, a teda za nie nekalé, ak sa v súvislosti so splátkami stanovia (a v čase jej uzatvorenia v zmluve o úvere uvedú) konkrétne sumy a/alebo jednoznačný spôsob výpočtu v mene pohľadávky a/alebo v mene plnenia na prvé obdobie, za ktoré sa platia úroky, v rámci doby platnosti zmluvy, alebo je právnou požiadavkou, aby sa stanovil (a v čase jej uzatvorenia v zmluve o úvere uviedol) jednoznačný spôsob výpočtu v mene pohľadávky a/alebo v mene plnenia na všetky obdobia, za ktoré sa platia úroky, v rámci doby platnosti zmluvy?
4.4.
Možno jednoznačný výpočet zabezpečiť spôsobom, ktorý nie je nekalý, len použitím príslušného matematického vzorca, alebo prichádza do úvahy aj iná metóda?
4.4.1.
V prípade, ak nie je nevyhnutné zabezpečiť jednoznačný výpočet použitím príslušného matematického vzorca, možno uviesť dostatočne presný slovný opis?
4.4.2.
V prípade, ak nie je nevyhnutné zabezpečiť jednoznačný výpočet použitím príslušného matematického vzorca, možno použiť aj technické termíny (napríklad anuita alebo lineárna amortizácia) bez uvedenia akéhokoľvek vysvetlenia?
(1) Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288).
Full & Egal Universal Law Academy