7.8.2017
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 256/8
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Budai Központi Kerületi Bíróság (Maďarsko) 16. mája 2017 – Zoltán Rózsavölgyi a Zoltánné Rózsavölgyi/Unicredit Leasing Hungary Zrt. a Unicredit Leasing Immo Truck Zrt.
(Vec C-259/17)
(2017/C 256/07)
Jazyk konania: maďarčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Budai Központi Kerületi Bíróság
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobcovia: Zoltán Rózsavölgyi a Zoltánné Rózsavölgyi
Žalované: Unicredit Leasing Hungary Zrt. a Unicredit Leasing Immo Truck Zrt.
Prejudiciálne otázky
1.
S prihliadnutím najmä na to, že ak sa vymedzenie hlavného predmetu zmluvy kvalifikuje ako nekalé, zmluva je úplne (a nie čiastočne) neplatná, môže byť s vyhlásením podmienky, ktorá vymedzuje hlavný predmet zmluvy o úvere, za neplatnú z dôvodu, že je nekalá (z čoho vyplýva, že spotrebiteľovi by už z uvedenej podmienky nemali vyplývať povinnosti), spojený následok (napríklad na základe uplatnenia súdneho rozhodnutia, osobitného právneho následku stanoveného vo vnútroštátnom právnom predpise, ustanovenia právneho predpisu alebo znenia súdneho rozhodnutia vydaného na účely zjednocovania judikatúry), z ktorého vyplýva zmena právnej kvalifikácie zmluvy zo skutkového hľadiska alebo z hľadiska jej účinkov, ako je konkrétne skutočnosť, že zmluva o úvere v cudzej mene (v ktorej sa pohľadávky vyplývajúce zo zmluvy o úvere určujú a zaznamenávajú v cudzej mene – ďalej len „mena pohľadávky“ – a povinnosť uhrádzať tieto pohľadávky sa plní v domácej mene – ďalej len „mena plnenia“) sa bude považovať za zmluvu o úvere vo forintoch?
1.1
Za predpokladu, že s vyhlásením podmienky, ktorá vymedzuje hlavný predmet zmluvy o úvere, za neplatnú z dôvodu, že je nekalá, môže byť spojený následok, z ktorého vyplýva zmena právnej kvalifikácie zmluvy zo skutkového hľadiska alebo z hľadiska jej účinkov, môže byť s touto zmenou právnej kvalifikácie spojený následok (napríklad na základe uplatnenia súdneho rozhodnutia, osobitného právneho následku stanoveného vo vnútroštátnom právnom predpise, ustanovenia právneho predpisu alebo znenia súdneho rozhodnutia vydaného na účely zjednocovania judikatúry) spočívajúci v tom, že určité parametre právneho vzťahu, ktoré majú ekonomický význam, sa zmenia dokonca aj v neprospech spotrebiteľa (napríklad retroaktívne uplatnenie základnej úrokovej sadzby centrálnej banky alebo trhovej úrokovej sadzby uplatňovanej na úvery vo forintoch namiesto nižšej úrokovej sadzby stanovenej v zmluve)?
2.
Má právny následok nekalosti absolútne účinky a predstavuje čisto právnu otázku, alebo pri vyvodzovaní právnych následkov nekalosti treba pripísať význam:
1)
zmluvnej praxi uplatňovanej pri iných typoch zmlúv, než je zmluva, ktorá je nekalá,
2)
údajnej zraniteľnosti určitých subjektov, ktoré sú priamo dotknuté z ekonomického hľadiska (napríklad v prípade úverov v cudzej mene kategória dlžníkov úverov v cudzej mene a bankový systém), alebo
3)
záujmom určitých tretích osôb alebo skupín, ktoré nie sú priamo dotknuté z ekonomického hľadiska, napríklad skutočnosti, že v dôsledku neplatnosti sa dokonca väčšina dlžníkov úverov v cudzej mene môže v konečnom dôsledku vzhľadom na matematické vyčíslenie účtov dostať do lepšej situácie než dlžníci úverov vo forintoch?
3.
Možno na účely článku 3 ods. 1, článku 4 ods. 2, článku 5 a článku 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS (1) (teda posudzovania nekalosti a jej právneho následku) vychádzať z toho, že podmienka, na základe ktorej spotrebiteľ preberá devízové riziko (teda ustanovenie alebo súbor ustanovení zmluvy, ktoré upravujú prevzatie rizika), sa skladá z viacerých podmienok?
4.
Má sa článok 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS (podľa ktorého nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné) vykladať v tom zmysle, že určitá podmienka (nie jej konkrétna časť, ale celá skúmaná podmienka) môže byť buď nekalá v celom rozsahu, alebo sčasti nekalá a súčasne sčasti nie nekalá, ale napriek tomu môže byť čiastočne uplatniteľná, teda že táto podmienka (napríklad v závislosti od posúdenia konkrétneho prípadu súdom) môže byť do určitej miery záväzná pre spotrebiteľa (inak povedané, so zreteľom na jej účinky je podmienka v oboch prípadoch nekalá len do určitej miery), napríklad na základe uplatnenia súdneho rozhodnutia, osobitného právneho následku stanoveného vo vnútroštátnom právnom predpise, ustanovenia právneho predpisu alebo znenia súdneho rozhodnutia vydaného na účely zjednocovania judikatúry?
4.1
Za predpokladu, že článok 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že určitá podmienka môže byť buď nekalá v celom rozsahu, alebo sčasti nekalá a súčasne sčasti nie nekalá, ale napriek tomu môže byť čiastočne uplatniteľná, teda že táto podmienka môže byť do určitej miery záväzná pre spotrebiteľa (inak povedané, so zreteľom na jej účinky je podmienka v oboch prípadoch nekalá len do určitej miery), môže byť s vyhlásením celej zmluvy o úvere za neplatnú z dôvodu nekalosti skúmanej podmienky, ktorá vymedzuje hlavný predmet zmluvy, spojený následok spočívajúci v tom, že vzhľadom na matematické vyčíslenie účtov sa spotrebiteľ nachádza celkovo v horšej a podnikateľ, ktorý je zmluvnou stranou, v lepšej situácii než v prípade, ak sa zmluva o úvere z toho istého dôvodu vyhlási len za čiastočne nekalú (v takom prípade by ostatné podmienky zmluvy boli naďalej záväzné pre zmluvné strany, pričom ich obsah by zostal nezmenený)?
5.
5.1
Má sa vychádzať z toho, že zmluvná podmienka, na základe ktorej nesie spotrebiteľ devízové riziko, sformulovaná (ako všeobecná zmluvná podmienka, ktorú používa podnikateľ, ktorý je zmluvnou stranou, a ktorá nebola individuálne dohodnutá) na základe informačnej povinnosti, ktorá je nevyhnutne všeobecne stanovená v zákone, ale v ktorej nie je výslovne uvedené, že suma splátok úveru, ktoré sa majú uhrádzať podľa zmluvy o úvere, môže byť vyššia než suma príjmov spotrebiteľa zistených v rámci posudzovania úverovej bonity uskutočneného podnikateľom, ktorý je zmluvnou stranou, nie je nekalá, teda že je jasná a zrozumiteľná so zreteľom na ekonomické následky, a to aj s prihliadnutím na to, že príslušný vnútroštátny predpis vyžaduje, aby bolo riziko vymedzené písomne, pričom nestačí samotné vyhlásenie o existencii rizika a jeho pripísanie, ako aj na to, že Súdny dvor Európskej únie v bode 74 svojho rozsudku vydaného vo veci C-26/13 určil, že podnikateľ, ktorý je zmluvnou stranou, má nielen oboznámiť spotrebiteľa s rizikom, ale je tiež potrebné, aby spotrebiteľ mohol na základe tejto informácie posúdiť potenciálne významné hospodárske dôsledky pre svoju osobu vyplývajúce z devízového rizika, ktoré preberá, a teda aj celkové náklady svojho úveru?
5.2
Má sa vychádzať z toho, že zmluvné ustanovenie, na základe ktorého nesie spotrebiteľ devízové riziko, sformulované (ako všeobecná zmluvná podmienka, ktorú používa podnikateľ, ktorý je zmluvnou stranou, a ktorá nebola individuálne dohodnutá) na základe informačnej povinnosti, ktorá je nevyhnutne všeobecne stanovená v zákone, ale v ktorom nie je výslovne uvedené, že suma zostávajúcej istiny dlžnej v každom okamihu podľa zmluvy o úvere môže byť vyššia než hodnota majetku, ktorým disponuje spotrebiteľ na účely splatenia dlhu, zistená v rámci posudzovania úverovej bonity uskutočneného podnikateľom, ktorý je zmluvnou stranou, nie je nekalé, teda že je jasné a zrozumiteľné so zreteľom na ekonomické následky, a to aj s prihliadnutím na to, že príslušný vnútroštátny predpis vyžaduje, aby bolo riziko vymedzené písomne, pričom nestačí samotné vyhlásenie o existencii rizika a jeho pripísanie, ako aj na to, že Súdny dvor Európskej únie v bode 74 svojho rozsudku vydaného vo veci C-26/13 určil, že podnikateľ, ktorý je zmluvnou stranou, má nielen oboznámiť spotrebiteľa s rizikom, ale je tiež potrebné, aby spotrebiteľ mohol na základe tejto informácie posúdiť potenciálne významné hospodárske dôsledky pre svoju osobu vyplývajúce z devízového rizika, ktoré preberá, a teda aj celkové náklady svojho úveru?
5.3
Má sa vychádzať z toho, že zmluvná podmienka, na základe ktorej nesie spotrebiteľ devízové riziko, sformulovaná (ako všeobecná zmluvná podmienka, ktorú používa podnikateľ, ktorý je zmluvnou stranou, a ktorá nebola individuálne dohodnutá) na základe informačnej povinnosti, ktorá je nevyhnutne všeobecne stanovená v zákone, ale v ktorej nie je výslovne uvedené, že 1. zmeny výmenného kurzu nemajú hornú hranicu, 2. možnosť, že dôjde k zmene výmenného kurzu, je skutočná, teda môže k nej dôjsť počas platnosti zmluvy o úvere, 3. z tohto dôvodu sa suma splátok úveru môže bez obmedzenia zvyšovať, 4. v dôsledku zmien výmenného kurzu sa môže bez obmedzenia zvyšovať nielen suma splátok úveru, ale aj suma dlžnej istiny, 5. rozsah možných strán je neobmedzený, 6. potrebné zabezpečovacie opatrenia majú obmedzené účinky a vyžadujú si sústavnú pozornosť, 7. podnikateľ, ktorý je zmluvnou stranou, nie je povinný zabezpečiť túto pozornosť, nie je nekalá, teda že je jasná a zrozumiteľná so zreteľom na ekonomické následky, a to aj s prihliadnutím na to, že príslušný vnútroštátny predpis vyžaduje, aby bolo riziko vymedzené písomne, pričom nestačí samotné vyhlásenie o existencii rizika a jeho pripísanie, ako aj na to, že Súdny dvor Európskej únie v bode 74 svojho rozsudku vydaného vo veci C-26/13 určil, že podnikateľ, ktorý je zmluvnou stranou, má nielen oboznámiť spotrebiteľa s rizikom, ale je tiež potrebné, aby spotrebiteľ mohol na základe tejto informácie posúdiť potenciálne významné hospodárske dôsledky pre svoju osobu vyplývajúce z devízového rizika, ktoré preberá, a teda aj celkové náklady svojho úveru?
5.4
Najmä vzhľadom na to, že je možné alebo sa dokonca stalo, že vo vnútroštátnej judikatúre alebo právnej úprave sa dospelo k záveru, že v prípade úverov v cudzej mene spotrebiteľ uzavrel zmluvu o úvere v cudzej mene z dôvodu, že úroková sadzba platná v posudzovanom období bola výhodnejšia ako úroková sadzba v prípade úverov vo forintoch, a zároveň v celom rozsahu znáša účinky zmien výmenného kurzu, ako aj vzhľadom na to, že je možné alebo sa dokonca stalo, že vo vnútroštátnej judikatúre alebo právnej úprave sa dospelo k záveru, že prenesenie zmluvných povinností na jednu zo zmluvných strán po uzatvorení zmluvy o úvere, ktoré vopred nemožno predvídať, sa nemôže hodnotiť podľa kritérií nekalosti, keďže dôvody neplatnosti musia existovať v čase uzavretia zmluvy, a to aj s prihliadnutím na to, že príslušný vnútroštátny predpis vyžaduje, aby bolo riziko vymedzené písomne, pričom nestačí samotné vyhlásenie o existencii rizika a jeho pripísanie, ako aj na to, že Súdny dvor Európskej únie v bode 74 svojho rozsudku vydaného vo veci C-26/13 určil, že podnikateľ, ktorý je zmluvnou stranou, má nielen oboznámiť spotrebiteľa s rizikom, ale že mu tiež musí umožniť posúdiť riziko, má sa vychádzať z toho, že zmluvná podmienka, na základe ktorej nesie spotrebiteľ devízové riziko, sformulovaná a používaná (ako všeobecná zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá) podnikateľom, ktorý je zmluvnou stranou, na základe informačnej povinnosti, ktorá je nevyhnutne všeobecne stanovená v zákone, ale v ktorej nie je výslovne uvedený predpokladaný vývoj zmien výmenného kurzu počas platnosti zmluvy (aspoň počas počiatočnej fázy platnosti zmluvy) a nie sú v nej výslovne uvedené ani minimálne a/alebo maximálne hodnoty tohto kurzu [napríklad na základe metódy výpočtu forwardového výmenného kurzu a/alebo zásady úrokovej parity – podľa ktorej sa dá na účely úverov v cudzej mene veľmi presne predpovedať, že výhoda v oblasti úrokov, teda skutočnosť, že úroková sadzba LIBOR (London Interbank Offered Rate) alebo EURIBOR (Euro Interbank Offered Rate) je nižšia ako úroková sadzba BUBOR (Budapest Interbank Offered Rate), spôsobí stratu v oblasti výmenného kurzu pre spotrebiteľa, teda že výmenný kurz meny plnenia sa zhorší v porovnaní s výmenným kurzom meny pohľadávky], nie je nekalá, teda že je jasná a zrozumiteľná so zreteľom na ekonomické následky?
5.5
Má sa vychádzať z toho, že zmluvná podmienka, na základe ktorej nesie spotrebiteľ devízové riziko, sformulovaná (ako všeobecná zmluvná podmienka, ktorú používa podnikateľ, ktorý je zmluvnou stranou, a ktorá nebola individuálne dohodnutá) na základe informačnej povinnosti, ktorá je nevyhnutne všeobecne stanovená v zákone, ale v ktorej nie je výslovne a presne uvedené (napríklad vyčíslením vývoja vzťahu medzi výmennými kurzami meny plnenia a meny pohľadávky počas obdobia, ktoré sa aspoň rovná dobe platnosti zmluvy uzavretej spotrebiteľom, v minulosti pomocou súboru údajov alebo pomocou grafu) skutočné riziko pre dlžníka, ktoré pravdepodobne vyplynie z prenesenia devízového rizika na spotrebiteľa, nie je nekalá, teda že je jasná a zrozumiteľná so zreteľom na ekonomické následky, a to aj s prihliadnutím na to, že príslušný vnútroštátny predpis vyžaduje, aby bolo riziko vymedzené písomne, pričom nestačí samotné vyhlásenie o existencii rizika a jeho pripísanie, ako aj na to, že Súdny dvor Európskej únie v bode 74 svojho rozsudku vydaného vo veci C-26/13 určil, že podnikateľ, ktorý je zmluvnou stranou, má nielen oboznámiť spotrebiteľa s rizikom, ale je tiež potrebné, aby spotrebiteľ mohol na základe tejto informácie posúdiť potenciálne významné hospodárske dôsledky pre svoju osobu vyplývajúce z devízového rizika, ktoré preberá, a teda aj celkové náklady svojho úveru?
5.6
Najmä vzhľadom na to, že je možné alebo sa dokonca stalo, že vo vnútroštátnej judikatúre alebo právnej úprave sa dospelo k záveru, že v prípade úverov v cudzej mene spotrebiteľ uzavrel zmluvu o úvere v cudzej mene z dôvodu, že úroková sadzba platná v posudzovanom období bola výhodnejšia ako úroková sadzba v prípade úverov vo forintoch, a zároveň v celom rozsahu znáša účinky zmien výmenného kurzu, a to aj s prihliadnutím na to, že príslušný vnútroštátny predpis vyžaduje, aby bolo riziko vymedzené písomne, pričom nestačí samotné vyhlásenie o existencii rizika a jeho pripísanie, ako aj na to, že Súdny dvor Európskej únie v bode 74 svojho rozsudku vydaného vo veci C-26/13 určil, že podnikateľ, ktorý je zmluvnou stranou, má nielen oboznámiť spotrebiteľa s rizikom, ale že mu tiež musí umožniť posúdiť riziko, má sa vychádzať z toho, že zmluvná podmienka, na základe ktorej nesie spotrebiteľ devízové riziko, sformulovaná (ako všeobecná zmluvná podmienka, ktorú používa podnikateľ, ktorý je zmluvnou stranou, a ktorá nebola individuálne dohodnutá) na základe informačnej povinnosti, ktorá je nevyhnutne všeobecne stanovená v zákone, ale v ktorej nie je výslovne a presne uvedená (napríklad nie je výslovne vyčíslená na základe údajov z minulosti za obdobie, ktoré sa aspoň rovná dobe platnosti zmluvy uzavretej spotrebiteľom) suma ziskov, ktoré pravdepodobne vyplynú z úrokov pri uplatnení úrokovej sadzby BUBOR v prípade úverov vo forintoch a úrokových sadzieb LIBOR alebo EURIBOR v prípade úverov v cudzej mene?
6.
Ako sa má v súvislosti s posudzovaním otázky, či zmluvná podmienka, na základe ktorej nesie spotrebiteľ devízové riziko, sformulovaná (ako všeobecná zmluvná podmienka, ktorú používa podnikateľ, ktorý je zmluvnou stranou, a ktorá nebola individuálne dohodnutá) na základe informačnej povinnosti, ktorá je nevyhnutne všeobecne stanovená v zákone, nie je nekalá, rozdeliť dôkazné bremeno medzi spotrebiteľa a podnikateľa, ktorý je zmluvnou stranou, na účely posúdenia, či sa spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy o úvere skutočne mohol oboznámiť so spornou podmienkou, ku ktorej sa neodvolateľne zaviazal [článok 3 ods. 3 smernice 93/13/EHS a bod 1 písm. i) prílohy tejto smernice]?
7.
Má sa vychádzať z toho, že na účely zmlúv o úvere v cudzej mene – teda na účely transakcií so službami, ktorých cena je závislá od pohybu výmenného kurzu na finančnom trhu – sú úverové inštitúcie, ktoré uzatvárajú zmluvu so spotrebiteľom na základe vlastného výmenného kurzu cudzej meny, predajcami alebo dodávateľmi, ktorí nekontrolujú vývoj ceny [bod 2 písm. c) prílohy smernice 93/13/EHS]?
(1) Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288).
Full & Egal Universal Law Academy