Vec C-390/17 P: Odvolanie podané 28. júna 2017: Irit Azoulay, Andrew Boreham, Mirja Bouchard a Darren Neville proti rozsudku Všeobecného súdu (ôsma komora) z 28. apríla 2017 vo veci T-580/16, Azoulay a i./Európsky parlament
C4122017SK1210120170628SK0020121132
Odvolanie podané 28. júna 2017: Irit Azoulay, Andrew Boreham, Mirja Bouchard a Darren Neville proti rozsudku Všeobecného súdu (ôsma komora) z 28. apríla 2017 vo veci T-580/16, Azoulay a i./Európsky parlament
(Vec C-390/17 P)2017/C 412/20Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Odvolatelia: Irit Azoulay, Andrew Boreham, Mirja Bouchard, Darren Neville (v zastúpení: M. Casado García-Hirschfeld, advokát)
Ďalší účastník konania: Európsky parlament
Návrhy odvolateľov
—
zrušiť napadnutý rozsudok,
—
vyhovieť návrhom predloženým v prvostupňovom konaní odvolateľmi v rámci konania o žalobe vo veci T-580/16,
—
uložiť ďalšiemu účastníkovi konania povinnosť nahradiť trovy konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Odvolatelia zastávajú názor, že napadnutý rozsudok obsahuje nesprávne právne posúdenia a že skresľuje skutkové okolnosti.
Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a skreslil skutkové okolnosti, keď vylúčil autonómny a jednotný výklad pojmu príspevok na vzdelanie v rámci právneho poriadku Únie a konštatoval, že tento pojem závisí od definícií v rôznych systémoch vzdelávania krajín bydliska úradníka, pričom nezohľadnil povahu výdavkov a záujmy dieťaťa.
Podľa judikatúry Súdneho dvora tak z jednotného uplatňovania práva Únie, ako aj zo zásady rovnosti vyplýva, že znenie ustanovenia práva Únie, ktoré neobsahuje nijaký výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť jeho zmysel a rozsah pôsobnosti, v zásade vyžaduje v celej Únii autonómny a jednotný výklad, ktorý musí zohľadňovať kontext ustanovenia a cieľ sledovaný príslušnou právnou úpravou (rozsudok z 15. októbra 2015, Axa Belgium, C-494/14, EU:C:2015:692).
Okrem toho záver Všeobecného súdu v bode 47 napadnutého rozsudku je nekoherentný a v rozpore s judikatúrou v oblasti súladu medzi administratívnou sťažnosťou predchádzajúcou žalobe a žalobou.
Odvolatelia tiež tvrdia, že Všeobecný súd si nesplnil povinnosť odôvodnenia, keď nerozhodol o porušení zásady rovnakého zaobchádzania a článku 22 Charty základných práv Európskej únie.
V dôsledku toho Všeobecný súd podľa odvolateľov príliš stručným preskúmaním troch jednotlivých výhrad odvolateľov dospel k záverom, ktoré nie sú odôvodnené ani z právneho ani skutkového hľadiska.
Full & Egal Universal Law Academy