23.10.2017
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 357/4
Žaloba podaná 9. augusta 2017 – Česká republika/Európsky parlament, Rada Európskej únie
(Vec C-482/17)
(2017/C 357/06)
Jazyk konania: čeština
Účastníci konania
Žalobkyňa: Česká republika (v zastúpení: M. Smolek, O. Serdula, J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaní: Európsky parlament, Rada Európskej únie
Návrhy žalobkyne
Žalobkyňa navrhuje, aby Súdny dvor:
—
zrušil smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/853 zo 17. mája 2017, ktorou sa mení smernica Rady 91/477/EHS o kontrole získavania a vlastnenia zbraní (1),
—
zaviazal Európsky parlament a Radu Európskej únie na náhradu trov konania.
Subsidiárne žalobkyňa navrhuje, aby Súdny dvor:
—
zrušil článok 1 bod 6 napadnutej smernice v rozsahu v akom dopĺňa článok 5 ods. 3 a článok 6 ods. 6 druhý pododsek do smernice 91/477/EHS (2),
—
zrušil článok 1 bod 7 napadnutej smernice v rozsahu v akom dopĺňa článok 7 ods. 4a do smernice 91/477/EHS,
—
zrušil článok 1 bod 19 napadnutej smernice v rozsahu:
—
v akom dopĺňa body 6, 7 a 8 do kategórie A časti II Prílohy I smernice 91/477/EHS,
—
v akom mení kategóriu B časti II Prílohy I smernice 91/477/EHS,
—
v akom dopĺňa bod 6 do kategórie C časti II Prílohy I smernice 91/477/EHS,
—
v akom mení časť III Prílohy I smernice 91/477/EHS,
—
zaviazal Európsky parlament a Radu Európskej únie na náhradu trov konania.
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Prvý žalobný dôvod vychádza z porušenia zásady zverenia právomocí. Napadnutá smernica bola prijatá na základe článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, napriek tomu, že nesleduje cieľ odstránenia prekážok vnútorného trhu, ale výhradne cieľ predchádzania trestnej činnosti a terorizmu. Normotvorca Únie však nemá právomoc prijímať harmonizačné opatrenia v tejto oblasti.
Druhý žalobný dôvod vychádza z porušenia zásady proporcionality. Normotvorca Únie sa vôbec nezaoberal otázkou proporcionality prijímaných opatrení a vedome si nezabezpečil dostatok informácií (napríklad prostredníctvom vykonania posúdenia dôsledkov), aby mohol dodržanie tejto zásady informovane posúdiť. Normotvorca Únie v dôsledku absencie tohto posúdenia prijal zjavne neprimerané opatrenia spočívajúce v zákaze niektorých druhov poloautomatických zbraní, ktoré pritom nie sú v Európskej únii používané na páchanie teroristických činov, v sprísnení regulácie niektorých minimálne nebezpečných zbraní (historických reprodukcií či preukázateľne trvalo znehodnotených zbraní) a v nie poslednom rade aj v postihovaní držby určitých zásobníkov.
Tretí žalobný dôvod vychádza z porušenia zásady právnej istoty. Novo vymedzené kategórie zakázaných zbraní (A7 a A8), rovnako ako ustanovenia predpokladajúce postihovanie držania nadlimitných zásobníkov, sú z hľadiska právnej istoty celkom nejasné a teda neumožňujú dotknutým subjektom jednoznačne rozpoznať ich práva a povinnosti. Článok 7 ods. 4a smernice 91/477/EHS v znení napadnutej smernice (tzv. „grandfathering clause“) navyše fakticky núti členské štáty prijať vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá bude mať retroaktívne účinky.
Štvrtý žalobný dôvod vychádza z porušenia zásady zákazu diskriminácie. Výnimka uvedená v článku 6 ods. 6 druhom pododseku smernice 91/477/EHS v znení napadnutej smernice síce vyvoláva dojem zdanlivo neutrálneho opatrenia, avšak v skutočnosti sú podmienky pre jej uplatnenie nastavené tak, aby im vyhovel iba švajčiarsky systém ponechávania zbraní pri ukončení vojenskej služby, pričom nemajú akékoľvek objektívne odôvodnenie vzhľadom na ciele napadnutej smernice.
(1) Ú. v. EÚ L 137, 2017, s. 22.
(2) Ú. v. EÚ L 256, 1991, s. 51; Mim. vyd. 13/011, s. 3