10.4.2017
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 112/47
Žaloba podaná 17. februára 2017 – JPMorgan Chase a iní/Komisia
(Vec T-106/17)
(2017/C 112/66)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyne: JPMorgan Chase & Co. (New York, New York, Spojené štáty), JPMorgan Chase Bank, National Association (Columbus, Ohio, Spojené štáty), J.P. Morgan Services LLP (Londýn, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: D. Rose, QC, J. Boyd, M. Lester, D. Piccinin a D. Heaton, barristers, B. Tormey, N. French, N. Frey a D. Das, solicitors)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie Európskej komisie K(2016) 8530 final zo 7. decembra 2016 vo veci AT.39914 – Euro Interest Rate Derivatives – (ďalej len „rozhodnutie“) v rozsahu, v akom sa vzťahuje na žalobkyne,
—
subsidiárne znížil pokutu uloženú žalobkyniam,
—
uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania žalobkýň.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyne uvádzajú šesť žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia nepreukázala, že konanie žalobkýň malo za cieľ manipuláciu so sadzbami EURIBOR alebo EONIA (referenčné úrokové sadzby); dôkazy preukazujú, že žalobkyne nesledovali žiadny protisúťažný cieľ v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ a článku 53 ods. 1 Dohody o EHP (ďalej len „článok 101“).
2.
Druhý žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia sa navyše alebo subsidiárne dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď uviedla, že cieľom údajnej manipulácie EURIBOR sadzieb alebo EONIA je cieľ predchádzania, obmedzenia alebo skreslenia hospodárskej súťaže v zmysle článku 101.
3.
Tretí žalobný dôvod založený na tvrdení, že napadnuté rozhodnutie neuvádza, a Komisia nemôže teraz tvrdiť alebo stanoviť, žiadny iný protisúťažný cieľ, ktorého sa mali dopustiť žalobkyne, okrem manipulovania so sadzbami EURIBOR alebo EONIA.
4.
Štvrtý žalobný dôvod založený subsidiárne na tvrdení, že Komisia nepreukázala, že žalobkyne sa zúčastnili jednotného a nepretržitého porušenia. Konanie, ktoré Komisia považuje za porušujúce článok 101, nesledovalo jeden cieľ; prípadne žalobkyne nevedeli o porušujúcom konaní iných účastníkov a nemohli ho ani predpokladať; a subsidiárne žalobkyne nemali v úmysle prispieť svojim konaním k spoločnému plánu, ktorý mal protisúťažný cieľ.
5.
Piaty žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia konala v rozpore so základnými zásadami práva EÚ, riadnou správou vecí verejných, prezumpciou neviny a právom žalobkýň na obranu, keď prejudikovala vec proti nim spôsobom, že uplatnila „hybridný“ proces vyrovnania, a odsudzujúcimi vyjadreniami komisára Almunia.
6.
Šiesty žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia sa navyše alebo subsidiárne dopustila chyby pri výpočte pokuty uloženej žalobkyniam viacerými spôsobmi a preto by ju mal Súdny dvor znížiť. Komisia a) mala uplatniť vyššie zníženie a znížiť úroveň porušenia a úpravu „prihlasovacích poplatkov“, aby odrážali vonkajšiu a odlišnú úlohu žalobkýň než akú uvádza Komisia; b) neuplatnila rovnakú metódu pri výpočte výšky predaja každého účastníka, čo viedlo k tomu, že so žalobkyňami sa zaobchádzalo nevýhodnejšie bez objektívneho dôvodu; c) mala uplatniť vyššiu úľavu vo vzťahu k príjmom žalobkýň, aby zohľadnila ich relatívnu ekonomickú silu; a d) nemala začleniť predajné hodnoty EONIA do hodnoty svojho výpočtu predajnosti.
Full & Egal Universal Law Academy