29.5.2017
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 168/30
Žaloba podaná 31. marca 2017 – Printeos/Komisia
(Vec T-201/17)
(2017/C 168/39)
Jazyk konania: španielčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Printeos, SA (Alcalá de Henares, Španielsko) (v zastúpení: H. Brokelmann a P. Martínez-Lage Sobredo, advokáti)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
v súlade s článkom 266 prvým odsekom ZFEÚ alebo alternatívne s článkom 266 prvým odsekom, článkom 268 a článkom 340 druhým odsekom ZFEÚ, ako aj s článkom 41 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie, uložil Komisii povinnosť zaplatiť:
a)
peňažnú náhradu vo výške zodpovedajúcej vyrovnávacím úrokom zo sumy 4 729 000 eur v sadzbe Európskej centrálnej banky pre jej refinančné operácie, zvýšenej o dva percentuálne body, za obdobie od 9. marca 2015 do 1. februára 2017, teda vo výške 184 592,95 eura, alebo v takej úrokovej sadzbe, ktorú Všeobecný súd bude považovať za primeranú, a
b)
úroky z omeškania zo sumy vyrovnávacích úrokov vypočítanej podľa predchádzajúceho pododseku označeného písm. a) za obdobie od 1. februára 2017 do dátumu skutočného zaplatenia sumy požadovanej v predchádzajúcom pododseku v rámci výkonu prípadného rozsudku, ktorým sa vyhovie tejto žalobe, v sadzbe Európskej centrálnej banky pre jej refinančné operácie, zvýšenej o tri a pol percentuálneho bodu, alebo v takej úrokovej sadzbe, ktorú Všeobecný súd bude považovať za primeranú;
—
alternatívne v súlade s článkom 263 ZFEÚ zrušil rozhodnutie Komisie z 26. januára 2017 spočívajúce vo vrátení žalobkyni len istiny pokuty, ktorú neoprávnene zaplatila v rámci výkonu „rozhodnutia Obálky“, a to bez akýchkoľvek úrokov;
—
v každom prípade uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy tohto konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
V tejto veci predkladá žalobkyňa predovšetkým žalobu o náhradu škody, ktorej predmetom je priznanie peňažnej náhrady zodpovedajúcej úrokom, ktoré jej mala Komisia uhradiť spolu s istinou pokuty, ktorú žalobkyňa neoprávnene zaplatila v rámci výkonu rozhodnutia Komisie 10. decembra 2014 týkajúceho sa konania podľa článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 53 Dohody o EHP (Vec AT.39780 – Obálky) (ďalej len „rozhodnutie Obálky“), v dôsledku zrušenia tohto rozhodnutia rozsudkom Všeobecného súdu z 13. decembra 2016 vo veci T-95/15, Printeos S.A. a i./Komisia (ďalej len „rozsudok Printeos“). Alternatívne sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodnutia Komisie z 26. januára 2017, ktorým sa zamietla jej žiadosť o zaplatenie vyššie uvedených úrokov.
1.
Na podporu svojej žaloby na náhradu škody žalobkyne tvrdia, že základom ich žiadosti o peňažnú náhradu je článok 266 prvý odsek ZFEÚ, keďže Komisia tým, že žalobkyni neuhradila dotknuté úroky, nevykonala rozsudok Printeos v plnom rozsahu, alebo alternatívne článok 266 druhý odsek a článok 340 druhý odsek ZFEÚ, ako aj článok 41 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie, a to z dôvodu škody spôsobenej „rozhodnutím Obálky“ a nevykonaním rozsudku Printeos v plnom rozsahu.
Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že protiprávne konanie Komisie nemá právny základ, keďže nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 357, 2002, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 145), na ktoré Komisia odkazovala vo svojom rozhodnutí z 26. januára 2017, bolo už zrušené, a keďže je potrebné sa domnievať, že delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ, L 362, 2012, s. 1), je v rozpore s článkami 266 a 340 ZFEÚ, ako aj s článkom 41 ods. 3 a článkom 47 Charty základných práv Európskej únie.
2.
Na podporu svojej alternatívnej žaloby o neplatnosť žalobkyňa uvádza, že rozhodnutie Komisie z 26. januára 2017 vychádza z právneho základu, ktorý už bol zrušený, nie je uplatniteľný a v každom prípade by sa mal považovať za protiprávny, v dôsledku čoho v tejto súvislosti predkladá zároveň námietku nezákonnosti.
Full & Egal Universal Law Academy