31.7.2017
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 249/36
Žaloba podaná 29. mája 2017 – Austrian Power Grid a Voralberger Übertragungsnetz/ACER
(Vec T-333/17)
(2017/C 249/52)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyne: Austrian Power Grid AG (Viedeň, Rakúsko) a Voralberger Übertragungsnetz GmbH (Bregenz, Rakúsko) (v zastúpení: H. Kristoferitsch a S. Huber, advokáti)
Žalovaná: Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER)
Návrhy
Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:
—
v celom rozsahu zrušil rozhodnutie odvolacej rady Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky zo 17. marca 2017 vo veci A-001-2017 (v konsolidovanom znení) a zrušil nasledujúce časti a ustanovenia rozhodnutia ACER č. 06/2016 zo 17. novembra 2016 o návrhu prevádzkovateľov prenosovej sústavy týkajúcom sa určenia regiónov výpočtu kapacity:
i.
článok 1 napadnutého rozhodnutia v spojení s
—
článkom 1 ods. 1 písm. c) Prílohy I
—
slovom „tiež“ a textom „na účely prideľovania kapacity na dotknutých hraniciach ponukových oblastí až do splnenia požiadaviek podľa článku 5 ods. 3 tohto dokumentu“ v článku 2 ods. 2 písm. e) Prílohy I,
ii.
článok 2 napadnutého rozhodnutia,
iii.
prílohu IV,
iv.
prílohu V,
prípadne
navrhuje, aby bolo napadnuté rozhodnutie zrušené v celom rozsahu a vec bola vrátená odvolacej rade,
—
uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyne uvádzajú sedem žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod založený na tom, že odvolacia rada nesprávne usúdila, že ACER má právomoc zmeniť návrh prevádzkovateľov prenosovej sústavy (ďalej len „PPS“).
Žalobkyne tvrdia, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, keďže odvolacia rada sa nezaoberala tým, že ACER nemala právomoc vecne zmeniť návrh PPS týkajúci sa regiónov výpočtu kapacity (ďalej len „RVK“).
2.
Druhý žalobný dôvod založený na tom, že odvolacia rada nesprávne usúdila, že ACER mala právomoc nezohľadniť žiadosť orgánu E-Control o zmenu.
Žalobkyne tvrdia, že žiadosť rakúskeho národného regulačného orgánu (ďalej len „NRO“), E-Control, aby bol návrh všetkých PPS týkajúci sa RVK zmenený, nebola vybavená v súlade s postupom podľa článku 9 ods. 12 nariadenia o PKRP (1). Schválením tohto nezákonného uplatnenia článku 9 nariadenia o PKRP, na ktoré poukazujú žalobkyne, sa odvolacia rada dopustila nesprávneho právneho posúdenia.
3.
Tretí žalobný dôvod založený na tom, že odvolacia rada nesprávne usúdila, že ACER má právomoc vymedziť počas postupu podľa článku 15 nariadenia o PKRP ponukové oblasti.
Žalobkyne tvrdia, že všetky dostupné výkladové metódy, ako aj judikatúra a autentický výklad Komisie jednoznačne podporujú záver, že rozdelenie existujúcej ponukovej oblasti a povinnosť zaviesť mechanizmus prideľovania kapacity sa nemôžu zakladať na článku 15 nariadenia o PKRP. Naproti tomu žalobkyne poukazujú na to, že výklad, ktorý podporujú ACER a odvolacia rada, sa zakladá na nesprávnom a neúplnom výklade právnych predpisov a skutkových okolností v danej veci.
4.
Štvrtý žalobný dôvod založený na tom, že odvolacia rada nesprávne vyložila pojem „štrukturálne preťaženie“ a jeho rozsah preskúmania.
Žalobkyne tvrdia, že ACER poskytla v rozhodnutí o RVK výklad pojmu štrukturálne preťaženie, ktorý sa nezakladá ani na nariadení o PKRP ani na nariadení (ES) č. 714/2009 (2), a to aby legitimizovala svoju domnienku, že nemecko-rakúska hranica je štrukturálne preťažená. Žalobkyne zdôrazňujú, že odvolacia rada tým, že súhlasila s týmto nesprávnym výkladom uplatniteľnej právnej úpravy, následne prijala nezákonné rozhodnutie. Navyše žalobkyne poukazujú na to, že odvolacia rada tým, že prijala domnienku, ktorú vyjadrila ACER v súvislosti s existenciou štrukturálneho preťaženia na nemecko-rakúskom prepojení, nesprávne preniesla dôkazné bremeno na žalobkyne a porušila tak svoju povinnosť posúdiť skutkové okolnosti v celom rozsahu, ako aj povinnosť odôvodnenia.
5.
Piaty žalobný dôvod založený na tom, že odvolacia rada sa dopustila pochybenia, keď rozdelenie nemecko-rakúskej ponukovej oblasti považovala za primerané.
Žalobkyne tvrdia, že jednoznačne preukázali, že rozdelenie nemecko-rakúskej ponukovej oblasti, ktoré nariadila ACER, je neprimeraným zásahom do ich práv. Žalobkyne poukazujú na to, že odvolacia rada sa vôbec nezaoberala tvrdeniami, ktoré uviedli vo svojich odvolaniach. Okrem toho žalobkyne uvádzajú, že odvolacia rada sa dopustila pochybenia, keď rozdelenie ponukovej oblasti a zavedenie mechanizmu pre prideľovanie kapacity považovala za primerané.
6.
Šiesty žalobný dôvod založený na tom, že odvolacia rada nesprávne prijala záver, že zavedením nemecko-rakúskej ponukovej oblasti nedošlo k obmedzeniu základných slobôd.
Žalobkyne tvrdia, že preukázali, že na rozdiel od záverov, ktoré prijali ACER a odvolacia rada, zavedením PKP na nemecko-rakúskej hranici došlo k obmedzeniu voľného pohybu tovarov zakotveného v článkoch 34 a 35 ZFEÚ a slobody poskytovať služby (článok 56 ZFEÚ). Žalobkyne zdôrazňujú, že odvolacia rada skratkovito a bez uvedenia dôvodu zamietla ich tvrdenia a rozhodla, že vo vzťahu k množstevným obmedzeniam týkajúcim sa dvojstranného obchodovania s energiou neboli vznesené nijaké výhrady vzhľadom na základné slobody. Podľa žalobkýň odvolacia rada preto porušila primárne právo Únie a svoju povinnosť poskytnúť náležité odôvodnenie.
7.
Siedmy žalobný dôvod založený na tom, že odvolacia rada sa dopustila pochybenia, keď usúdila, že rozhodnutie Agentúry o RVK je v súlade s procesnými pravidlami.
Žalobkyne poukazujú na to, že vo svojich odvolaniach preukázali, že rozhodnutie Agentúry o RVK je sčasti nesprávne z týchto dôvodov: i) Agentúra prekročila svoju právomoc tým, že vyhlásila, že nezáväzné stanovisko ACER 09/2015, vydané v septembri 2015, má záväzné účinky, a keďže toto stanovisko nebolo súčasťou konzultačného postupu, ACER zásadne porušila procesné práva žalobkýň, ii) spis Agentúry týkajúci sa prípravy rozhodnutia o RVK neobsahoval technické štúdie, analýzy a hĺbkové posúdenia: Agentúra buď poskytla žalobkyniam podstatne neúplne informácie, čím porušila právo žalobkýň na úplný prístup k spisu podľa článku 41 Charty základných práv Európskej únie, alebo vôbec nepripravila a/alebo nekonzultovala technické poznatky a analýzy, aby poskytla svojmu rozhodnutiu o RVK skutkovo riadny základ, iii) Agentúra nezohľadnila povinné požiadavky pre zmenu ponukovej oblasti, ako to stanovuje článok 33 nariadenia o PKRP, iv) rozhodnutie o RVK sa zakladá na skutočnostiach, ktoré neboli dostatočne objasnené, pričom Agentúra neuviedla nijaké pripomienky.
Podľa žalobkýň napriek týmto podstatným porušeniam zákonných procesných pravidiel, ktorých sa dopustila ACER, odvolacia rada veľmi všeobecne potvrdila legitímnosť rozhodnutia o RVK, v dôsledku čoho konala protiprávne.
(1) Nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1222 z 24. júla 2015, ktorým sa stanovuje usmernenie pre prideľovanie kapacity a riadenie preťaženia (Ú. V. EÚ L 197, 2015, s. 24).
(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1228/2003 (Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 15).
Full & Egal Universal Law Academy