23.10.2017
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 357/15
Žaloba podaná 15. júla 2017 – TK/Parlament
(Vec T-446/17)
(2017/C 357/19)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Žalobkyňa: TK (v zastúpení: L. Levi, avocat)
Žalovaný: Európsky parlament
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
vyhlásil predmetnú žalobu za prípustnú a dôvodnú,
a v dôsledku toho
—
zrušil rozhodnutie predsedu Európskeho parlamentu z 26. augusta 2016 o zamietnutí žiadostí žalobkyne z 28. apríla 2016,
—
ak je to potrebné, zrušil rozhodnutie predsedu Európskeho parlamentu z 5. apríla 2017 o zamietnutí sťažnosti žalobkyne z 25. novembra 2016,
—
uložil žalovanému povinnosť nahradiť nemajetkovú ujmu žalobkyne ohodnotenú ex aequo et bono na 25 000 eur,
—
zrušil rozhodnutie generálneho tajomníka Európskeho parlamentu z 26. apríla 2017 o zamietnutí sťažnosti zo 16. januára 2017 v rozsahu, v akom ním nebola nahradená nemajetková ujma žalobkyne, a uložil žalovanému povinnosť nahradiť nemajetkovú ujmu žalobkyne ohodnotenú ex aequo et bono na 25 000 eur,
—
uložil žalovanému povinnosť nahradiť všetky trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu žaloby žalobkyňa uvádza dva hlavné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod, pokiaľ ide o rozhodnutia z 26. augusta 2016 a z 5. apríla 2017, zložený z troch častí:
—
pokiaľ ide o návrh na zrušenie rozhodnutí o zamietnutí prvej žiadosti z 28. apríla 2016, prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 41 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), porušení článku 296 ZFEÚ, porušení článku 25 ods. 2 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“) a porušení povinnosti starostlivosti,
—
pokiaľ ide o návrh na zrušenie rozhodnutí o zamietnutí druhej žiadosti z 28. apríla 2016, prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 2 ods. 2 prílohy IX služobného poriadku a porušení článku 41 Charty,
—
pokiaľ ide o návrh na náhradu škody, žalobkyňa uvádza, že rozhodnutia jej spôsobili nemajetkovú ujmu, ktorú nemožno napraviť zrušením napadnutých rozhodnutí.
2.
Druhý žalobný dôvod, pokiaľ ide o rozhodnutie z 26. apríla 2017, založený na porušení článku 41 Charty, ktorého sa mal dopustiť žalovaný, ako aj jeho povinnosti odôvodnenia a jeho povinnosti starostlivosti, a to v rozsahu, v akom žalovaný tvrdí, že rozhodnutie, ktoré žalobkyňa napadla sťažnosťou, bolo zrušené, a bolo prijaté rozhodnutie o začatí prešetrovania, a v rozsahu, v akom žalovaný z toho vyvodil záver, že nebolo možné vyhovieť jej žiadosti o náhradu škody. Žalobkyňa sa tiež domnieva, že preukázala, že jej bola spôsobená oddeliteľná ujma, ktorú nemožno napraviť zrušením napadnutého rozhodnutia. Podľa nej teda prináležalo žalovanému, aby nielenže zrušil rozhodnutie napadnuté sťažnosťou, ale aj nahradil túto ujmu.