11.12.2017
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 424/51
Žaloba podaná 9. októbra 2017 – Taliansko/Komisia
(Vec T-695/17)
(2017/C 424/75)
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Talianska republika (v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa a P. Gentili, avvocato dello Stato)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil oznámenie o verejných výberových konaniach – EPSO/AD/343/17 – Prekladatelia (AD 5) pre nemecký jazyk (DE) – EPSO/AD/344/17 – Prekladatelia (AD 5) pre francúzsky jazyk (FR) – EPSO/AD/345/17 – Prekladatelia (AD 5) pre taliansky jazyk (IT) – EPSO/AD/346/17 – prekladatelia (AD 5) pre holandský jazyk (NL), uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 13. júla 2017, C 224 A,
—
zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza sedem žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod založený na porušení článkov 263, 264, 266 ZFEÚ.
—
Komisia porušila právnu silu rozsudku Súdneho dvora vo veci C-566/10 P a rozsudok Všeobecného súdu z 24. septembra 2015 vo veciach T-124/13 a T-191/13, ktorými sa konštatovala nezákonnosť oznámení o výberovom konaní, ktoré obmedzujú jazyky, ktoré môžu uchádzači všeobecných výberových konaní Únie uviesť ako jazyk 2, na angličtinu, francúzštinu a nemčinu.
2.
Druhý žalobný dôvod založený na porušení článku 342 ZFEÚ a článkov 1 a 6 nariadenia č. 1/58.
—
Žalobkyňa v tomto ohľade tvrdí, že obmedzením na tri jazyky, ktoré si uchádzači všeobecných výberových konaní Únie môžu vybrať ako jazyk 2, Komisia prakticky stanovila nový jazykový poriadok inštitúcií, čím zasiahla do výlučnej právomoci Rady v tejto oblasti.
3.
Tretí žalobný dôvod založený na porušení článku 12 ES a článku 18 ZFEÚ, článku 22 Charty základných práv Únie, článku 6 ods. 3 ZEÚ, článku 1 ods. 2 a 3 prílohy III služobného poriadku, článkov 1 a 6 nariadenia č. 1/58, článku 1d ods. 1 a 6, článku 27 ods. 2, článku 28 písm. f) služobného poriadku úradníkov.
—
Žalobkyňa sa domnieva, že jazykové obmedzenie uskutočnené Komisiou je diskriminačné, keďže citované ustanovenia zakazujú ukladať európskym občanom a úradníkom únie jazykové obmedzenia, ktoré nie sú všeobecne a objektívne stanovené vnútornými predpismi inštitúcií podľa článku 6 nariadenia 1/58, v súčasnosti zatiaľ neprijatými, a tiež zakazujú zavádzať takéto obmedzenie v prípade neexistencie osobitného a odôvodneného záujmu služby.
4.
Štvrtý odvolací dôvod je založený na porušení článku 6 ods. 3 ZEÚ, ktorý zakotvuje zásadu ochrany legitímnej dôvery ako základné právo vyplývajúce zo spoločných ústavných tradícií členských štátov.
—
Podľa žalobkyne Komisia porušila legitímnu dôveru občanov, pokiaľ ide o možnosť výberu akéhokoľvek z jazykov Únie ako jazyka 2, ako to bolo vždy možné až do roku 2007 a ako to Súdny dvor opätovne potvrdil vo svojom rozsudku vo veci C-566/10 P, ktorý je smerodajný.
5.
Piaty žalobný dôvod založený na zneužití právomoci a porušení hmotnoprávnych noriem týkajúcich sa povahy a účelu oznámení o výberových konaniach, konkrétne článku 1d ods. 1 a 6, článku 27 druhého odseku, článku 28 písm. f), článku 34 ods. 3 a článku 45 ods. 1 služobného poriadku, ako aj na porušení zásady proporcionality.
—
Žalobkyňa sa domnieva, že predchádzajúcim a všeobecným obmedzením na tri jazyky, ktoré si uchádzači všeobecných výberových konaní Únie môžu vybrať ako jazyk 2, Komisia v skutočnosti predčasne v štádiu oznámenia a podmienok účasti pristúpila k overeniu jazykových znalostí uchádzačov, ku ktorým malo naopak dôjsť až vo výberovom konaní. V dôsledku toho sa jazykové znalosti stávajú rozhodujúce v porovnaní s odbornými znalosťami.
6.
Šiesty žalobný dôvod je založený na porušení článku 18 ZFEÚ, článku 24 štvrtého odseku ZFEÚ, článku 22 Charty základných práv, článku 2 nariadenia č. 1/58, ako aj článku 1d ods. 1 a 6 služobného poriadku.
—
Žalobkyňa v tomto ohľade tvrdí, že tým, že sa stanovilo, že žiadosti o účasť sa musia povinne zasielať v angličtine, francúzštine alebo nemčine, a že Epso zasiela v tomto istom jazyku uchádzačom oznámenia týkajúce sa priebehu výberového konania, bolo porušené právo občanov Európskej únie komunikovať s inštitúciami v ich vlastnom jazyku a zaviedla sa ďalšia diskriminácia na úkor osôb, ktoré nemajú dôkladnú znalosť týchto troch jazykov.
7.
Siedmy žalobný dôvod je založený na porušení článkov 1 a 6 nariadenia č. 1/58, článku 1d ods. 1 a 6 a článku 28 písm. f) služobného poriadku, článku 1 ods. 1 písm. f) prílohy III služobného poriadku a článku 296 druhého odseku ZFEÚ (nedostatok odôvodnenia), ako aj na porušení zásady proporcionality a skreslení skutkových okolností.
—
Žalobkyňa v tomto ohľade tvrdí, že Komisia odôvodnila toto obmedzenie na tri jazyky tým, že novoprijaté osoby budú okamžite schopné komunikovať v rámci inštitúcií. Toto odôvodnenie skresľuje skutkové okolností, keďže sa nezdá, že by tri dotknuté jazyky boli najviac používané pre komunikáciu medzi rôznymi jazykovými skupinami v rámci inštitúcií; toto odôvodnenie je navyše neprimerané vzhľadom na obmedzenie základného práva, akým je zákaz jazykovej diskriminácie, pokiaľ existujú menej reštriktívne riešenia na zabezpečenie rýchlej komunikácie v rámci inštitúcií.
Full & Egal Universal Law Academy