UZNESENIE VŠEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora)
z 11. decembra 2018 ( *1 )
„Ochranná známka Európskej únie – Námietkové konanie – Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie Cheapflights – Postúpenie prihlášky ochrannej známky prieskumovému pracovníkovi na účely preskúmania z hľadiska absolútnych dôvodov zamietnutia – Spochybnenie majiteľom staršej ochrannej známky – Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahujúce posúdenie týkajúce sa platnosti staršej ochrannej známky – Spochybnenie majiteľom staršej ochrannej známky – Čiastočná neprípustnosť – Incidenčné návrhy predložené na základe článku 8 ods. 3 nariadenia (ES) č. 216/96 – Späťvzatie odvolania pred odvolacím senátom – Čiastočné zastavenie konania“
Vo veci T‑565/17,
CheapFlights International Ltd, so sídlom v Speenoge (Írsko), v zastúpení: A. von Mühlendahl a H. Hartwig, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), v zastúpení: A. Folliard‑Monguiral, splnomocnený zástupca,
žalovanému,
ďalším účastníkom konania pred odvolacím senátom EUIPO bol
Momondo Group Ltd, so sídlom v Londýne (Spojené kráľovstvo),
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu rozšíreného odvolacieho senátu EUIPO z 1. júna 2017 (R 1893/2011‑G), týkajúcemu sa konania o námietkach medzi spoločnosťami CheapFlights International a Momondo Group,
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora),
v zložení: predseda komory M. Prek (spravodajca), sudcovia F. Schalin a M. J. Costeira,
tajomník: E. Coulon,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 18. augusta 2017,
so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 6. novembra 2017,
so zreteľom na písomné otázky Všeobecného súdu účastníkom konania a ich odpovede na tieto otázky doručené do kancelárie Všeobecného súdu 29. júna a 4. júla 2018,
vyhlásil toto
Uznesenie
Okolnosti predchádzajúce sporu
1
Dňa 30. októbra 2003 podal právny predchodca spoločnosti Momondo Group Ltd, ktorá je ďalšou účastníčkou konania pred odvolacím senátom, prihlášku ochrannej známky Európskej únie na Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) na základe nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien [nahradeného nariadením Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1) v znení zmien, ktoré bolo nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1)].
2
Prihláška ochrannej známky bola podaná na zápis tohto obrazového označenia:
3
Tovary a služby, pre ktoré je požadovaný zápis, patria do tried 9, 16, 35, 38, 39, 41 až 44 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a pre každú z týchto tried zodpovedajú tomuto opisu:
–
trieda 9: „Počítačový hardvér a softvér; počítačové programy a softvér; softvér na vyhľadávanie v databázach s použitím prirodzeného jazyka; užívateľské príručky a návody na obsluhu poskytované v elektronickom formáte“,
–
trieda 16: „Obalový plastový materiál (nezahrnutý v iných triedach); katalógy, brožúry a letáky; časopisy a periodiká; inštruktážne manuály a návody na použitie“,
–
trieda 35: „Zostavovanie, uchovávanie, analýza a vyhľadávanie údajov a informácií; uchovávanie, indexovanie a elektronická distribúcia reklamného materiálu; vytváranie registrov informácií, webových stránok a iných zdrojov informácií; vytváranie indexov informácií, stránok a ďalších zdrojov dostupných v globálnej počítačovej sieti“,
–
trieda 38: „Poskytovanie a/alebo prevádzkovanie vyhľadávačov; služby umožňujúce užívateľom globálnej počítačovej siete vyhľadávať informácie v širokom rozsahu rôznych oblastí; poskytovanie on‑line spojenia na informácie v oblasti zábavy, zdravia, rodiny, osobných finančných investícií, nakupovania a cestovania“,
–
trieda 39: „Cestovné služby, cestovná kancelária, služby rezervácie a predaja cestovných lístkov; služby prenájmu áut, ciest; rezervácia zájazdov, informačné služby pre cestujúcich a dovolenkárov, príprava správ týkajúcich sa nových zájazdov pre cestujúcich, služby plánovania ciest, poskytovanie databáz (s cestovnými informáciami) cestujúcim, poskytovanie a/alebo prevádzkovanie rezervačných systémov pre lety a cestovanie; poradenské a konzultačné služby vo všetkých uvedených oblastiach“,
–
trieda 41: „Zábava pre dovolenkárov; poskytovanie správ cestujúcim; organizácia súťaží“,
–
trieda 42: „Komentáre k normám a metódam umožňujúcim zabezpečenie súladu so zobrazovaním zdravotných údajov; personalizovaný návrh funkcií otázok a odpovedí na internetových stránkach, údržba, monitorovanie a analýza prevádzky internetových stránok; tvorba počítačového softvéru a počítačových programov pre prístroje na spracovanie informácií; výskumné a vývojové služby týkajúce sa počítačového hardvéru a softvéru; služby meteorologických správ, služby grafického dizajnu, služby tvorby internetových stránok, poskytovanie databáz (informácie o počasí) cestujúcim“,
–
trieda 43: „Hotelové a ubytovacie služby; organizácia dovolenkového ubytovania, poskytovanie databáz (informácie o ubytovaní) cestujúcim; poskytovanie a/alebo prevádzkovanie systémov pre rezerváciu hotelov“,
–
trieda 44: „Zdravotné služby pre cestujúcich“.
4
Prihláška ochrannej známky bola uverejnená 6. decembra 2004 vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 49/2004.
5
Dňa 2. marca 2005 žalobkyňa, CheapFlights International Ltd, podala námietku proti zápisu ochrannej známky, ktorá je predmetom prihlášky, pre tovary a služby uvedené v bode 3 vyššie.
6
Námietka bola založená najmä na staršej obrazovej ochrannej známke zapísanej pod írskym číslom 227053, označujúcej služby patriace do tried 35, 36, 38, 39, 41 až 44, ktorá je zobrazená takto:
7
Dôvodom uvádzaným na podporu námietky bola pravdepodobnosť zámeny medzi kolidujúcimi označeniami.
8
Dňa 22. júna 2007 námietkové oddelenie zamietlo námietku pre tovary a služby zaradené do tried 9, 16, 35 a pre niektoré služby patriace do triedy 42, t. j. „komentáre k normám a metódam umožňujúcim zabezpečenie súladu so zobrazovaním zdravotných údajov; tvorba počítačového softvéru a počítačových programov pre prístroje na spracovanie informácií; výskumné a vývojové služby týkajúce sa počítačového hardvéru a softvéru; služby grafického dizajnu“.
9
Vyhovelo naopak námietke pre ostatné služby patriace do triedy 42, t. j. „personalizovaný návrh funkcií otázok a odpovedí na internetových stránkach, údržba, monitorovanie a analýza prevádzky internetových stránok; služby meteorologických správ, služby tvorby internetových stránok, poskytovanie databáz (informácie o počasí) cestujúcim“, ako aj pre služby patriace do tried 38, 39, 41, 43 a 44.
10
Dňa 21. augusta 2007 ďalší účastník konania pred EUIPO podal odvolanie proti rozhodnutiu námietkového oddelenia v rozsahu, v akom sa vyhovelo námietke žalobkyne.
11
Rozhodnutím z 31. augusta 2009 štvrtý odvolací senát EUIPO vyhovel odvolaniu, ktoré podal ďalší účastník konania pred EUIPO z dôvodu, že neexistovala pravdepodobnosť zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami.
12
Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 16. novembra 2009 podala žalobkyňa žalobu proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 31. augusta 2009, ktorá bola zapísaná pod číslom T‑460/09.
13
Rozsudkom z 5. mája 2011, CheapFlights International/ÚHVT – Cheapflights (Cheapflights) (T‑460/09, neuverejnený, EU:T:2011:198), Všeobecný súd vyhovel žalobnému dôvodu vychádzajúcemu z pravdepodobnosti zámeny a zrušil rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu.
14
Rozhodnutím predsedníctva odvolacích senátov z 20. septembra 2011 bola vec postúpená rozšírenému odvolaciemu senátu (ďalej len „veľký odvolací senát“) pod číslom R 1893/2011‑G na nové rozhodnutie.
15
Predbežným rozhodnutím zo 4. júla 2012 (ďalej len „predbežné rozhodnutie“) veľký odvolací senát postúpil prihlášku ochrannej známky prieskumovému pracovníkovi na preskúmanie absolútnych dôvodov zamietnutia.
16
Dvoma rozhodnutiami z 30. novembra 2016 a zo 14. februára 2017 prieskumový pracovník zamietol zápis ochrannej známky, ktorá je predmetom prihlášky, pre služby patriace do tried 38, 39, 41, 43, 44, ako aj pre služby patriace do triedy 42, t. j. „personalizovaný návrh funkcií otázok a odpovedí na internetových stránkach, údržba, monitorovanie a analýza prevádzky internetových stránok; služby meteorologických správ, služby tvorby internetových stránok, poskytovanie databáz (informácie o počasí) cestujúcim“, vo vzťahu ku ktorým námietkové oddelenie vyhovelo námietke. Tiež zamietol zápis ochrannej známky, ktorá je predmetom prihlášky, pre „softvér; počítačové programy a softvér; softvér na vyhľadávanie v databázach s použitím prirodzeného jazyka“, patriace do triedy 9, a pre „obalový plastový materiál (nezahrnutý v iných triedach); katalógy, brožúry a letáky; časopisy a periodiká“, patriace do triedy 16, vo vzťahu ku ktorým námietkové oddelenie námietku zamietlo.
17
Rozhodnutím z 1. júna 2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) veľký odvolací senát z opätovného preskúmania absolútnych dôvodov zamietnutia zápisu na jednej strane vyvodil, že prihláška ochrannej známky bola zamietnutá pre všetky služby, vo vzťahu ku ktorým námietkové oddelenie vyhovelo námietke a v dôsledku toho sa námietkové konanie a odvolacie konanie stali bezpredmetnými a museli byť ukončené.
18
Na druhej strane uviedol, že zápis prihlášky ochrannej známky bol povolený pre „počítačový hardvér; užívateľské príručky a návody na obsluhu poskytované v elektronickom formáte“, patriace do triedy 9, „inštruktážne manuály a návody na použitie“, ktoré patria do triedy 16, „zostavovanie, uchovávanie, analýza a vyhľadávanie údajov a informácií; uchovávanie, indexovanie a elektronická distribúcia reklamného materiálu; vytváranie registrov informácií, webových stránok a iných zdrojov informácií; vytváranie indexov informácií, stránok a ďalších zdrojov dostupných v globálnej počítačovej sieti“, patriace do triedy 35, ako aj „komentáre k normám a metódam umožňujúcim zabezpečenie súladu so zobrazovaním zdravotných údajov; tvorba počítačového softvéru a počítačových programov pre prístroje na spracovanie informácií; výskumné a vývojové služby týkajúce sa počítačového hardvéru a softvéru; služby grafického dizajnu“, patriace do triedy 42.
Návrhy účastníkov konania
19
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
–
zrušil napadnuté rozhodnutie,
–
uložil EUIPO, ako aj majiteľke ochrannej známky, ktorá je predmetom prihlášky, v prípade, že vstúpi do konania, povinnosť nahradiť trovy konania.
20
EUIPO navrhuje, aby Všeobecný súd:
–
zamietol žalobu,
–
uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
21
Dňa 16. januára 2018 po podaní tejto žaloby EUIPO informoval Všeobecný súd, že ďalší účastník konania vzal 21. decembra 2017 späť svoje odvolanie pred odvolacím senátom, ktoré bolo podané 21. augusta 2007 a ktoré je uvedené v bode 10 vyššie. EUIPO z tohto späťvzatia vyvodil, že tretí žalobný dôvod žalobkyne sa stal bezpredmetným.
22
Dňa 13. februára 2018 žalobkyňa predložila svoje pripomienky k listu EUIPO zo 16. januára 2018. Žalobkyňa v nich odmietla tvrdenie, že jej tretí žalobný dôvod sa stal bezpredmetným.
Právny stav
23
Žalobkyňa na podporu svojej žaloby uvádza štyri žalobné dôvody. Tri prvé žalobné dôvody sú založené na porušení článku 65 ods. 6 nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 72 ods. 6 nariadenia 2017/1001), článku 75 druhej vety nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 94 ods. 1 druhá veta nariadenia 2017/1001) a článku 8 ods. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 216/96 z 5. februára 1996, ktorým sa ustanovuje rokovací poriadok odvolacích senátov Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (Ú. v. ES L 28, 1996, s. 11; Mim. vyd. 17/001, s. 221). Vo svojom štvrtom žalobnom dôvode žalobkyňa v podstate tvrdí, že niektoré dôvody napadnutého rozhodnutia spochybňujú alebo popierajú platnosť staršej národnej ochrannej známky, ktorých je majiteľkou.
24
Je nutné konštatovať, že svojím prvým a druhým žalobným dôvodom žalobkyňa spochybňuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom veľký odvolací senát skončil odvolacie konanie, pokiaľ ide o služby patriace do tried 16, 38, 39, 41 až 43, uvedené v bode 16 vyššie, vo vzťahu ku ktorým prieskumový pracovník zamietol zápis ochrannej známky, ktorá je predmetom prihlášky. V rámci svojho tretieho žalobného dôvodu žalobkyňa spochybňuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom veľký odvolací senát ukončil odvolacie konanie, pokiaľ ide o tovary a služby patriace do tried 9, 16, 35 a 42, uvedené v bode 18 vyššie, vo vzťahu ku ktorým námietkové oddelenie zamietlo námietku a o ktorých žalobkyňa tvrdí, že v súvislosti s nimi podala vzájomné odvolanie vo svojom vyjadrení pred odvolacím senátom v nadväznosti na odvolanie podané ďalším účastníkom konania. Vo svojom štvrtom žalobnom dôvode žalobkyňa v podstate napáda zákonnosť napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom obsahovalo stanovisko týkajúce sa platnosti staršej národnej ochrannej známky, ktorej je majiteľkou.
25
Podľa článku 129 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu môže na návrh sudcu spravodajcu Všeobecný súd po vypočutí hlavných účastníkov konania bez návrhu kedykoľvek rozhodnúť o prekážke konania z dôvodu verejného záujmu odôvodneným uznesením.
26
V prejednávanej veci sa Všeobecný súd považuje za dostatočne oboznámený so spisovým materiálom a prijme rozhodnutie bez toho, aby bolo potrebné pokračovať v konaní.
O žalobe v rozsahu, v akom smeruje proti ukončeniu odvolacieho konania, pokiaľ ide o služby patriace do tried 9, 16, 38, 39, 41 až 43, vo vzťahu ku ktorým prieskumový pracovník zamietol zápis ochrannej známky, ktorá je predmetom prihlášky
27
Ako vyplýva z bodu 15 vyššie, veľký odvolací senát vo svojom predbežnom rozhodnutí postúpil prihlášku ochrannej známky prieskumovému pracovníkovi, aby vykonal svoje preskúmanie z hľadiska absolútnych dôvodov na zamietnutie.
28
V bode 13 predbežného rozhodnutia sa odvolací senát domnieval, že zamietnutie námietky žalobkyne týkajúcej sa tovarov a služieb patriacich do tried 9, 16, 35 a niektorých služieb patriacich do triedy 42, teda „komentáre k normám a metódam umožňujúcim zabezpečenie súladu so zobrazovaním zdravotných údajov; tvorba počítačového softvéru a počítačových programov pre prístroje na spracovanie informácií; výskumné a vývojové služby týkajúce sa počítačového hardvéru a softvéru; služby grafického dizajnu“, sa stalo právoplatným. V tom istom bode odvolací senát zdôraznil, že prerušuje konanie o námietkach, pokiaľ ide o služby, vo vzťahu ku ktorým sa námietke žalobkyne vyhovelo a že prihlášku ochrannej známky postúpil v súvislosti s týmito službami prieskumovému pracovníkovi.
29
V rámci svojho prvého žalobného dôvodu žalobkyňa vytýka odvolaciemu senátu, že v rozpore s tým, čo vyžaduje článok 72 ods. 6 nariadenia 2017/1001, neprijal opatrenia vyplývajúce z rozsudku z 5. mája 2011, Cheapflights (T‑460/09, neuverejnený, EU:T:2011:198). V podstate tvrdí, že tento rozsudok ukladal odvolaciemu senátu, aby vykonal svoje posúdenie existencie pravdepodobnosti zámeny v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001 medzi kolidujúcimi ochrannými známkami na základe preskúmania stupňa opisnej povahy pojmu „cheapflights“ vo vzťahu k predmetným službám. Odvolací senát teda tým, že postúpil prihlášku ochrannej známky prieskumovému pracovníkovi, nepreskúmal pravdepodobnosť zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami, čím porušil článok 72 ods. 6 nariadenia 2017/1001. Odvolací senát vo svojom predbežnom rozhodnutí tiež nesprávne vyložil rozsudok z 5. mája 2011, Cheapflights (T‑460/09, neuverejnený, EU:T:2011:198), ako spochybňujúci spôsobilosť ochrannej známky, ktorá je predmetom prihlášky, na zápis.
30
V rámci svojho druhého žalobného dôvodu žalobkyňa odvolaciemu senátu vytýka, že ukončil konanie bez toho, aby ju informoval o svojom úmysle uzavrieť prípad bez preskúmania námietky vo veci samej. Domnieva sa, že vzhľadom na zásadnú zmenu prístupu, ku ktorému odvolací senát chcel pristúpiť, to mal s ňou prejednať. Odvolací senát tým, že takto nepostupoval, porušil článok 94 ods. 1 druhú vetu nariadenia 2017/1001.
31
Na otázku, položenú v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania, o záujme žalobkyne na konaní proti napadnutému rozhodnutiu v rozsahu, v akom toto rozhodnutie skončilo odvolacie konanie bez preskúmania dôvodu zamietnutia podľa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001, odôvodnila žalobkyňa existenciu takéhoto záujmu na konaní odkazom na porušenie článku 72 ods. 6 nariadenia 2017/1001 a článku 94 ods. 1 druhej vety toho istého nariadenia, ktorého sa podľa nej dopustil veľký odvolací senát.
32
Je potrebné uviesť, že v znení platnom v čase prijatia predbežného rozhodnutia článok 40 nariadenia č. 207/2009, týkajúci sa pripomienok tretích osôb (teraz článok 45 nariadenia 2017/1001), výslovne nestanovoval možnosť EUIPO obnoviť z vlastnej iniciatívy, kedykoľvek pred zápisom ochrannej známky, posúdenie absolútnych dôvodov zamietnutia, keďže táto možnosť bola vložená do článku 40 ods. 3 nariadenia č. 207/2009 až v nadväznosti na zmenu článkom 38 nariadenia (EÚ) 2015/2424 Európskeho parlamentu a Rady zo 16. decembra 2015, ktorým sa mení nariadenie č. 207/2009 a nariadenie Komisie (ES) č. 2868/95, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 40/94, a zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 2869/95 o poplatkoch splatných Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (Ú. v. ES L 2015, 341, s. 21), takáto možnosť v prospech EUIPO existovala aj bez výslovného ustanovenia v tomto zmysle [pozri rozsudok z 18. októbra 2007, Ekabe International/ÚHVT – Ebro Puleva (Omega 3), T‑28/05, EU:T:2007:312, bod 47 a citovanú judikatúru].
33
Okrem toho zo systematiky článkov 37, 40 až 42 nariadenia č. 207/2009 (teraz články 42, 45 až 47 nariadenia 2017/1001) vyplýva, že preskúmanie súladu prihlášky ochrannej známky s absolútnymi dôvodmi zamietnutia sa vykonáva iba v rámci konania ex parte medzi prihlasovateľom ochrannej známky a oddeleniami EUIPO. Iba v rámci konania o neplatnosť, ktoré bolo začaté proti zapísanej ochrannej známke na základe článku 56 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 63 ods. 1 písm. a) nariadenia 2017/1001], sa v rámci konania inter partes kontroluje, či uvedená ochranná známka bola zapísaná v rozpore s absolútnym dôvodom zamietnutia.
34
Z toho nevyhnutne vyplýva, že pokiaľ EUIPO v rámci konania o námietkach inter partes obnoví skúmanie absolútnych dôvodov zamietnutia, následne začne konanie ex parte, ktoré je samostatné a prebieha súbežne s konaním o námietkach.
35
Následne po predbežnom rozhodnutí tak bola prihláška ochrannej známky predmetom dvoch samostatných konaní. Na jednej strane konania inter partes týkajúceho sa súladu prihlášky s článkom 8 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001, teda konania pred veľkým odvolacím senátom na základe odvolania podaného ďalším účastníkom konania proti rozhodnutiu námietkového oddelenia, a ktoré bolo prerušené po vydaní predbežného rozhodnutia. Na druhej strane konania ex parte týkajúceho sa súladu prihlášky s článkom 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia 2017/1001, ktoré prebiehalo pred prieskumovým pracovníkom.
36
V rámci konania ex parte bol v nadväznosti na dve rozhodnutia prieskumového pracovníka z 30. novembra 2016 a zo 14. februára 2017 (pozri bod 16 vyššie) zápis prihlášky ochrannej známky zamietnutý z dôvodu rozporu s článkom 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia 2017/1001 vo vzťahu k službám, v prípade ktorých námietkové oddelenie vyhovelo námietke žalobkyne, ako aj vo vzťahu k určitým tovarom a službám, v prípade ktorých námietkové oddelenie zamietlo námietku žalobkyne. Zo spisu v konaní na EUIPO vyplýva, že tieto rozhodnutia prieskumového pracovníka neboli predmetom odvolania pred odvolacím senátom.
37
V rámci konania inter partes veľký odvolací senát prijal napadnuté rozhodnutie. V tomto rozhodnutí najmä vyvodil dôsledky, pokiaľ ide o konanie o námietke a odvolacie konanie, zo zamietnutia prieskumového pracovníka zapísať ochrannú známku pre určité tovary a služby.
38
Pokiaľ ide na jednej strane o služby, vo vzťahu ku ktorým námietkové oddelenie vyhovelo námietke žalobkyne proti ochrannej známke, ktorá je predmetom prihlášky, na základe článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001, veľký odvolací senát berie na vedomie zamietnutie prieskumového pracovníka zapísať ochrannú známku na základe článku 7 ods. 1 písm. b) a c) tohto nariadenia a domnieva sa, že námietkové a odvolacie konanie sa preto vo vzťahu k týmto službám stali bezpredmetnými.
39
Pokiaľ ide na druhej strane o tovary a služby, vo vzťahu ku ktorým námietkové oddelenie zamietlo námietku žalobkyne, odvolací senát v bode 13 predbežného rozhodnutia zdôraznil, že zamietnutie námietky voči nim sa stalo právoplatným. V napadnutom rozhodnutí odvolací senát tiež berie na vedomie zamietnutie prieskumového pracovníka zapísať prihlášku ochrannej známky pre niektoré tovary a služby zaradené do tried 9 a 16. V zozname tovarov a služieb, vo vzťahu ku ktorým veľký odvolací senát v bode 14 napadnutého rozhodnutia zdôrazňuje, že „zápis spornej ochrannej známky je povolený“, sú uvedené tovary a služby patriace do tried 9, 16, 35 a 42, v prípade ktorých námietka žalobkyne bola zamietnutá, s výnimkou tovarov a služieb patriacich do tried 9 a 16, v prípade ktorých bol zápis ochrannej známky zamietnutý prieskumovým pracovníkom.
40
Za týchto podmienok sa Všeobecný súd domnieva, že je potrebné preskúmať prípustnosť žaloby v rozsahu, v akom smeruje proti ukončeniu odvolacieho konania napadnutým rozhodnutím vo vzťahu k službám patriacim do tried 9, 16, 38, 39, 41 až 43, pre ktoré prieskumový pracovník zamietol zápis prihlasovanej ochrannej známky.
41
Podľa ustálenej judikatúry prípustnosť žaloby o neplatnosť je podmienená tým, že fyzická alebo právnická osoba, ktorá ju podala, má právny záujem na zrušení napadnutého aktu. Tento záujem musí existovať a byť aktuálny a posudzuje sa ku dňu, keď bola žaloba podaná v zmysle judikatúry [pozri rozsudok z 20. októbra 2016, Lufthansa AirPlus Servicekarten/EUIPO – Mareea Comtur , T‑14/15, neuverejnený, EU:T:2016:622, bod 22 a citovanú judikatúru].
42
Záujem na konaní predstavuje podstatnú a prvú podmienku akejkoľvek žaloby podanej na súd. Záujem na konaní žalobcu musí vzhľadom na predmet žaloby existovať v okamihu podania žaloby, inak je takáto žaloba neprípustná (pozri rozsudok z 20. októbra 2016, , T‑14/15, neuverejnený, EU:T:2016:622, bod 23 a citovanú judikatúru). Právny záujem na konaní musí pretrvávať až do vyhlásenia rozhodnutia súdu, v opačnom prípade musí byť konanie zastavené (pozri rozsudok zo 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia, C‑362/05 P, EU:C:2007:322, bod 42 a citovanú judikatúru).
43
Záujem na konaní predpokladá, že žaloba môže svojím výsledkom priniesť prospech účastníkovi konania, ktorý ju podal (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia, C‑362/05 P, EU:C:2007:322, body 42 až 44 a citovanú judikatúru).
44
Je nutné konštatovať, že zrušenie napadnutého rozhodnutia, bez ohľadu na to, či k nemu dôjde na základe prvého alebo druhého žalobného dôvodu, nemôže priniesť žalobkyni prospech.
45
Po prvé takéto zrušenie by nemalo nijaký vplyv na zákonnosť zamietnutia ex offo zápisu ochrannej známky vo vzťahu k určitým tovarom a službám z dôvodu rozporu s článkom 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia 2017/1001.
46
Z dôvodov uvedených v bodoch 33 až 37 vyššie veľký odvolací senát tým, že postúpil vec prieskumovému pracovníkovi, nezačal incidenčné konanie týkajúce sa platnosti prihlášky ochrannej známky – ktorého výsledok by mohol byť prípadne spochybnený v rámci žaloby proti rozhodnutiu veľkého odvolacieho senátu – ale konanie ex parte, ktoré je samostatné a prebieha súbežne pred prieskumovým pracovníkom. Preto aj za predpokladu, že by napadnuté rozhodnutie bolo zrušené, rozhodnutie prieskumového pracovníka by naďalej vyvolávalo svoje účinky.
47
Po druhé a v každom prípade je potrebné uviesť, že postúpenie veci prieskumovému pracovníkovi odvolacím senátom má za následok iba to, že zápis prihlášky ochrannej známky nebol pre tieto tovary a služby zamietnutý z dôvodu existencie pravdepodobnosti zámeny v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001, ako to požadovala žalobkyňa v rámci jej námietky, ale z dôvodu existencie absolútneho dôvodu zamietnutia zápisu podľa článku 7 ods. 1 písm. b) a c) tohto nariadenia. Keďže nie je nijaký rozdiel medzi účinkami zamietnutia zápisu ochrannej známky podľa toho, či sa zakladá na článku 7 alebo článku 8 nariadenia 2017/1001, je z toho potrebné vyvodiť záver, že zrušenie napadnutého rozhodnutia neprinesie žalobkyni nijaký prospech.
48
Z vyššie uvedeného vyplýva, že žaloba musí byť vyhlásená za neprípustnú v rozsahu, v akom smeruje proti skončeniu odvolacieho konania, pokiaľ ide o tovary a služby patriace do tried 9, 16, 38, 39, 41 až 43, vo vzťahu ku ktorým prieskumový pracovník zamietol zápis ochrannej známky, ktorá je predmetom prihlášky.
O žalobe v rozsahu, v akom smeruje proti skončeniu odvolacieho konania pre tovary a služby patriace do tried 9, 16, 35 a 42, pre ktoré námietkové oddelenie zamietlo námietku
49
Tretím žalobným dôvodom založeným na porušení článku 8 ods. 3 nariadenia č. 216/96 žalobkyňa vytýka veľkému odvolaciemu senátu, že nepreskúmal incidenčné návrhy, ktoré boli uvedené vo vyjadrení predloženom v pôvodnom konaní pred odvolacím senátom.
50
Žalobkyňa tvrdí, že spochybnenie rozhodnutia námietkového oddelenia – v rozsahu, v akom zamietlo jej námietku pre tovary a služby patriace do tried 9, 16, 35 a pre niektoré služby patriace do triedy 42, teda „komentáre k normám a metódam umožňujúcim zabezpečenie súladu so zobrazovaním zdravotných údajov; tvorba počítačového softvéru a počítačových programov pre prístroje na spracovanie informácií; výskumné a vývojové služby týkajúce sa počítačového hardvéru a softvéru; služby grafického dizajnu“ – bolo v súlade s požiadavkami článku 8 ods. 3 nariadenia č. 216/96, a že odvolaciemu senátu boli teda predložené incidenčné návrhy, o ktorých mal veľký odvolací senát rozhodnúť.
51
EUIPO tvrdí, že žalobkyňa nepodala návrhy v zmysle článku 8 ods. 3 nariadenia č. 216/96. Tento žalobný dôvod je v každom prípade neprípustný v rozsahu, v akom odvolací senát vo svojom predbežnom rozhodnutí dospel k záveru, že zamietnutie námietky žalobkyne nadobudlo právoplatnosť vo vzťahu k týmto tovarom a službám. Napokon vo svojom liste zo 16. januára 2018 (pozri bod 21 vyššie) sa EUIPO domnieva, že tento odvolací dôvod sa stal bezpredmetným vzhľadom na späťvzatie odvolania z 21. augusta 2007 proti rozhodnutiu námietkového oddelenia zo strany ďalšieho účastníka konania pred EUIPO.
52
Na otázku v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania o pretrvávaní záujmu na zrušení napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom skončilo odvolacie konanie bez preskúmania incidenčných návrhov predložených žalobkyňou, žalobkyňa uviedla, že tento záujem na konaní trvá. Uviedla, že ďalší účastník konania pred veľkým odvolacím senátom už nemohol vziať odvolanie z 21. augusta 2007 späť.
53
V zmysle článku 8 ods. 3 nariadenia (ES) č. 216/96:
„V konaniach inter partes môže žalovaná strana vo svojej reakcii na podanie zahŕňajúce dôvody odvolania formulovať návrhy s úmyslom zrušiť alebo zmeniť napadnuté rozhodnutie v bode, ktorý nebol predmetom odvolania. Také návrhy sa stávajú bezpredmetnými v prípade späťvzatia [účastníkom konania, ktorý podal odvolanie pred odvolacím senátom].“
54
Po prvé je potrebné na úvod zamietnuť tvrdenie EUIPO založené na skutočnosti, že tento aspekt spochybnenia napadnutého rozhodnutia je neprípustný z dôvodu jeho oneskoreného podania. Tento aspekt je založený na predpoklade, podľa ktorého odvolací senát skončil pred ním prebiehajúce konanie, pokiaľ ide o tovary a služby, voči ktorým námietkové oddelenie zamietlo námietku žalobkyne vo svojom predbežnom rozhodnutí. Keďže žalobkyňa od tohto dátumu mohla spochybniť predbežné rozhodnutie, rozhodnutie napadnuté v rámci tejto žaloby má povahu potvrdzujúceho rozhodnutia, pokiaľ ide o tieto tovary a služby.
55
Iba akt, ktorým jeho autor jednoznačne a s konečnou platnosťou určuje svoje stanovisko vo forme umožňujúcej identifikovať jeho povahu, predstavuje rozhodnutie, ktoré môže byť predmetom žaloby o neplatnosť, avšak pod podmienkou, že toto rozhodnutie nepredstavuje potvrdenie predošlého aktu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. mája 1982, Nemecko a Bundesanstalt für Arbeit/Komisia, 44/81, EU:C:1982:197, bod 12).
56
Je nutné konštatovať, že predbežné rozhodnutie nemá konečnú povahu, ako to uvádza EUIPO.
57
Hoci je v bode 13 predbežného rozhodnutia uvedené, že zamietnutie námietky pre tovary a služby označené ochrannou známkou, ktorá je predmetom prihlášky, patriace do tried 9, 16, 35 a 42, nadobudlo právoplatnosť, tento postoj odvolacieho senátu nie je prevzatý do výroku uvedeného rozhodnutia, pričom toto odkazuje výlučne na postúpenie veci prieskumovému pracovníkovi a pozastavenie konania až do prijatia konečného rozhodnutia, pokiaľ ide o spôsobilosť označenia na zápis.
58
Bez ohľadu na dôvody, na ktorých je založené rozhodnutie odvolacieho senátu, je iba jeho výrok spôsobilý vyvolať právne účinky a v dôsledku toho spôsobiť ujmu. Naproti tomu posúdenia formulované v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho senátu nemôžu byť ako také predmetom žaloby podľa článku 72 nariadenia 2017/1001. Tieto posúdenia môžu podliehať preskúmaniu zákonnosti súdom Únie len v rozsahu, v akom ako odôvodnenie aktu spôsobujúceho ujmu predstavujú nevyhnutný podklad pre výrok tohto aktu (pozri analogicky rozsudok z 11. júna 2015, Laboratoires CTRS/Komisia, T‑452/14, neuverejnený, EU:T:2015:373, bod 51 a citovanú judikatúru).
59
Z toho nevyhnutne vyplýva, že účinkom predbežného rozhodnutia nebolo skončiť konanie pred odvolacím senátom, pokiaľ ide o tovary a služby, vo vzťahu ku ktorým námietkové oddelenie zamietlo námietku žalobkyne a na ktoré odkazuje v bode 13 svojho odôvodnenia.
60
Po druhé je potrebné preskúmať dôsledky, ktoré môže mať späťvzatie odvolania proti rozhodnutiu námietkového oddelenia podaného 21. augusta 2007 zo strany ďalšieho účastníka konania pred EUIPO.
61
Ako už Všeobecný súd mal možnosť zdôrazniť, zo znenia článku 8 ods. 3 nariadenia č. 216/96 jasne vyplýva, že možnosť formulovať návrhy na zrušenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia v bode, ktorý nebol predmetom odvolania, je obmedzená na konania inter partes. Tieto návrhy je potrebné formulovať v pripomienkach v odpovedi podaných v rámci uvedených konaní. Preto toto ustanovenie upravilo, že také návrhy sa stávajú bezpredmetnými v prípade, že odvolateľ v konaní pred odvolacím senátom nepokračuje. Na účely spochybnenia rozhodnutia námietkového oddelenia je teda samostatné odvolanie, ako je upravené v článku 60 nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 68 nariadenia 2017/1001), jediným opravným prostriedkom, ktorý umožňuje s istotou uplatniť svoje námietky [rozsudok zo 4. februára 2016, Meica/ÚHVT – Salumificio Fratelli Beretta (STICK MiniMINI Beretta), T‑247/14, EU:T:2016:64, bod 24].
62
Po prvé na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa v odpovedi na otázku, ktorú jej adresoval Všeobecný súd, mal ďalší účastník konania možnosť vziať späť svoje odvolanie z 21. augusta 2007 pred odvolacím senátom, aj keď veľký odvolací senát skončil odvolacie konanie napadnutým rozhodnutím.
63
Podľa článku 71 ods. 3 nariadenia 2017/1001 „rozhodnutia odvolacieho senátu nadobudnú právoplatnosť až dňom uplynutia lehoty [na podanie žaloby na Všeobecnom súde] alebo ak bola v tejto lehote na Všeobecný súd podaná žaloba, dňom zamietnutia takejto žaloby alebo odvolania podaného proti rozhodnutiu Všeobecného súdu na Súdnom dvore“.
64
Preto z dôvodu žaloby podanej žalobkyňou na Všeobecnom súde, bod 1 výroku napadnutého rozhodnutia – ktorým končí konanie o námietkach a odvolacie konanie – nenadobudol účinky. Naďalej je teda možné, aby ďalší účastník konania vzal svoje odvolanie z 21. augusta 2007 pred odvolacím senátom späť.
65
V tejto súvislosti možno poznamenať, že práve odkladný účinok žaloby na Všeobecnom súde mu umožňuje ešte v tomto štádiu zohľadniť späťvzatie prihlášky ochrannej známky alebo námietky [uznesenie z 3. júla 2003, Lichtwer Pharma/ÚHVT – Biofarma (Sedonium), T‑10/01, EU:T:2003:182, body 16 až 18] alebo zrušenie ochrannej známky, na základe ktorej boli podané námietky [uznesenie zo 14. februára 2017, Helbrecht/EUIPO – Lenci Calzature (SportEyes), T‑333/14, EU:T:2017:108, bod 26].
66
Po druhé a v dôsledku toho podľa judikatúry citovanej v bode 61 vyššie má späťvzatie odvolania z 21. augusta 2007 ďalším účastníkom konania za následok, že odvolací senát už v každom prípade nemusí rozhodovať o incidenčných návrhoch, o ktorých sa žalobkyňa domnieva, že ich predložila vo svojom vyjadrení k odvolaniu.
67
Preto v prípade, že sa vyhovie žalobe podanej žalobkyňou a napadnuté rozhodnutie sa zruší z dôvodu, že veľký odvolací senát mal preskúmať incidenčné návrhy predložené žalobkyňou, bude vec vrátená veľkému odvolaciemu senátu, ktorý môže len konštatovať, že na jednej strane ďalší účastník konania vzal späť svoje odvolanie a na druhej strane že podľa článku 8 ods. 3 nariadenia č. 216/96 sa uvedené návrhy stali bezpredmetnými.
68
V dôsledku tohto späťvzatia nemôže tento aspekt žaloby, ktorú podala žalobkyňa na Všeobecný súd, jej svojím výsledkom priniesť prospech, a preto už nemá záujem na konaní. Podľa judikatúry citovanej v bodoch 42 a 43 vyššie predstavuje záujem na konaní podstatnú a prvú podmienku každej žaloby na súde a musí pretrvávať až do vyhlásenia rozhodnutia súdu, inak by muselo byť konanie zastavené.
69
Nie je teda potrebné rozhodnúť o žalobe v rozsahu, v akom smeruje proti skončeniu odvolacieho konania, pokiaľ ide o tovary a služby patriace do tried 9, 16, 35 a 42, vo vzťahu ku ktorým námietkové oddelenie zamietlo námietku žalobkyne.
O žalobe v rozsahu, v akom smeruje proti existencii niektorých posúdení uvedených v napadnutom rozhodnutí
70
V rámci svojho štvrtého žalobného dôvodu žalobkyňa vytýka veľkému odvolaciemu senátu, že na jednej strane v bode 7 napadnutého rozhodnutia zhrnul stanovisko Všeobecného súdu obsiahnuté v jeho rozsudku z 5. mája 2011, Cheapflights (T‑460/09, neuverejnený, EU:T:2011:198), ako „potvrdzujúce opisnú povahu slova ‚cheapflights‘ a vyobrazenia lietadla pre služby súvisiace s organizáciou ciest“ a že na druhej strane v bode 16 napadnutého rozhodnutia pri príležitosti rozdeľovania trov konania zdôraznil, že „čiastočné zamietnutie prihlášky ochrannej známky [bolo] založené na opisnom význame slova ‚cheapflights‘ pre tovary a služby, ktoré sú zamietnuté, a teda na odôvodnení, ktoré by sa rovnako uplatňovalo na posúdenie rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky, ktorá obsahuje úplne rovnaké slovo“. Okrem toho naďalej podľa bodu 16 napadnutého rozhodnutia „z dôvodov spravodlivosti veľký odvolací senát rozhodol, že každý účastník konania znáša vlastné trovy konania“. Pripomína, že zápis írskej ochrannej známky, ktorej je majiteľkou, bol povolený bez toho, aby musela preukázať nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti v dôsledku jej používania.
71
EUIPO sa domnieva, že tento žalobný dôvod je neprípustný, keďže je v rozpore s článkom 177 ods. 1 písm. d) rokovacieho poriadku, lebo sa neopiera o žiadny právny základ, ani o žiadnu konkrétnu judikatúru. Okrem toho EUIPO konštatuje, že tieto tvrdenia boli predložené len v súvislosti s rozdeľovaním trov konania, čo žalobkyňa nepopiera. Nakoniec zdôrazňuje, že tieto tvrdenia sa týkajú iba slovného prvku „cheapflights“, a nie ochranných známok, ktorých majiteľkou je žalobkyňa.
72
Na otázku položenú v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania vo veci prípustnosti jej žaloby v rozsahu, v akom smeruje proti existencii niektorých posúdení týkajúcich sa opisnej povahy slova „cheapflights“ v napadnutom rozhodnutí, sa žalobkyňa v podstate domnievala, že je oprávnená spochybniť tento aspekt napadnutého rozhodnutia, keďže správne posúdenie rozlišovacej spôsobilosti staršej ochrannej známky by mohlo viesť odvolací senát k prijatiu iného rozhodnutia.
73
Podľa článku 21 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie uplatniteľného na konanie pred Všeobecným súdom podľa článku 53 prvého odseku tohto štatútu a článku 177 ods. 1 písm. d) rokovacieho poriadku musí každá žaloba uvádzať najmä zhrnutie dôvodov, na ktorých je založená. Uvedené označenie musí byť dostatočne jasné a presné na to, aby umožnilo žalovanému pripraviť si obhajobu a Všeobecnému súdu rozhodnúť o žalobe. To isté platí aj v prípade každého návrhu, ktorý musí byť sprevádzaný dôvodmi a tvrdeniami, ktoré umožňujú ako žalovanému, tak aj súdu, posúdiť jeho dôvodnosť. Podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých je žaloba založená, musia teda aspoň stručne vyplynúť koherentným a zrozumiteľným spôsobom už z textu samotnej žaloby. Podobné požiadavky sa uplatnia aj vtedy, ak sa na podporu žalobného dôvodu uvádza výhrada [pozri rozsudok z 13. marca 2013, Biodes/ÚHVT –MANASUL Internacional (FARMASUL), T‑553/10, neuverejnený, EU:T:2013:126, bod 22 a citovanú judikatúru].
74
Žalobkyňa v podstate vytýka odvolaciemu senátu, že sa mimochodom vyjadril k platnosti staršej ochrannej známky, ktorej je majiteľkou, napriek tomu, že nemá žiadnu právomoc v tomto zmysle. Tento žalobný dôvod je teda zrozumiteľný a nemožno ho bez ďalšieho odmietnuť na základe článku 177 ods. 1 písm. d) rokovacieho poriadku.
75
Nič to nemení na tom, že žaloba v rozsahu, v akom smeruje proti existencii niektorých posúdení týkajúcich sa opisnej povahy slova „cheapflights“ v napadnutom rozhodnutí, musí byť vyhlásená za neprípustnú, lebo predmetné časti napadnutého rozhodnutia nemôžu spôsobiť ujmu žalobkyni.
76
Ako to už bolo zdôraznené v bode 58 vyššie, bez ohľadu na dôvody, na ktorých spočíva rozhodnutie odvolacieho senátu, je iba jeho výrok spôsobilý vyvolať právne účinky a v dôsledku toho spôsobiť ujmu. Naproti tomu posúdenia formulované v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho senátu nemôžu byť ako také predmetom žaloby podľa článku 72 nariadenia 2017/1001. Môžu podliehať preskúmaniu zákonnosti súdom Únie len v rozsahu, v akom ako odôvodnenie aktu spôsobujúceho ujmu predstavujú nevyhnutný podklad pre výrok tohto aktu.
77
V tomto prípade zo systematiky napadnutého rozhodnutia vyplýva, že bod 7 napadnutého rozhodnutia nebol uvedený na podporu žiadneho bodu výroku. Pokiaľ ide o bod 16 napadnutého rozhodnutia, aj keď predstavuje jeden z dôvodov, na ktorom veľký odvolací senát založil svoj záver uvedený v bode 2 výroku, že každý z účastníkov znáša svoje vlastné trovy konania, ide o aspekt výroku, ktorý žalobkyňa nespochybňuje. V skutočnosti zo žaloby vyplýva, že spochybňované je len skončenie konania o námietkach a odvolacieho konania veľkým odvolacím senátom, uvedené v bode 1 výroku napadnutého rozhodnutia, a nie rozdelenie trov konania, uvedené v bode 2 tohto výroku.
78
Vzhľadom na to, že ich nemožno spojiť s bodom výroku spochybňovaným žalobkyňou, kritizované výrazy uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nemôžu byť samy osebe predmetom žaloby pred Všeobecným súdom.
79
Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné dospieť k záveru, že žaloba musí byť vyhlásená za neprípustnú v rozsahu, v akom smeruje na jednej strane proti skončeniu odvolacieho konania napadnutým rozhodnutím bez toho, aby bol preskúmaný relatívny dôvod zamietnutia zápisu podľa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001, a na druhej strane proti existencii určitých posúdení týkajúcich sa opisnej povahy slova „cheapflights“ v napadnutom rozhodnutí a že konanie o žalobe sa zastavuje v rozsahu, v akom smeruje proti neexistencii preskúmania incidenčných návrhov žalobkyne, podaných podľa článku 8 ods. 3 nariadenia č. 216/96, odvolacím senátom.
O trovách
80
Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podľa článku 137 rokovacieho poriadku platí, že ak Všeobecný súd konanie vo veci zastaví, rozhodne o náhrade trov konania podľa voľnej úvahy.
81
Keďže táto žaloba bola čiastočne vyhlásená za neprípustnú a čiastočne sa stala bezpredmetnou, je za osobitných okolností prejednávanej veci v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami spravodlivé rozhodnúť, že žalobkyňa bude znášať svoje vlastné trovy konania a nahradí polovicu trov konania, ktoré vznikli EUIPO.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora)
nariadil:
1.
Konanie o žalobe sa zastavuje v rozsahu, v akom smeruje proti skončeniu odvolacieho konania rozhodnutím veľkého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 1. júna 2017 (vec R 1893/2011‑G) vo vzťahu k tovarom a službám patriacim do tried 9, 16, 35 a 42, pre ktoré námietkové oddelenie zamietlo námietky spoločnosti CheapFlights International Ltd.
2.
V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta ako neprípustná.
3.
CheapFlights International znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť polovicu trov konania, ktoré vznikli EUIPO.
4.
EUIPO znáša polovicu svojich vlastných trov konania.
V Luxemburgu 11. decembra 2018
Tajomník
E. Coulon
Predseda
M. Prek
( *1 ) Jazyk konania: angličtina.
Full & Egal Universal Law Academy